Zosúladiť rodinný a pracovný život: staronové kladivo proti rodine

Po prvé, môže uprednostniť rodinu pred prácou, teda najmä pomôcť zosúladiť pracovný život tak, aby bol kompatibilný s rodinou. Napríklad vytvoriť podmienky pre rodiny s malými deťmi, aby mamičky nemuseli odchádzať do práce a mohli sa deťom naplno venovať aspoň prvé tri roky. Preto, lebo mama je lepšia ako jasle. A ako hovorí náš zákon o rodine: „Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.“ Tento model môžeme nazvať prorodinným, alebo aj konzervatívnym.

Druhá možnosť je nechať na rodičoch, nech si sami vyberú, či chcú pracovať, alebo starať sa o rodinu a vytvoriť im vhodné podmienky pre ktorékoľvek rozhodnutie. Tento model môžeme nazvať liberálnym.

A tretia možnosť je uprednostniť prácu pred rodinou a vymýšľať všakovaké výhody, ciele a politiky, ktoré majú za cieľ dostať matku čím skôr do práce a dieťa do jaslí. Tento model sme pôvodne nazývali marxistickým (prípadne trockistickým), dnes ho pokojne možno nazývať progresivistickým. Jeho veľkým propagátorom bol Lenin s Trockým, dnes najmä Európska únia a rôzne progresívne zoskupenia.

Slovenské zákony i zaužívaná prax (historicky) do veľkej miery podporujú model, aby matka mohla zostať doma a osobne sa starať o deti aspoň do troch rokov veku. Je to veľký výdobytok pre slovenské rodiny, na ktorý môžeme byť ako krajina právom hrdí. Dieťa si približne do troch rokov veku vytvára vzťahovú väzbu a stabilná starostlivosť matky je pre jej tvorbu to najlepšie. Bezpečná vzťahová väzba je dôležitý základ zdravého psychického nastavenia človeka, z ktorého bude čerpať celý život.

No súčasne je pravda, že mamičky na materskej sú pre mnohých tŕňom v oku. Motívy na ich skoré zapojenie do pracovného procesu sú najmä dva – ekonomický, teda aby nezabíjali čas s deťmi, ale radšej produkovali a platili dane, a ideologický, aby sa vyrovnali mužom vo výrobe, zárobku, ekonomickej slobode či v starostlivosti o rodinu.

Žiaľ, od tohto trendu nie je uchránené ani Slovensko a aktívnejšie mu nebola ochotná odolávať ani jedna doterajšia vláda vrátane tej súčasnej. Slovensko už dlhé roky medzi svoje reformné ciele zaraďuje aj zvyšovanie zamestnanosti žien s malými deťmi. Aktuálne našli tieto ciele svoje miesto v Pláne obnovy a odolnosti a „tradične“ sa objavujú aj v strategických dokumentoch o rovnosti mužov a žien.

Veľký vplyv tu má Európska únia, ktorá v Barcelonských cieľoch stanovila plán zvyšovania zamestnanosti žien tým, že aspoň 33 percent detí do troch rokov bude chodiť do jaslí a aspoň 90 percent detí v škôlkarskom veku bude chodiť do škôlky. Rôzne naše strategické dokumenty na tieto ciele nekriticky nadväzujú. Od najbližšieho školského roka bude škôlka povinná od päť rokov a pomaličky sa objavujú úvahy o povinnej škôlke už od troch rokov.

Alebo ďalší príklad. Inštitút pre výskum práce a rodiny pripravil dotazník, ktorý má okrem iného zistiť, s akými prekážkami sa rodiny stretávajú pri zosúlaďovaní rodinného a pracovného života.

V dotazníku sa vás spýtajú, ako vylepšiť jasle či škôlky, či tieto služby považujete za cenovo dostupné, aké opatrenia by sa mali prijať, aby sa uľahčil skorší návrat matiek do práce po materskej respektíve rodičovskej dovolenke, či by ste chceli flexibilnú dovolenku (teda vyššiu mesačnú dávku, výmenou za skorší návrat do práce). Samozrejme, popýtajú sa vás aj na otcovskú materskú. Ale otázku, ako uľahčiť život rodinám, v ktorých sa matka rozhodne osobne starať o dieťa aspoň tri roky, v dotazníku nenájdete. Skrátka, zosúlaďovanie práce a rodiny má jediný cieľ – dostať matky skôr do práce.

Metodika zberu dát tohto dotazníka negarantuje reprezentatívnosť, jeho politický odkaz je selektívnym výberom otázok už vopred nastavený. Ale aj tak by nezaškodilo, keby ho vyplnili aj normálne matky, ktoré sa o malé deti chcú starať osobne.

Čas, keď sú deti maličké a potrebujú byť s mamou ujde rýchlo, a nedá sa vrátiť späť.