Bruggy, premožiteľ Atalanty Bergamo, víťaza Európskej ligy, dostali v záverečnej desaťminútovke vlastný gól a ďalší z penalty po zbytočnom faule. Aston Ville podľahli 1:3. Ešte horšie dopadol Eindhoven, premožiteľ Juventusu. Arsenal, trýznený v Premier League stratami zranených útočníkov, sa utrhol a v Holandsku si užil ofenzívne eldorádo. Nad PSV vyhral 7:1. Kluby z Birminghamu a z Londýna sa už môžu chystať na štvrťfinále.
Valverde v pozícii lídra
Vyrovnanejšie sú partie, v ktorých figurujú vlaňajší finalisti. Borussia Dortmund doma nepokorila Lille. Po remíze 1:1 je všetko otvorené. Jedným z troch superšlágrov je kolízia madridských rivalov.
V osemfinálovom polčase je bližšie k postupu Real. Atlético prevýšil v dvoch finále (2014 a 2016), vyradil ho v štvrťfinále (2015) aj v semifinále (2017), dvakrát sa mu to podarilo pod taktovkou Carla Ancelottiho. Úspech je po domácom víťazstve 2:1 možný aj do tretice.
Pre Real to bola mimoriadna skúška, takže ako býva na európskej scéne zvykom, obstál v nej. Ukázal, že keď prichádzajú veľké chvíle, vie zahrať lepšie. V domácej lige prehajdákal sľubný náskok, v piatich februárových kolách vyhral iba nad Gironou (2:0), po dvoch remízach a dvoch prehrách stratil desať bodov a klesol z prvého na tretie miesto.
V sobotu po matnom výkone nestačil v Seville na Betis (1:2) a hoci mu neprišiel obľúbený súper, koncový produkt v Lige majstrov je celkom odlišný. Real nebol bezchybný, nehral v plnej sile, nebol ani očarujúci, v Lige majstrov však zostáva mužstvom s nedefinovateľnou aurou.
V bielom balete vyčnievali dvaja hráči – Federico Valverde a Brahim Diaz. Uruguajčan ukázal počas sezóny, že je schopný zaskočiť na viacerých postoch. Pri mizérii na pravom kraji obrany, z ktorého vypadol do konca sezóny zranený Dani Carvajal a na ktorom párkrát vyhorel jeho dlhodobý alternant Lucas Vazquez, sa Ancelotti rozhodol vyskúšať ho v zadnej línii.
Na novembrový krátkodobý experiment nadviazal v januárových a februárových zápasoch Ligy majstrov a Valverde uspel. Vysokú úroveň na netradičnej pozícii potvrdil 26-ročný stredopoliar aj proti Atléticu. S kapitánskou páskou, v trojstom vystúpení za Real, hoci ostatné tri zápasy vynechal po svalovom zranení, hral svetovo.
Práve jeho skvelá prihrávka na rozbehnutého Rodryga bola základom prvej gólovej akcie. Brazílsky krídelník sa dostal šikovne za chrbát ľavého obrancu Javiho Galána, v šestnástke si potiahol loptu cez Clementa Lengleta a ľavačkou trafil nechytateľne. Z útočného trojlístka sa nepresadili Vinicius a Mbappé. Brazílčan avizoval, že ho teší zlepšená forma, výraznejšie ju však nepotvrdil. V jedinej sľubnej pozícii mu strelu zablokoval pred Oblakovou bránou Marcos Llorente, ktorý prenasledoval Viniciusa ako tieň – a vo viacerých súbojoch úspešne.
Tromfom bol Brahim Diaz
Navyše, Real zopakoval negatívny ťah ako v Seville. Po strelenom góle ho opantala pasivita. Vinicius a Mbappé sa nedostali do nebezpečnejších akcií. Mbappé odohral už druhý tichý zápas. Od začiatku roka jeho forma naháňala strach, ale v minulom týždni mu vytiahli zub a výsledkom boli slabšie výkony v Seville aj v derby. Blysol sa len na konci v nadstavenom čase: po Rodrygovej prihrávke vyštartoval do voľného priestoru, letel na Oblaka, namiesto vlastnej koncovky prihrával pred prázdnu bránu Viniciusovi, pred ktorým stihol v poslednej chvíli zachrániť Llorente.
