Ukrajinská arogancia a americké pohŕdanie sa stretli na najvyššej úrovni

Piatková návšteva ukrajinského prezidenta Zelenského v Bielom dome nedopadla dobre ani pre neho, ani pre jeho hostiteľa. Namiesto očakávaného podpisu zmluvy, ktorá by potvrdila americký záujem o Ukrajinu a na výmenu poskytla americkým firmám privilegovaný prístup k ukrajinským nerastným zdrojom, sa Zelenskyj pred kamerami pohádal s prezidentom Trumpom a viceprezidentom Vanceom. Trump ho následne vyhodil s tým, že sa nemá vracať, kým nebude pripravený podporiť mier. Ide zrejme o prelomovú udalosť, ktorá nás môže priblížiť k mieru.

Nereálne ukrajinské očakávania

Schôdzka bola od začiatku zaťažená nereálnymi ukrajinskými očakávaniami. Zelenskyj neopustil predstavu, že akákoľvek dohoda s Ruskom sa nemôže zaobísť bez americkej bezpečnostnej záruky Ukrajine, či už v rámci NATO, či bilaterálne. Napriek početným vyjadreniam Trumpovej administratívy, ktorá záruku jasne vylučuje. Američania však mohli po rokovaniach o ekonomickej dohode nadobudnúť dojem, že Zelenskyj vzal ich základný postoj na vedomie. Cesta Zelenského do Washingtonu za podpisom dohody sa dala vnímať ako výraz jeho súhlasu.

Napätie bolo zrejmé od samého začiatku schôdzky, ako ju zachytili kamery. Zatiaľ čo Trump sa chválil ako mierotvorca, zdôrazňoval nutnosť kompromisu a dával najavo spokojnosť s vyjednávaním s Putinom, Zelenskyj mu podstrkoval fotky ukrajinských obetí, o Putinovi hovoril ako o zabijakovi a teroristovi a vylučoval akékoľvek teritoriálne ústupky Rusku. Hoci bolo zrejmé, že ukrajinský hosť svojimi slovami popiera všetko, o čo sa americký hostiteľ usiluje, Trump na sebe nedával najavo žiadne emócie.

Zelenskyj pochybil formou, oslovením aj obsahom

Napätie prepuká do konfliktu v okamihu, keď Zelenskyj dáva otázku Vanceovi. Situáciu eskaluje trojakým spôsobom: formou, oslovením i obsahom. Volí nevhodnú formu: stretnutie má formu tlačovky, na ktorej predstavitelia odpovedajú na otázky novinárov, ale nekladú si navzájom priame otázky. Zelenskyj túto rolu nerešpektuje a položí Vanceovi otázku, ktorá je nielen priama, ale aj konfrontačná. Navyše ho ešte osloví familiárnym „JD“. To by bolo možné po vzájomnej dohode v priateľskom rozhovore. Avšak je to nevhodné v situácii, keď sa lídri neoslovujú krstnými menami. Trump hovorí o svojom hosťovi ako o „prezidentovi Zelenskom“ a Vance ho oslovuje „pán prezident“. To všetko na pozadí nevypočutého amerického očakávania, že Zelenskyj zmení štýl a do Bieleho domu príde v obleku.

A potom je tu obsah. Zelenskyj dáva najavo, že nemá zmysel sa s Putinom na ničom dohadovať, pretože Putin dohody nedodržiava. Pritom klame, že v roku 2019 sa s Putinom dohodol na výmene zajatcov a nič z toho nebolo.

Nielenže k dohodnutej výmene skutočne došlo, ale tým, kto mal problémy s dodržiavaním záväzkov dohodnutých v minskom či normandskom formáte, bola skôr Ukrajina ako Rusko. Koniec koncov, sám Zelenskyj sa od týchto formátov ešte pred inváziou dištancoval a začal tvrdiť, že s ruskými teroristami sa nebude baviť.

Finálnu chybu Zelenskyj urobí, keď Vanceovi skáče do reči. Viceprezident ho upozorní, že mu chýba rešpekt, že ničí svoju krajinu a že naháňa mladých ľudí na front. Keď Zelenskyj odvrkne, že na Ukrajine ani nebol, Vance mu povie, že propagandistické výlety ho nezaujímajú. Nakoniec sa do ich prestrelky vloží aj Trump. Tiež hosťa upozorní na jeho nevhodné správanie, na nevďačnosť voči krajine, ktorá mu pomáha, a na to, že nemá v ruke nič, s čím by mohol hrať.

