Keď je zrazu každý nacista
Nebezpečný trend nálepkovať svojho názorového oponenta ako „skutočné zlo“ je v politickom diskurze dlhodobo prítomný a boli to práve extrémistické režimy, ako nacistické Nemecko, ktoré túto rétoriku dotiahli do obludných rozmerov.
Nacisti začali svojou propagandou označovať Židov alebo iné menšiny za menejcenné tvory, pričom dehumanizácia mala slúžiť na zníženie citlivosti verejnosti voči praktikám, ktoré boli v dôsledku politického programu voči týmto menšinám presadzované na celoštátnej úrovni.
Je smutné sledovať, že v dnešnej dobe sa tento zlovestný trend pomaly vracia do verejného priestoru a sú to práve osobnosti progresívneho tábora, ktoré začínajú verejne a úplne mimo reality nálepkovať svojich politických alebo názorových oponentov dehumanizačnými pojmami ako napríklad „fašista“ či „nacista“.
Novinár zo SME a nacizmus
Novinár a zástupca šéfredaktora denníka SME Jakub Filo v podcaste hovoril o politikoch, ktorí majú predstavovať národný konzervativizmus. Následne dodal, že medzi národným konzervativizmom a národným socializmom (nacizmom) „môžeme dať ‚rovnátko’“.
V tom istom podcaste sa Jakub Filo asi o mesiac neskôr rozplýval nad tým, ako sa Robert Fico „koordinuje s americkými fašistami na rozklade EÚ“. Takto totiž novinár videl účasť premiéra Fica na konferencii konzervatívnej politickej akcie (CPAC), na ktorej aj rečnil. Filo pritom opäť nezabudol spomenúť, že „národný konzervativizmus sa približuje k národnému socializmu“.

Ako to už v podobných prípadoch býva, tento novinár nepredkladá žiadne fakty o tom, ako je konzervativizmus na rovnakej úrovni ako monštruózny režim s miliónmi nevinných obetí alebo ako sú čelní predstavitelia doposiaľ svetovej ikony demokracie, USA, zrazu „nacisti“.
Arpád Šoltész vidí v Bielom dome neonacistov
S podobnými konšpiráciami o všadeprítomných nacistoch prišiel aj novinár Arpád Soltész, ktorý pre Aktuality.sk vysvetlil, že „Európa sa stáva pre USA nepriateľom“ a že „Donalda Trumpa, JD Vancea a všetkých tých ľudí okolo nich môžeme spokojne nazvať neofašistami a neonacistami“.

Soltész, rovnako ako Filo, bez jediného dôkazu, iba na základe vlastných domnienok a nespokojnosti s politickým výsledkom, dokonca dospel k záveru, že v USA ide o „ultrapravicovú autoritársku vládu, ktorá sa usiluje o zrušenie súčasne fungujúcej americkej ústavy a zavedenie autokratického režimu, pričom tento režim zo svojej podstaty nemôže byť priateľský nielen k Európe, ale vôbec k nikomu“.
Známy je aj výrok publicistu Michala Havrana na adresu Richarda Sulíka o tom, že je to „trápnučký fašista“, pretože Havran nezdieľal jeho politické názory. Havran podľa vyjadrení Sulíka pojmom „fašista“ zvykne označovať každého, kto s ním nesúhlasí.
Podľa týchto novinárov a intelektuálov sa to nacistami a fašistami teda všade len tak hemží, no nevedia popísať špecifický krok či moment, ktorý by aspoň náznakom mohol dávať za pravdu ich názorom. Ako chcú tajní neofašisti v Bielom dome zrušiť americkú ústavu a zaviesť autokratický režim, zrejme vie iba Soltész vo svojich predstavách.
Spúšťačom bol zrejme pozdrav Elona Muska
Všetky tieto náhle prepojenia na všadeprítomný nacizmus majú zrejme pôvod v inaugurácii prezidenta Donalda Trumpa, na ktorej vzbudil kontroverzie Elon Musk svojím pozdravom, ktorému podobný neskôr použil aj Steve Bannon na konferencii CPAC.
Musk, ako aj Bannon, v určitom momente zdvihli ruku a pozdravili obecenstvo, pričom pre mnohých ľudí toto gesto malo znamenať nacistický pozdrav. Musk aj Bannon popreli, že by sa pred očami celého sveta prezentovali nacistickým pozdravom a podľa ich vyjadrení išlo iba o obyčajný pozdrav.
Ani odborníci v danej oblasti si nedovolia tvrdiť, že išlo o nacistický pozdrav, pretože na to neboli splnené všetky „náležitosti“ nacistického pozdravu. Elon Musk dokonca pri tomto pozdrave zreteľne povedal vetu „moje srdce ide k vám“, čím vysvetľoval svoj pozdrav k národu a aj svoju gestikuláciu, ktorú však médiá už taktne zamlčiavajú.
Americký sľub vernosti vlajke ako podklad pre pozdrav
Takýto pozdrav pritom nie je v Amerike žiadna novinka a ani Elon Musk nie je prvý, kto ho použil. V minulosti totiž bolo v amerických školách pravidelným javom sľubovať vernosť vlajke, pričom tento akt bol sprevádzaný takzvaným Bellamyho pozdravom, ktorý sa nápadne podobá na nacistický pozdrav.
Bellamyho pozdrav však vznikol už v roku 1892, teda skôr ako gesto prejavujúce extrémizmus. Vzhľadom na ich blízku podobnosť však Kongres vypustil túto dovtedy pravidelnú súčasť sľubu vernosti a národnej hymny ako akt patriotizmu.
Pri zohľadnení historických udalostí v Amerike alebo skutočných okolností pri pozdrave Elona Muska na inaugurácii je zrejmé, že nešlo o nacistický pozdrav, ale skôr o obyčajné vítanie obecenstva alebo prejav lásky ku konzervatívnym hodnotám, ktorý však môže vyzerať podozrivo bez dostatočných informácií či kontextu.
A práve celkový kontext je pri podobných udalostiach mimoriadne dôležitý.
Súdy musia zasadiť radikálnu symboliku do kontextu
V právnej praxi je totiž bežné, že niektoré zakázané symboly či prejavy môžu byť extrémistické, ak sú zasadené do istého kontextu, no nie bez neho. Uvedené, samozrejme, neplatí pre zjavné znaky ako svastika, no pri iných symboloch už to nie je také jednoznačné. Práve tento rozdiel je potom pre súdy rozhodujúci pri určovaní toho, či niekto je alebo nie je predstaviteľom extrémizmu.
Rôzne čísla alebo heslá môžu byť totiž bežným prejavom občana, ale aj skrytou symbolikou nacistu. Vyhodnocovať, či ide skutočne o prejav k zakázaným hnutiam alebo iba o obyčajné použitie náhodného čísla môže iba súd a nikto iný. A len súdy môžu vynášať rozsudky nad tým, či niekto je alebo nie je prívržencom hnutia potláčajúceho ľudské práva.
Otázkou, ako rozoznať často skryté prejavy extrémizmu, sa zaoberal súd vo veci dnes už odsúdeného Mariana Kotlebu a jeho šekov so sumou 1 488 eur. Toto číslo je za normálnych okolností iba ďalším číslom, no zároveň pre extrémistov predstavuje extrémistické posolstvá. Číslo 1 488 totiž v nacistickej symbolike odkazuje na pozdravy a sympatie k Adolfovi Hitlerovi.

