Ako nebyť príkladom. Európa bude mať čistý, ale slabý priemysel

Spomínané tvrdenia zazneli pri predstavovaní novej Dohody o čistom priemysle (Clean Industrial Deal). To je podľa Bruselu údajne riešenie nekonkurencieschopnosti európskych podnikov a predovšetkým riešenie vysokých cien energií, ktoré tie podniky pochovávajú. Už Séjourného prvé vety bez ďalšieho kontextu stačia na uvedomenie si, že opäť došlo k zásadnému nepochopeniu.

Zníženie emisií ostáva

Priemyselný deal vôbec nezľavuje z cieľa dosiahnuť do roku 2040 deväťdesiatpercentné zníženie emisií. Pokiaľ vieme, že európskemu priemyslu znemožňujú konkurovať nesplniteľné dekarbonizačné ciele a šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová tvrdí, že „Dohoda o čistom priemysle má preťať putá, ktoré naše podniky stále brzdia“, prečo na tom cieli lipneme?

Na stole sú znova už dobre známe „riešenia“. Vezmeme sto miliárd eur a dáme ich na „rozvoj udržateľných technológií, podporu dopytu po ekologických produktoch i zjednodušenie štátnej pomoci pre zelené investície“. A ako sa majú podľa EK znižovať tie ceny elektriny, ktoré sú dnes v EÚ trikrát vyššie ako v USA, a plynu, viac ako päťkrát drahšieho oproti USA?

Vraj napríklad úpravou štátnej pomoci a daní. Brusel tak odporúča členským krajinám znížiť dane na elektrinu na minimálny zákonný limit alebo znižovať DPH. Takže to pôjde na úkor národných rozpočtov. Alebo tlakom na uzatváranie takzvaných PPA dlhodobých zmlúv (Power Purchase Agreements), čo sú zmluvy pre menšie podniky o nákupe elektriny zo zelených zdrojov. Alebo cielením na väčšiu prepojenosť Európy v prenose energie.