Na základe podpísanej dohody Čína poskytne Cookovým ostrovom jednorazový grant vo výške približne štyri milióny dolárov. Akčný plán spolupráce ďalej zahŕňa oblasť obchodu, investícií a ťažbu nerastov z morského dna.
Je potrebné podotknúť, že tu nejde o osamotený problém. Cookove ostrovy sú v spore s Novým Zélandom aj pre ich plány zavedenia vlastných cestovných pasov. V súčasnosti majú obyvatelia Cookových ostrovov novozélandské občianstvo a teda aj nárok na novozélandské pasy. Premiér Brown začiatkom februára navrhol zavedenie vlastných pasov, aby si Cookove ostrovy mohli lepšie uplatňovať svoju jedinečnú pacifickú identitu. Nový Zéland však upozornil na to, že ak by Cookove ostrovy zaviedli vlastné pasy, stratili by nárok na novozélandské občianstvo a výhody z neho plynúce.
Historický kontext a čínske aktivity na ostrovoch
Cookove ostrovy boli spravované Novým Zélandom ako závislé územie od roku 1901 do 1965, odkedy sú samosprávne v rámci „slobodného pridruženia“ k Novému Zélandu. To znamená, že Cookove ostrovy si riadia vlastné záležitosti, no Nový Zéland im musí pomáhať v otázkach zahraničnej politiky, prírodných katastrof a obrany. V roku 2001 Nový Zéland a Cookove ostrovy podpísali deklaráciu, podľa ktorej musia spolupracovať v oblasti obrany a bezpečnosti. Nový Zéland sa domnieva, že vzhľadom na túto dohodu by Cookove ostrovy mali konzultovať svoje zahraničnopolitické kroky s Novým Zélandom, a to až do takej miery, že pred podpisom zverejnia navrhovaný text strategického partnerstva s Čínou. Podľa Nového Zélandu tým, že tak neurobili, porušili podmienky vzájomného partnerstva.
Čína má diplomatické vzťahy s Cookovými ostrovmi od roku 1997 a od roku 2001 je ich tretím najväčším ekonomickým partnerom po Novom Zélande a Austrálii. Čínske granty pomohli financovať verejnú infraštruktúru, napríklad budovu súdu a policajnú stanicu v Rarotonge, ako aj nákup poľnohospodárskej techniky. Čína tiež poskytla granty a pôžičky na financovanie verejných podujatí, ako sú Pacific Mini Games vrátane výstavby arény, kde sa konali.
Projekt Te Mato Vai, ktorý zahŕňal obnovu vodovodnej siete, bol vyvinutý v spolupráci Nového Zélandu a Číny. Nový Zéland poskytol grant, Čína poskytla úver a dohliadala na výstavbu. Vo vyhlásení o svojej návšteve Pekingu premiér Cookových ostrovoch tiež uviedol, že cieľom je posilniť spoluprácu v oblasti obchodu, investícií, turizmu, infraštruktúry, klimatickej odolnosti a obnoviteľnej energie, poľnohospodárstva a námorníctva (vrátane lodnej dopravy a ťažby nerastov z morského dna).
Širšie geopolitické dôsledky
Rastúca aktívna prítomnosť Číny v Pacifiku úzko súvisí s jej iniciatívou Pás a cesta (Belt and Road Initiative, BRI), globálnou stratégiou rozvoja infraštruktúry zameranou na rozšírenie ekonomického a politického vplyvu Pekingu. Mnohé pacifické štáty vrátane Šalamúnových a Cookových ostrovov sa pripojili k BRI, pričom získali financovanie na rozsiahle infraštruktúrne projekty, ako sú prístavy, cesty a obnoviteľné zdroje energie.
Hoci tieto investície prinášajú ekonomické výhody, vyvolávajú aj obavy z dlhovej závislosti a strategickej kontroly. Expanzia Číny v Pacifiku odráža širšiu geopolitickú súťaž medzi Pekingom a západnými mocnosťami, najmä Spojenými štátmi, Austráliou a Novým Zélandom. Pacifik bol dlho strategickou doménou západných aliancií a čoraz hlbšie väzby Číny s ostrovnými národmi túto historickú dominanciu spochybňujú.
USA a Austrália posilňujú svoju prítomnosť v regióne, pričom Nový Zéland čelí výzve udržiavať regionálnu stabilitu a zároveň rešpektovať suverenitu Cookových ostrovov. Pacifický región sa stáva bojiskom v hybridnej vojne, kde Čína posilňuje svoje väzby s ostrovnými národmi. Partnerstvo Cookových ostrovov s Čínou a rastúca prítomnosť Pekingu na Šalamúnových ostrovoch a Kiribati zdôrazňujú meniacu sa politickú dynamiku v regióne. Ako obozretne budú malé ostrovné národy plávať v nebezpečných vodách tejto veľkej hry veľmocí sa ukáže v blízkej budúcnosti.
