Zelenského chytili pod krk aj Američania, aj Briti. Každý inak. A každý zle

Ukrajinci majú za sebou ťažký týždeň. V piatok Američania Zelenského vyhnali z Bieleho domu – s výčitkami, že ignoruje Trumpov mierový plán a hazarduje s treťou svetovou vojnou. Hneď cez víkend si potom Zelenského odchytili Briti. Tlačia na neho, aby Ukrajina ďalej bojovala. Až dovtedy, kým zosilnie, aby vraj mohla diktovať mierové podmienky.

Zelenskyj mal (už opäť) na výber z dvoch možností: zlej a horšej. A vybral si (už opäť) tú druhú.

Trump na Zelenského tlačil, aby konečne prijal realitu. A aby po jedenástich rokoch vojny a ukrajinských strát pristúpil na bolestivý, ale nevyhnutný obrat. Teda na mierové rokovania s Ruskom. Tie by znamenali stratu ukrajinských území a stratu vidiny členstva v NATO. Bolo by to výmenou za mier a ukončenie politiky „deštrukcie Ukrajiny“. Takto tvrdo, ale presne to pomenoval JD Vance, pričom zodpovednosť za túto politiku nieslo nielen Rusko, ale aj Bidenova a Zelenského vláda.

Trumpove podmienky sú z pohľadu Ukrajiny tvrdé. Ani územná integrita Ukrajiny, ani jej vstup do NATO… No ťažko z toho viniť práve republikánov. Ani Biden predsa nedokázal Ukrajine pomáhať tak, aby vojensky zvíťazila a získala späť Donbas s Krymom. A ani Biden nedokázal Ukrajine ponúknuť zmluvné bezpečnostné záruky. Vyhol sa tomu a posielal len prázdne sľuby a k nim šeky. Stovky miliárd dolárov. S výsledkami, ktoré boli pre Ukrajinu zničujúce.

Na druhej strane, Briti na Zelenského tlačia, aby vydržal a pokračoval v starom nastavení. Čiže v kurze, ktorý viedol, vedie a aj ďalej bude viesť k rozsiahlym stratám ukrajinských území…

Pritom aj Briti sa vyhli zmluvným bezpečnostným zárukám – vojenskej aliancii Británie a Ukrajiny. Pretože aj Briti rátajú s tým, že na konci (ktorý odďaľujú) Ukrajina nemôže oslavovať vojenské víťazstvo. Také niečo bolo nemožné aj za demokratov. A nutne to ostane nemožné aj za republikánov, ktorí odmietli navýšiť bank.

O čo teda Londýnu ide? A čo má Ukrajina získať tým, že predĺži boje, ktoré preukázateľne a nutne prehráva?

Znie to neuveriteľne, ale správnu odpoveď na prvú otázku ponúka (nestáva sa to často) Ivan Korčok. A druhá otázka – čo získa Ukrajina – je bezpredmetná. Britská vláda presadzuje britské záujmy, nie ukrajinské.

Korčok priznal, že od samitu v Londýne nikto nečakal zásadné riešenia pre Ukrajinu. Išlo podľa neho o to, „ako udržať Európu v hre“.

Je to presne tak. Ak by Británia a ďalšie krajiny ovládané globalistami nepodnikli vôbec nič, kormidlo by držala nová americká vláda. Využila by svoje páky na Ukrajinu a dotlačila by ju do mierových rokovaní. V tých by Európa nemala čo povedať, keďže rokovania s Ruskom vyhlásila za neprijateľné (česť výnimkám).

Hra Londýna je niečo ako zúfalý plán B. Je to snaha držať v rukách Zelenského. A udržať si tým kontrolu nad kľúčovou otázkou: dokedy sa bude bojovať a kedy sa pristúpi na dohody s Ruskom. Slovom, kto má Zelenského, ten má kľúče od ringu. A môže sa natlačiť za stôl, za ktorým sa budú robiť zásadné rozhodnutia.

Pokiaľ ide o britský plán A, ten nedávno pomenoval Boris Johnson. Priznal, že na Ukrajine išlo o proxy vojnu Západu a Spojených štátov proti Rusku. A vyhlásil, že je nutné urobiť všetko preto, aby ju Američania vyhrali. Johnson žiadal, aby americká vláda ešte dôraznejšie a rozhodnejšie vstúpila do vojny.

Keď hrozilo, že tento scenár by viedol k tretej svetovej vojne s aktiváciou ruských a amerických jadrových zbraní v Európe, prezident Biden to odmietol. A po ňom to odmietol aj prezident Trump.

