Tieto tektonické politické zmeny sú výsledkom malých ruptúr či neriešených kríz, ktoré sa však spojili a otriasajú politickými elitami vo svete. Ich hlavnými politickými tvorcami a nositeľmi boli globalistické, liberálne a progresivistické skupiny, ktoré získali mediálnu podporu globálnych rozmerov.
Globálny líder sveta pod vedením viacerých amerických prezidentov (Bushovci, Obama, Biden) sa usilovali zjednotiť demokratický svet vytváraním nepriateľov, akými boli islam, komunistické režimy či Rusko.
Keďže tieto skupiny nepredstavovali žiadne významné ideologické koncepty, ktoré by ohrozovali Západ, boli nútení ich dôraznejšie personifikovať a poukázať na materiálne príčiny týchto problémov.
Nepriatelia číslo jeden a dva
Východiskom pre amerického prezidenta Bidena sa stalo definovanie nepriateľa číslo jedna, teda Číny a nepriateľa číslo dva, ktorým sa stalo diktátorské Rusko.
Nebezpečenstvo Číny spočívalo v jej hospodárskej dynamike, ktorá v mnohých sektoroch získala už svetové prvenstvo. Hrozba Ruska bola nielen v tom, že je ako jediné relevantný protivník USA v jadrových zbraniach, ale aj v tom, že disponuje obrovskými nerastnými zásobami, čo mnohí politici považujú za nespravodlivé.
Hlavným nástrojom zadržiavania Číny a Ruska sa mala stať proxy vojna na Ukrajine, a to rozširovaním, respektíve „obkľučovaním“ Ruska armádami NATO. Rusko ešte v roku 2021 upozornilo USA, že rozširovanie Aliancie smerom na východ považuje za ohrozenie jeho bezpečnostných záujmov a vo februári 2022 spustilo inváziu na územie Ukrajiny.
Demokratický Západ odmietol interpretovať vstup ruských vojsk ako dôsledok rozširovania NATO, a teda ako ohrozenie Ruska, a všetko postavil na porušení medzinárodného práva a ruskej posadnutosti získavaním nových území.
Po troch rokoch vojny a odskúšaní rôznych vojenských a hospodárskych stratégií je Ukrajina v defenzíve a na ústupe zo svojich pozícií. Stálo ju to obrovské materiálne a ľudské straty. Jej porážka je vysoko pravdepodobná...
Nový pohľad po nástupe Trumpa a koloniálna zmluva
Nástup prezidenta Donalda Trumpa znamená zásadnú zmenu optiky pohľadu Západu na rusko-ukrajinský konflikt.
Americký prezident, poučený a vybavený skúsenosťami z výkonu jeho prvého prezidentského obdobia, začal posilňovať svoje prezidentské právomoci rušením úradov, ktoré podľa jeho názoru iba oberali Ameriku o stovky miliónov dolárov.
Obklopil sa vlastnými ľuďmi a prinútil najväčších miliardárov k podpore svojej politiky.
Jej základným pilierom sa stalo úsilie vyhnúť sa za každú cenu tretej svetovej jadrovej vojne, ktorá by urobila definitívnu bodku za každým „biznisom“.
Za účelom ukončenia rusko-ukrajinského konfliktu sa uskutočnilo stretnutie Donalda Trumpa s ukrajinským prezidentom, ktoré sa skončilo medzinárodným fiaskom.
Nazdávam sa, že ukrajinský prezident nepochopil zmysel stretnutia a v skutočnosti bol iba vlákaný do vopred pripravenej mediálnej pasce, kde sa svojím vystúpením strápnil a ukázal svetu, že odmieta mierovú iniciatívu USA.
Americká odpoveď na Zelenského úsilie pokračovať vo vojne s Ruskom bola zdrvujúca. Pokým nepríde s mierovým plánom, prezident Trump mu odkazuje, že sa viac nemusí ani unúvať cestovať do Washingtonu… Šéf Bieleho domu neskôr prijal aj ďalšie opatrenia.
Zelenskyj musel vedieť, že navrhovanú koloniálnu zmluvu o zabratí ukrajinského nerastného bohatstva do zálohy, pokým Ukrajina nezaplatí miliardy (zverejnená výška kontraktu sa pohybovala od 300 do 500 miliárd dolárov), nemôže podpísať. Podpis tejto zmluvy by bol priznaním jeho osobnej zodpovednosti za kapituláciu Ukrajiny.
Donald Trump je napriek tomu presvedčený, že vytrasie z ukrajinského prezidenta americké peniaze, ktoré prostoduchý Biden poskytol Zelenskému a jeho družine.
Akoby tým chcel dokázať, že peniaze sú predsa len tá najdôležitejšia vec v živote.
Neuvedomuje si však, že pre dosiahnutie mieru táto podmienka nemusí byť celkom funkčná. Je to podobné ako v prípade bývalej britskej premiérky Margaret Thatcherovej, ktorej nepomohlo, keď si vynútila požiadavku I want my money back [Chcem svoje peniaze späť, poz. red.] pri vstupe do Európskej únie. Dnes už Veľká Británia v tomto spoločenstve ani nie je.
Kam zmizli peniaze
Ukrajinský sen bol založený na amerických prísľuboch, že pokiaľ Ukrajinci prinesú skalp Putina, ostane dosť peňazí na to, aby sa rozširovanie NATO na východ vyplatilo k spokojnosti všetkých a záväzky sa anulovali.
Čaro tejto americkej pomoci nespočívalo iba v porážke Ruska, ale v možnosti, aby bolo možné použiť nekontrolovateľné miliardy dolárov aj na osobný prospech tých, ktorí mali možnosť s nimi narábať.
