Matej Gašparovič

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa po výprasku v Bielom dome utekal pomojkať do Európy, kde našiel podporu u svojich európskych partnerov, ktorí sú mu okrem morálnej podpory nanič. Nedokážu zlomiť Putina na ukončenie vojny, dodávať na Ukrajinu zbrane na jej pokračovanie a v prípade mieru nedokážu Ukrajine dodať ani bezpečnostné záruky.

Zelenskyj vie, že dohodnúť sa musí jedine s Donaldom Trumpom. Inej cesty pre neho niet. Stratil ďalších „iba“ niekoľko dní, ktoré nemá nazvyš. Každý deň jeho nerozvážnosti sa meria ďalšími zbytočnými úmrtiami na bojisku.

Stretnutie vo Washingtone dopadlo strašne, ale nie je dôvod na paniku a môžeme predpokladať, že to, čo náš komentariát interpretuje ako historický zlom – povedzme ako stretnutie Háchu s Hitlerom v roku 1939 –, už o pár dní vezme voda.

Podstatné je, že Zelenskyj sa s Trumpom dohodnúť musí a Trump sa s ním dohodnúť chce. Môžeme tušiť, že v novom formáte sa rokovania obnovia a dohoda napokon nastane. Niekoľko zorientovanejších európskych lídrov, napríklad Andrzej Duda či Giorgia Meloniová, Zelenského aj Trumpa presvedčí, aby skrotili vášne. Napokon, Keir Starmer už vyriekol, že „neverí Putininovi, ale Zelenskému a Trumpovi“, čo bol síce alibizmus, ale naznačil, že aj on vie, kde je sever a ktorú rozkmotrenú dvojicu treba v škôlke dostať z pieskoviska za stôl, aby sa pomerili.