V britskom pláne B ide už len o udržanie Británie a Európy „v hre“ (slová Korčoka). Zámerom je zabrániť dohodám na osi USA – Rusko a donútiť Trumpa, aby pokračoval v „atlantickej jednote“. A že za predlžovanie vojny, v ktorej Rusko kilometer po kilometri postupuje, zaplatí Ukrajina ďalšími stratami území? S tým sa kráľ Karol III. vyrovná (ak sa tým vôbec bude zaoberať).

Slovom, Zelenskyj konfliktom s Trumpom a stávkou na Britániu urobil chybu. Trumpova ponuka bola zlá hlavne formou, spôsobmi, nie obsahom. Trump tlačil na prijatie nevyhnutného, čiže na mierové rokovania s Ruskom o skončení vojny, ktorú Ukrajina a Západ nemôžu vyhrať. Briti, ako to už oni vedia, ponúkli kvetnatú formu (vrelé objatia) a mizerný obsah. Ukrajina získala úver na zopár miliárd libier a ďalšie boje, po ktorých ostane menšia. A s väčšími dlhmi.

Na tomto mieste by sme sa ešte mohli krátko vrátiť k piatku a ku konfliktu Zelenského s Trumpom. Ich hádka sa vlastne začala ešte týždeň predtým, keď Zelenskyj verejne urazil Trumpa, že je „obeťou ruskej propagandy“. Bola to chyba. Zelenskyj si zvykol bez následkov urážať Fica s Orbánom. No urážať prezidenta Spojených štátov, od ktorých je dnes Ukrajina existenčne závislá, to nemohlo dopadnúť dobre.

Z hodinového prenosu piatkového verejného rokovania v Bielom dome bolo naživo vidieť, ako musel pôvodne žoviálny Trump strácať so Zelenským trpezlivosť. Bodom zlomu bolo silácke vyhlásenie Zelenského, že Ukrajina nepristúpi na kompromisy s Ruskom, pretože Putin je zločinec a vrah. Ukrajinský prezident tým priamo v Bielom dome zhodil zo stola americký mierový plán. Lebo robiť dohody bez kompromisov je nemožné.

Zelenskyj to ďalej hrotil rečami o svojich plánoch: Američania majú aj v budúcnosti dodávať zbrane, majú dať Ukrajine zmluvné bezpečnostné záruky (čo jej nedali ani za demokratov) a Západ má na Ukrajine nasadiť vojenské kontingenty, čo nebude možné bez súčinnosti Spojených štátov.

Trump nato zvýšeným hlasom Zelenského obvinil, že hazarduje so životmi miliónov ľudí a s treťou svetovou vojnou. A vykázal ho z Bieleho domu dovtedy, kým nebude pripravený podporiť Spojené štáty v mierových rokovaniach.

Z postojov Zelenského bolo celkom jasné, že nechce nijakú mierovú dohodu. Pristúpiť by dokázal len na prímerie a na pokračovanie zamrznutého konfliktu: ďalšie americké raketové zbrane, záruky, západní vojaci na Ukrajine… A udržanie Ukrajiny v tvrdo protiruskom bojovom kurze. Nijaké mierové dohody. Vojna. A maximálne tak nejaká podoba prímeria, ktorá bude viazať stovky tisíc ruských (a proti nim európskych) vojakov na krehkej frontovej línii…

Ten istý scenár podporujú Londýn a Paríž. S vidinou, že do toho dotlačia aj amerického prezidenta. Trump má zabudnúť na volebné sľuby, má podraziť väčšinu Američanov, ktorá ho podporila vo voľbách. A má uviaznuť v nákladnom konflikte o Ukrajinu, v ktorom sa front sústavne posúva západným smerom…

Platí to už od roku 2014, teda od útoku ukrajinskej armády na ruské menšiny z Donbasu. Príkaz nerokovať s Rusmi o dohodách a vyriešiť krízu silou, čiže porážkou Rusov, bol jedenásť rokov hazardom s Ukrajinou. A po deštrukcii Ukrajiny (ako to pomenoval Vance) prerastá do hazardu s Európou.

Zelenskému a jeho európskym spojencom však nedochádza, že Trumpa do tohto hazardu asi nedokopú.

Trump a JD Vance považovali Zelenského a európskych „lídrov“ za neschopných vojnových gamblerov a šialencov, ktorí utekajú pred realitou, nemajú odvahu priznať svoje omyly. A nedokážu si zvážiť riziká a následky svojich siláckych a ničím nekrytých rečí. Väčšinu európskych progresívnych a provojnových „kádrov“ vnímali ako beznádejne prehnitú, skazenú, nepríčetnú – a vo výsledku neschopnú.

Po víkende si to už nemyslia. Po víkende to vedia.