Európa má proti Trumpovým clám v rukáve ACI. Odvetu Bruselu by mohol najviac pocítiť Musk 

Americký prezident Donald Trump to s globálnou obchodnou vojnou zrejme myslí vážne. Jeho predvolebné sľuby, respektíve hrozby zavedenia dovozných ciel, sa stali realitou, keď v utorok vstúpili do platnosti 25-percentné clá na americký dovoz z Mexika a Kanady a o 20 percent vzrástli clá na dovoz z Číny.

Trump týmto rozhodnutím uškodil predovšetkým svojim voličom, teda spotrebiteľom, ktorým sa cenovky v obchodoch viditeľne zvýšia. Sebavedomé vystupovanie amerického prezidenta napriek tomu vzbudzuje dojem, že USA clá prospejú. V Bruseli sa preto pripravujú na pokračovanie Trumpovej „colnej hry“ a teda uvalenie ciel na dovoz z EÚ.

Európske firmy čelia vyhliadkam na druhú vlnu amerických ciel v apríli, pričom Trump pohrozil tarifami vo výške 25 percent na európske autá a iný tovar. Verejný diskurz navodzuje dojem, že Európa zoči voči potenciálnej obchodnej vojne s USA ťahá za kratší koniec. No nemusí to byť celkom tak.

Oproti americkému exportu boli v roku 2023 príjmy Únie z vývozu tovaru do USA vyššie o 157 miliárd eur. To znamená, že starý kontinent je v polohe zavádzania dovozných ciel oveľa zraniteľnejší, ako USA. Napriek tomu má však Brusel karty, s ktorými vie Trumpovi hru poriadne skomplikovať.

Reakčné možnosti Európskej únie voči Washingtonu totiž nie sú limitované iba na uvalenie odvetných ciel. Oveľa efektívnejšie možnosti dáva Bruselu nástroj Anti-Coercion Instrument (ACI), [Nástroj boja proti nátlaku, pozn. red.], ktorého účelom je odradiť veľké mocnosti od ekonomického tlaku na Úniu – teda presne toho, o čo sa pokúša Trump.

ACI je silnejší ako odvetné clá

Okrem vyšších ciel na dovoz z USA, ktoré sú v Únii v priemere vyššie len o približne pol percenta, Trump Bruselu vyčíta uplatňovanie dane z pridanej hodnoty a škodlivé európske politiky. Tie údajne podľa amerického prezidenta škodia obchodným záujmom USA.

S tézou, že Brusel prijíma politiky, ktoré škodia podnikateľom, sa dá do veľkej miery súhlasiť, no ide o pravidlá, ktoré sa vzťahujú tak na americké, ako aj na domáce subjekty. Podľa platných zásad v medzinárodnom obchode tak Trump nie je žiadnym spôsobom oprávnený zavádzať colné tresty. Už tobôž nie v tak dramatickej výške. Naopak, jeho konanie sa dá považovať za zasahovanie do suverénnych rozhodnutí štátov Európskej únie, a na to si treba dať pozor.

Ako reakciu na takýto nátlak zo strany Washingtonu ACI umožňuje Bruselu prijať protiopatrenia, ktoré presahujú rámec ciel. Patrí medzi ne obmedzenie obchodu so službami, siahnutie na rozsah práv duševného vlastníctva zahraničných firiem či obmedzenie prístupu k priamym zahraničným investíciám a verejnému obstarávaniu.

Brusel tak vďaka ACI môže cielene zasiahnuť odvetvia, v ktorých majú USA výrazný obchodný prebytok s EÚ, čím by vyrovnal nerovnováhu v obchodnom konflikte.

Únia však musí postupovať rozvážne, aby neohrozila vlastnú ekonomiku. Namiesto plošnej eskalácie by sa mala zamerať na strategické opatrenia, ktoré budú politicky citlivé pre USA, no zároveň minimalizujú škody pre európske firmy a spotrebiteľov.

Zatlačiť tam, kde to pocítia Trumpovi ľudia

Článok osem nástroja ACI dáva európskym komisárom aj možnosť zasiahnuť cielene proti subjektom prepojeným na vládu. Prirodzene sa tak ponúka otázka, či sa Brusel v prípade uvalenia Trumpových ciel proti európskemu dovozu nezameria na podnikateľské aktivity amerického miliardára a Trumpovej pravej ruky Elona Muska.

Brusel môže, no nemusí, zatlačiť na Muskovo podnikanie v EÚ. Ako osoba blízka Trumpovi sa však ponúka ako dokonalý príklad toho, aké možnosti ponúka brániacemu sa Bruselu ACI.

Musk na starom kontinente podniká vo viacerých oblastiach, pričom medzi najznámejšie patrí výroba elektromobilov značky Tesla. Málokto pritom vie, že Tesla je pravdepodobne jedinou automobilkou, ktorá zarába na predaji emisných povoleniek. V prípade, že by Brusel zrušil americkým automobilkám možnosť ich predaja, Muskova firma by zrejme ako jediná stratila príjem v hodnote jednej miliardy dolárov ročne.

Tesla však nie je jedinou Muskovou firmou, na ktorú sa môže Brusel zamerať. Eurokomisári by mohli tiež pohroziť zákazom verejného obstarávania americkým spoločnostiam, ktoré sa zaoberajú napríklad vypúšťaním satelitov. V takom prípade by zas utrpeli zisky Muskovej vesmírnej spoločnosti SpaceX.

Ďalším z možných cieľov odvetnej paľby Bruselu by sa mohla stať Muskova sociálna sieť X. EÚ by mohla napríklad pohroziť zákazom predaja reklám na tejto platforme alebo obmedzením poskytovania služieb za predplatné. Do úvahy pripadá aj možnosť sociálnu sieť úplne zakázať, podobne ako to bolo v prípade amerického zákazu TikToku, o ktorý sa Trump usiloval už od roku 2020. Ten bol nakoniec prijatý až v roku 2025, avšak Trump rozhodnutie pozastavil, pričom dal Číňanom podmienku, že ak má platforma v USA ostať prítomná, musia ju predať do amerického vlastníctva.