Kľúčovým bodom rokovaní bude obmedzenie moci Európskej komisie v oblasti obrany, ktorá by mohla posilniť svoj vplyv na úkor členských štátov.
Európska únia sa pripravuje na obdobie zvýšených vojenských výdavkov, ktoré sú odpoveďou na možnú zmenu v zahraničnej politike Spojených štátov. Hoci by toto mimoriadne zasadnutie mohlo predstavovať silný signál jednoty, v skutočnosti odhaľuje zásadné rozdiely medzi členskými štátmi a Európskou komisiou.
Obavy z koncentrácie moci
Niektoré vlády sa obávajú, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová využije túto situáciu na posilnenie svojich právomocí v oblasti obrany, podobne ako to urobila počas pandémie COVID-19 pri centrálnom nákupe vakcín alebo pri ruských sankciách a dodávkach zbraní pre Ukrajinu.
Diplomati z viacerých krajín zdôrazňujú, že „obrana je stále do veľkej miery aj národnou zodpovednosťou“.
Najmä Poľsko a Fínsko sú proti akýmkoľvek snahám Komisie prevziať kontrolu nad týmto citlivým sektorom. Poľsko presadzuje samostatný návrh, podľa ktorého by sa rozšírila definícia výdavkov na obranu v rámci pravidiel EÚ a členské štáty by mali väčšiu autonómiu pri rozhodovaní o investíciách do obrany.
Rozpor v otázke financovania obrany
Jedným z hlavných sporov na rokovaniach je spôsob financovania rastúcich obranných potrieb EÚ. Von der Leyenová plánuje predstaviť „komplexný plán na opätovné vyzbrojenie Európy“, pričom návrh dokumentu, ktorý mal k dispozícii spravodajský portál Politico, vyzýva Komisiu na poskytnutie „dodatočných zdrojov financovania“ na obranu na úrovni EÚ. Zároveň by sa mohli presmerovať prostriedky z regionálneho rozvoja.
Dopad Trumpovej politiky prináša do diskusie aj otázku zmien v pravidlách rozpočtového deficitu. Von der Leyenová navrhuje uvoľnenie rozpočtových pravidiel tak, aby krajiny mohli vyňať vojenské výdavky spod prísnych fiškálnych limitov.
Návrh však naráža na odpor zo strany Nemecka a Holandska, ktoré chcú obmedziť túto výnimku iba na krajiny, ktoré už vynakladajú na obranu viac ako dve percentá HDP.
Tento prístup sa však nepáči štátom ako Taliansko a Španielsko, ktoré tvrdia, že by ich to postavilo do nevýhodnej pozície a zabránilo im v potrebnom zvýšení výdavkov na obranu.
Otázka, či sa Európska komisia stane dominantným hráčom v oblasti obrany, zostáva otvorená. Zatiaľ čo niektoré členské štáty preferujú koordinovanejší prístup, iné, najmä Poľsko a Fínsko, odmietajú akékoľvek snahy Bruselu o centralizáciu moci.
Napriek rastúcemu napätiu je však jasné, že EÚ bude musieť rýchlo konať, aby zabezpečila vlastnú obranu v prípade, že Spojené štáty výrazne obmedzia svoju vojenskú prítomnosť na starom kontinente.
(politico, lup)