Osud Zelenského visí na vlásku. Republikáni žiadajú jeho výmenu

Americký prezident Donald Trump v piatok prijal v Bielom dome ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského. Spoločne mali predbežne podpísať dohodu o ukrajinských nerastných surovinách. Hoci diskusia sa mala týkať ekonomických otázok – ako je napríklad založenie spoločného investičného fondu, z ktorého má podľa Trumpových slov Kyjev splácať americkú vojenskú pomoc –, Zelenskyj, navzdory radám Trumpových poradcov, otočil pozornosť na bezpečnostné záruky.

Poradcovia Bieleho domu priznali, že ukrajinského prezidenta od tohto kroku odhovárali, keďže Trumpova administratíva chcela riešiť bezpečnostné záruky voči Rusku ako samostatnú tému v blízkej budúcnosti. Aj samotný šéf Bieleho domu podľa nich vnímal ekonomickú spoluprácu ako začiatok procesu, ktorý vyústi do poskytnutia záruk v prípade prímeria.

Keď sa však lídri dostali k otázkam vojny, prejavili sa zásadné nezhody medzi americkým a ukrajinským vedením. Podľa Zelenského by sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nemali hľadať „žiadne kompromisy“, Trump naopak trval na tom, že je „niekde v strede“.

Do rozhovoru vstúpil viceprezident JD Vance, ktorý Zelenského obvinil z nedostatočnej vďačnosti, k čomu sa pripojil aj Trump. Ten nakoniec ukončil stretnutie a zrušil aj spoločnú tlačovú konferenciu.

Ako reagovali americkí politici

Pár hodín po konflikte prezidentov v Oválnej pracovni sa verejne vyjadrili predstavitelia opozičnej Demokratickej strany. Líder demokratov v Senáte Chuck Schumer vyhlásil, že Trump a Vance robia „špinavú prácu pre Putina“, a prisľúbil, že jeho strana „nikdy neprestane bojovať za slobodu a demokraciu“. 

Demokratický senátor Chris Murphy za štát Connecticut na sieti X napísal, že to, čo sa udialo, je „úplnou hanbou pre Ameriku“.

Opačne zareagovali republikáni. Dokonca aj tí, ktorí počas trojročnej vojny na Ukrajine vyjadrovali Kyjevu neochvejnú podporu ako senátor za Južnú Karolínu Lindsey Graham.

Mnohí republikánski voliči označujú Grahama za neokonzervatívca či vojnového jastraba, práve on pri najväčšom balíku pomoci pre Ukrajinu v hodnote 61 miliárd dolárov hlasoval s vtedajšou demokratickou väčšinou. Pravidelne tiež opakoval frázy o tom, ako Ukrajina „bojuje aj za našu demokraciu“.

Ešte v piatok sa vyjadril pre televíziu Fox News. Pripomenul, že on (i ďalší senátori) Zelenského varovali pred výstupom a naliehal naňho, aby prejavil vďačnosť. Stretnutie nakoniec označil ako „úplnú a totálnu katastrofu“ a prezidentovi USA vyjadril podporu. Obraz ukrajinského lídra je podľa senátora „v očiach Američanov nenapraviteľný“.

„Nikdy som nebol na prezidenta Trumpa viac hrdý, pretože ukázal americkému národu a svetu – s týmto mužom sa nezahráva. Bol veľmi pozitívny, bol veľmi optimistický. Chcel dosiahnuť prímerie, chce ukončiť vojnu a Zelenskyj mal pocit, že potrebuje Trumpa v Oválnej pracovni navnadiť,“ povedal zástupca Graham.

„A otázka pre mňa – pre ukrajinský národ: Neviem, či vás Zelenskyj niekedy dokáže dostať tam, kam chcete so Spojenými štátmi. Buď sa dramaticky zmení, alebo musíte získať niekoho nového,“ zakončil.

Proukrajinský senátor spustil reťazovú reakciu

Graham spustil sériu vyjadrení viacerých prominentných republikánov, ktorí dokonca vyzývali Zelenského, aby odstúpil. To by hralo do karát aj samotnému Trumpovi, ktorý pár dní pred piatkovým stretnutím označil ukrajinského prezidenta za diktátora bez volieb.

K Trumpovmu a Vanceovmu názoru o „neúctivom“ správaní Zelenského sa pridal aj poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz. Agentúra AP pripomenula, že počas funkčného obdobia v Kongrese bol jedným z tých, ktorí v roku 2022 navštívili Ukrajinu, a dokonca raz Zelenského prirovnal k Winstonovi Churchillovi.

Churchill „bol mužom danej chvíle, ale potom už nepreviedol Anglicko do ďalšej fázy,“ povedal Waltz pre televíziu CNN. Britský premiér z obdobia druhej svetovej vojny totiž skončil pár mesiacov pred koncom konfliktu. „A nie je jasné, či je prezident Zelenskyj – najmä po tom, čo sme videli v piatok – pripravený previesť Ukrajinu k ukončeniu tejto vojny a rokovať a robiť kompromisy,“ dodal poradca s tým, že ukončenie bojov si logicky vyžaduje územné ústupky zo strany Ukrajiny, ako aj „ruské ústupky v oblasti bezpečnostných záruk“.

Predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson tiež vyjadril názor, že Zelenskyj možno bude musieť skončiť na poste prezidenta. „Buď sa musí spamätať a vrátiť sa k rokovaciemu stolu s vďačnosťou, alebo musí krajinu viesť niekto iný, “ povedal republikán z Louisiany. „Chcem povedať, že je na Ukrajincoch, aby na to prišli. Ale môžem vám povedať, že my znovu presadzujeme mier prostredníctvom sily.“

Z tých, ktorí Ukrajinu podporovali, sa aj minister zahraničia Marco Rubio postavil za Trumpa. „Ďakujem, že dávate Ameriku na prvé miesto,“ napísal na X. Naopak, kongresmani ako Mike Lawler či Don Bacon Trumpov prístup kritizovali.

„Ukrajina chce nezávislosť, slobodný trh a vládu práva. Chce byť súčasťou Západu. Rusko nenávidí nás aj naše západné hodnoty,“ napísal Bacon, zatiaľ čo Lawler vyjadril ľútosť nad tým, že sa tento stret neodohral za zatvorenými dverami. „Bohužiaľ, jediným víťazom je teraz Putin,“ vyhlásil.

Za Trumpa sa jednomyseľne postavili senátori, ktorí zahraničnú pomoc odmietali, ako Josh Hawley za Missouri či Mike Lee za Utah. „Pamätajte si, že Senát opakovane a roky hlasoval o miliardách dolárov daňových poplatníkov pre Ukrajinu bez akýchkoľvek záväzkov a bez skutočného dohľadu,“ pripomenul Hawley.

Jediná zo Senátu, ktorá sa postavila proti Trumpovi, bola Lisa Murkowská za Aljašku. Tá otvorene kritizovala vstup Vancea do debaty medzi prezidentmi a Trumpov mravokárny prístup voči prezidentovi napadnutej krajiny.

Celkovo však predstavitelia Republikánskej strany – a najmä vrcholní – otvorene vyjadrili podporu svojmu prezidentovi a nevôľu voči Zelenskému. Objavili sa preto špekulácie, či nejde o organizovaný nátlak na výmenu kyjevského vedenia.

To by vysvetľovalo, prečo tak tvrdo zareagovali ukrajinský premiér a predseda Verchovnej rady. Nič však nenaznačuje, že by sa republikáni skutočne dohodli na jednotnom postupe.

Európski predstavitelia svoju podporu pritvrdili

Lídri Británie, Francúzska či Poľska sa postavili na stranu Zelenského, v nedeľu ho tiež privítali na mimoriadnom samite v Londýne. Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer navrhli prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom na jeden mesiac, ako povedal Macron pre denník Le Figaro. Britský štátny tajomník pre obranu Luke Pollard však oznámil, že dohodu o prímerí nedosiahli, hoci rokovania v tejto veci stále pokračujú.

Starmer následne oznámil vznik „koalície ochotných“, teda štátov, ktoré nasadia svoje vojenské kontingenty na východ Ukrajiny na ochranu prímeria. S plánom nasadiť európskych vojakov pozdĺž zmrazenej frontovej línie pracovali aj Trumpovi poradcovia ešte pred novembrovými voľbami.

„Spôsob, ako zabezpečiť stabilitu, je postarať sa o to, aby sme boli schopní brániť dohodu na Ukrajine, pretože naša história nám hovorí, že ak dôjde ku konfliktu v Európe, vyplaví sa na naše pobrežie,“ vysvetlil premiér s tým, že o pláne na „koalíciu ochotných“ diskutoval v sobotu aj s Trumpom.

Na samite sa zúčastnili aj predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová, šéf Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte. Šéfka európskej exekutívy avizovala zvýšenie celoeurópskych investícií do obrany.

„V súčasnosti je mimoriadne dôležité zintenzívniť investície do obrany v dlhodobom horizonte. Ide o bezpečnosť EÚ a v geostrategickom prostredí, v ktorom žijeme, sa musíme pripraviť na najhoršie, a teda posilniť našu obranu,“ povedala médiám.

Európania musia pracovať na tom, aby Ukrajinu premenili na „oceľového dikobraza, ktorý je nestráviteľný pre potencionálnych útočníkov“, vyhlásila von der Leyenová. K tejto téme sa plánuje vyjadriť na riadnom samite EÚ vo štvrtok.

Na novinársku otázku, čo by odkázala Spojeným štátom, odpovedala, že je pripravená „brániť demokraciu a zásady právneho štátu“, podľa ktorých nikto „nemôže napadnúť a tyranizovať svojho suseda alebo meniť hranice silou“.

Medzi európskymi lídrami, ktorí sa stretli v Londýne, i tými, ktorí sa tohto formátu „zatiaľ“ nezúčastnili, vidno nejednotný prístup. Potvrdil to aj štátny tajomník britského ministerstva obrany pre ozbrojené sily Luke Pollard vyjadrením, že po samite západných lídrov v Londýne nebolo nič dohodnuté.

Hoci sa Starmer, Macron či von der Leyenová vedia zhodnúť na vyhláseniach, konkrétne kroky sa stávajú jablkom sváru.

(reuters, ap, tasr, bbc, sab)