Zelenského odsekávania, poučovania a prirovnávania Trumpových výrokov k Putinovej propagande vedie ku konečnej roztržke. Po nepodarenej schôdzke Trump novinárom vysvetlil, že jeho cieľom nie je posilniť Zelenského režim vo vojne, ale dospieť k mieru, na čo ukrajinský prezident zatiaľ nie je pripravený.

Schôdzku rozbili Zelenského neadekvátne emócie

Stúpenci Zelenského v západných médiách usudzujú, že Trump Zelenského vlákal do pasce, aby ho mohol verejne ponížiť. Nasvedčovala by tomu sála plná novinárov a americká diplomatická presilovka: Trumpa neobvykle sprevádzal viceprezident Vance. Napriek tomu pasca nie je pravdepodobné vysvetlenie. Trump stál o podpis ekonomickej dohody s Ukrajinou, ktorá v piatok padla pod stôl. Naopak, nestál o stretnutie so Zelenským, ktoré si podľa všetkého vynútili Ukrajinci. Počas schôdzky sa správal až do záverečnej eskalácie umiernene, na Zelenského výpady neodpovedal.

O niečo pravdepodobnejšie by mohlo byť tvrdenie, že Zelenskyj sa prišiel do Washingtonu pohádať. Síce nie je príliš racionálne pripraviť sa o hlavného ochrancu a sponzora, ale v pokrivenom vnímaní sveta, ktoré vedie ukrajinských predstaviteľov, to môže dávať zmysel. Zelenskyj si to mohol vyhodnotiť tak, že od Trumpa tak či tak nič dobré čakať nemôže. Svojimi provokáciami potom predviedol svoju pevnosť smerom k ukrajinským nacionalistom, o ktorých sa jeho režim opiera, tak aj k európskym lídrom, od ktorých čaká podporu a ochranu. V nedeľu sa okolo neho zhlukli v Londýne na vojnovom summite rysujúcej sa koalície ochotných, aby ho za jeho odvahu potľapkali po ramenách.

Najpravdepodobnejšie je však to, že schôdzku rozbili emócie. Zelenskyj si zvykol, že si ho na Západe hýčkajú a že voči svojim oponentom si môže dovoliť čokoľvek. Dokladom nech je to, ako sa správa k premiérom Orbánovi či Ficovi alebo ako v minulosti mentoroval nemeckých predstaviteľov. Na druhej strane Trumpova administratíva Zelenským pohŕda, považuje ho za lokaja predchádzajúcej hlúpej administratívy, s ktorou nechce mať nič spoločné. V piatok sa v Bielom dome zrazila ukrajinská arogancia s americkým pohŕdaním. Výsledok potom prekvapil všetkých zúčastnených.

Prínos konfrontácie pre Ukrajincov, Európanov a svet

Konfrontácia bola užitočná z niekoľkých dôvodov. Odkázala arogantného Ukrajinca do príslušných medzí, potvrdila Trumpov záujem na diplomacii a mieri, ale tiež pripomenula jeho vlastnú zodpovednosť za Ukrajinu. Nesie nepriamu zodpovednosť ako najvyšší predstaviteľ krajiny, ktorá vojnu pomáhala vyprovokovať.

Môže hore-dolu opakovať, že jeho predchodca bol hlupák, ale to nič nemení na tom, že teraz zodpovedá za dôsledky jeho krokov.

Má však aj zodpovednosť priamu. Sám sa pred novinármi pochválil, ako pred rokmi prelomil predchádzajúcu Obamovu politiku a začal na Ukrajinu dodávať zbrane: „protitankové strely namiesto prestieradiel“. Za Trumpa skutočne dochádza k zmene americkej pozície od dodávok nesmrtiaceho vojenského materiálu k dodávkam zbraní. Trump si preto môže pripísať jeden zo zásadných eskalačných krokov v dlhom reťazci, ktorý viedol až ku dnešnej katastrofe. Tiež nie je známe, že by vtedy naliehal na Zelenského, aby sa dohodol s Ruskom. Americkí agenti na Ukrajine ho, naopak, tlačili do väčšej konfrontácie.

Ale včera bolo včera a dnes je dnes. Trump na strane mieru je zlá správa pre Zelenského, jeho režim a európsku oligarchiu, ktorí vojnu využívajú na bohatnutie, posilňovanie pozícií a odvádzanie pozornosti. Pre Ukrajincov, Európanov, Američanov a celý svet je to správa dobrá.