Podľa Donalda Trumpa USA vydali na podporu Ukrajiny okolo 300 miliárd dolárov, ukrajinský prezident však potvrdil iba príjem niečo cez 100 miliárd dolárov. Otázkou zostáva, kde ostalo tých rozdielových 200 miliárd dolárov.
Možno bolo potrebné dať 100 miliárd dolárov na úplatky v USA, čo naznačuje aj Donald Trump, a ďalšie milióny mohli skončiť v rukách podporovateľov ukrajinského režimu.
Volanie amerického prezidenta po dôkladnom audite môže mať neblahý účinok aj na samotných senátorov v americkom kongrese. Možno on nielen tuší, ale aj vie, kto sa na tomto americkom dobrodružstve mohol aj nabaliť…
Donaldovi Trumpovi je však jasné, že bez porážky takzvaného deep state nikomu nič nedokáže a iba zvýši existenčné riziko pre svoju osobu. Preto je pre jeho politiku vojna s “hlbokým štátom" kruciálna a súvisí aj s prehodnotením americkej pozície v tomto konflikte, ako i v zmene interpretácie a zdôvodnenia celého konfliktu.
NATO nie je len vojenská obranná organizácia, ale je to aj určitý ideologický projekt. Keďže jeho obranná funkcia sa netýka iba Spojených štátov, predstavuje globálnu štruktúru, ktorá má zabezpečovať podporu Ameriky z EÚ, ako i z ďalších krajín. Aby si dnešné politické elity zachovali svoju tvár, rady by sa zbavili spoluzodpovednosti za ukrajinskú vojnu.
Veľká Amerika?
Donald Trump dospel k svojim radikálnym rozhodnutiam na základe toho, že si uvedomil, že USA strácajú dych so svetom a nemajú ani dostatok zdrojov, aby riadili celý svet. Preto požaduje, aby Amerika zmenila svoje ciele a priority v chode sveta, pretože v inom prípade ju môže v budúcnosti čakať strata líderského postavenia.
Z tohto pocitu a zlého tušenia formuluje svoje politické krédo, teda návrat späť k veľkej a úspešnej Amerike (MAGA), ktorá je ohrozovaná a rozkladaná nezodpovednými progresivistami. K udržaniu svetového mieru je nevyhnutná kolaborácia troch najsilnejších hráčov sveta, teda USA, Ruska a Číny.
Bidenovské heslá o trvalom líderstve USA, ich moci na báze posilňovania migrácie, zelenej politiky, podporou kultúrnych vojen a všakovakých minorít sú však nebezpečné, pretože vedú USA k strate ich významnosti.
V zásade by sme mohli povedať, že jeho útok na "hlboký štát" je snahou o zmenu amerického režimu, ktorý sa od 90. rokov minulého storočia v ničom nezmenil a stáva sa finančnou záťažou nielen pre USA, ale aj celý svet s hrozbou vzniku tretej svetovej vojny.
Táto zmena režimu mu umožňuje, aby sa včerajší nepriatelia stali jeho obchodnými partnermi a dnešní spojenci ohrozovateľmi jeho vízie nového sveta.
Zdá sa, že tento typ zmeny režimu bude čakať viacero krajín EÚ i vo svete. Že je takáto cesta možná, ukázali v minulosti Gorbačov, Havel či Orbán a dnes sa o to pokúša americký prezident. Samozrejme, ako ukazuje história, ich výsledky týchto snáh môžu byť veľmi rôzne.
Donald Trump je presvedčený nielen o svojich mimoriadnych obchodných schopnostiach, ale i tom, že peniaze sú kľúčom k identite človeka, k jeho mobilite a k jeho slobode. Ľuďom len treba vytvoriť správne podmienky, oslobodiť ich od všetkých reštrikcií štátu a všetci ľudia sa stanú bohatými…
Zarábať peniaze znamená robiť Ameriku opäť veľkou. Takýto cieľ je však možný iba za podmienky radikálnej zmeny existujúceho amerického systému vlády, v ktorom by ústrednú rolu hral Donald Trump so svojimi miliardovými súputníkmi.
Myslím si, že napriek jeho nie práve uhladeným spôsobom treba oceniť Donalda Trumpa v jeho úsilí vyhnúť sa vzniku tretej svetovej vojny a tiež snahu o premenu unipolárneho sveta na viacpolárny, reflektujúci tri veľmoci, ktoré by mohli uchrániť svet pred kataklizmou nukleárneho zničenia.
Domnievam sa, že Trump je presvedčený, že jeho dnešným rivalom nie je Rusko, ale EÚ, ktorá nechce vidieť k akým zásadným geopolitickým zmenám prišlo po jeho zvolení.
Lídri Francúzska a Británie Macron a Starmer vyzývajú k pokračovaniu rusko-ukrajinského konfliktu a vytvárajú koalíciu, ktorá by mohla fungovať na zhabaných 300 miliardách dolárov, ktoré si Rusko uložilo v európskych a amerických finančných inštitúciách. Zdá sa, že tento návrh nie je o nič lepší ako americký o vyťažovaní ukrajinského nerastného bohatstva…
Táto nová európska koalícia vojnových štváčov však nie je ničím iným, iba vzburou „poskokov“, ktorí si nechcú priznať svoju lokajskú úlohu pri budovaní bidenovského globálneho sveta, ktorý je nezachrániteľný a ktorý z nich môže urobiť iba hrobárov EÚ.
Demontáž amerického režimu tak bude pokračovať v Trumpovej viere, že ho Rusko aj Čína ako noví obchodní partneri podporia v tomto úsilí, pretože všetci na tom môžu slušne zarobiť.
Hydepark je priestor na slobodnú diskusiu, publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.