Súd musel v danom prípade vyargumentovať, prečo neobstála Kotlebova obhajoba, že išlo iba o náhodnú sumu, ale že šlo o špecificky zakázanú propagáciu nacizmu.
Súd v odôvodnení rozsudku vysvetlil, že v jeho prípade nie je možné hovoriť o náhodnej sume na šekoch, pretože jeho extrémistická minulosť v rozpustenej strane či stíhania pre podobné trestné činy ukazovali, že si bol veľmi dobre vedomý skrytej symboliky týchto čísel.
Osoba s extrémistickou minulosťou vie symboly rozoznať
Ako osoba pohybujúca sa v extrémistickom prostredí teda vedel, čo predstavuje tento symbol, a jeho verejnou propagáciou sa dopustil trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, za čo bol aj Marian Kotleba odsúdený.
Sudkyňa Ružena Sabová v odôvodnení podrobne vysvetlila, že ak sa niekto pohybuje v radikálnom prostredí, je si dobre vedomý zakázaných symbolov a ich významu na rozdiel od obyčajného človeka, ktorý aj keď zaplatí sumu 1 488 eur, neznamená to pre neho nič iné ako bežnú platbu.
Práve v kontexte celkových činov jedinca a jeho pôsobenia v okolí súd vyhodnocuje, či je alebo nie je prívržencom nacizmu alebo fašizmu. Takéto závery nemožno robiť na základe jediného gesta, slova alebo inej udalosti, ktorá by z človeka okamžite urobila nepriateľa spoločnosti, hoci by to bolo mediálne príťažlivé, ako v prípade Elona Muska.
Nacista alebo fašista je nepriateľ každej demokratickej spoločnosti a právneho štátu. Progresívni ideológovia to vedia, a preto týmto pojmom nálepkujú svojich oponentov bez ohľadu na to, či je to pravda. Ak je niekto nacista, netreba sa s ním vybavovať a treba ho izolovať na okraj spoločnosti.
To je správny prístup, no iba v prípade, ak daná osoba skutočne holduje chorým myšlienkam.
Zvrhlá taktika, ktorá nemá miesto v demokratickej spoločnosti
Ak však ide iba o potlačenie názorového oponenta, ide o mimoriadne zvrhlú taktiku, ktorá nemá v demokratickej spoločnosti miesto – rovnako ako extrémizmus.
Verejnosť by mala vedieť rozoznávať oba tieto radikálne smery a ich skryté ideologické podkopávanie demokracie. Obviniť niekoho z nacizmu znamená obviniť osobu z podporovania masového vyvražďovania ľudí.
Na niečo také by mal mať každý mimoriadne dobré dôkazy a nie iba akési nutkanie poraziť názorových oponentov iba preto, lebo zlyháva v predkladaní faktov.
Konzervativizmus sa v žiadnom prípade nerovná nacizmus. V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, že jedným z hlavných intelektuálnych lídrov národného konzervativizmu vo svete je izraelský filozof, politický teoretik a biblista Yoram Hazony, autor knihy The Virtue of Nationalism. Podľa Jakuba Fila je zrejme aj on nacista. Irónia tu nemôže byť jasnejšia.
Ani netreba vysvetľovať, koľko konzervatívnych strán existuje v súčasnosti v Európe a rovnako ani v Amerike neprebrali moc utajení nacisti, ktorí sa len tak mimochodom prejavia hajlovaním na najsledovanejších akciách pred kamerami.
Ide jednoducho o rovnaký pokus šíriť strach a nenávisť vo verejnosti, o akú sa snaží každý radikálny politický smer.