Najväčšie hviezdy nezažiarili, a tak sa hráčom zápasu stal Brahim Diaz. Bývalý španielsky mládežnícky reprezentant hrá od minulého roka za Maroko. Po trojročnom hosťovaní v AC Miláno druhú sezónu trpezlivo čaká na väčšiu šancu v Madride. Nebyť kartového trestu Juda Bellinghama, nebol by zrejme v základnej zostave. Ancelotti sa rozhodol ponechať rozostavenie 4 – 3 – 3, Diazovi zveril v strede poľa popri francúzskom dvojbloku Tchouameni – Camavinga ofenzívnejšie úlohy.
Desať minút po zmene strán prišla za stavu 1:1 jeho chvíľa. Z ľavej strany sa dostal do pokutového územia, pri snahe o kľučku síce mierne zakopol, udržal však stabilitu, prešiel cez obranného matadora Gimeneza, v spleti nôh pred Oblakom sa mu podarilo vystreliť cez dvoch brániacich hráčov a lopta zapadla do ľavého dolného rohu. Diaz dal podobne dôležitý víťazný gól aj vo vlaňajšom osemfinále Ligy majstrov v Lipsku a ako sa ukázalo, bol to pri tesnom postupe kľúčový moment.
Ancelotti ho proti Atléticu nechal na ihrisku až do záveru stretnutia: keď už nevládal a s kŕčmi opúšťal v 89. minúte trávnik, celý štadión mu mohutne aplaudoval. „Nikde nie je napísané, že keď sa Bellingham vráti, nebude Brahim hrať. Možno už v odvete na budúci týždeň,“ povedal Ancelotti. Diaz by si miesto v zostave zaslúžil. V domácom zápase bol víťaznou kartou.
Kompaktnosť Atléticu nestačila
Od konca októbra je to len druhá prehra Atlética z posledných 27 súťažných zápasov. Pred týždňom v epickom pohárovom semifinále v Barcelone stratilo dvojgólový náskok, aby v závere dohnalo dvojgólové manko a remizovalo 4:4.
Na Estadio Bernabéu to taká ofenzívna nádhera nebola. Real bol v zadných radoch oveľa obozretnejší ako Barca, nedopustil sa žiadnych naivných chýb, mal efektívnejší pressing, aj keď miestami prenechal iniciatívu súperovi až do takej miery, že pri dlhšom držaní lopty tribúny spustili piskot. Za celý zápas však nedovolil Atléticu dotiahnuť ani jedno prečíslenie.
Simeoneho tím mal silné fázy hry, lenže bez útočného ostria. Antoine Griezmann hral opäť na veľkom priestore, snažil sa manévrovať útočné akcie, ale do koncovky sa dostal iba raz, v druhom polčase mu umiestnenú prízemnú strelu Courtois vyrazil. Druhý útočník Julián Alvarez bol nebezpečnejší, po polhodine nádherne skóroval: šikovne oklamal Camavingu, ktorý zrejme v priestore pri kraji šestnástky necítil nebezpečenstvo, lenže Argentínčan trafil výstavne – od vzdialenejšej žrde do siete. „Nevyužili sme momenty, keď sme mali zápas pod kontrolou,“ skonštatoval Diego Simeone. Mal pravdu. Gól znamenajúci prehru dostalo Atlético vo chvíľach, keď malo svoje najlepšie minúty.
Záver bol až príliš neutrálny. Modričov príchod zocelil domáci stred poľa, pričom Atlético ako keby usúdilo, že tesná strata nebude zlým výsledkom a uprednostnilo zabránenie tretiemu inkasovaniu pred snahou o vyrovnanie.
Nasadenie tretieho stopéra Le Normanda na záverečných 20 minút namiesto Griezmanna to plne potvrdilo. Aj preto Real oslávil víťazstvom 500. zápas v najcennejšej európskej súťaži. Postupový verdikt však padne v madridskom derby až o týždeň – v odvete na Metropolitano. Atlético môže stále snívať o postupovom pokorení slávnejšieho rivala.