To je žiaduce, lenže v podaní Komisie sa to má diať pre obrovské investície do nestálych obnoviteľných zdrojov, ktoré v sieti spôsobujú výkyvy a nerovnováhu. Jeden z najviac zarážajúcich návrhov dokonca hovorí, že priemyselní výrobcovia by mohli obmedzovať výrobu podľa toho, koľko bude stáť elektrina. To sa už dostávame niekam, kam naozaj nechceme.
Priemysel bude prispôsobovať výrobu tomu, ako práve budú „čisté“ zdroje vyrábať. Priemyselný deal zároveň takmer úplne zabúda na jadro a jadrovú energetiku. Vysvetlenie je celkom logické – predkladateľkou návrhu je eurokomisárka pre čistú a spravodlivú tranzíciu Teresa Riberová, veľká odporkyňa jadra.
Emisné kvóty, to musí byť
Komisia ďalej uvádza, že závislosť na silne volatilných cenách plynu zostane. Plyn je pritom určujúcim zdrojom pre ceny elektriny. A po druhé, to je najdôležitejšie, na systéme emisných kvót sa vôbec nič nezmení. Keď nikto nevie, kam sa môžu ich ceny dostať, ťažko sa niečo plánuje a premýšľa sa nad investíciou.
Výroba elektriny má byť emisnými kvótami umelo umŕtvená (respektíve už je), rovnako na tom budú aj ďalšie výroby. V USA je vo väčšine štátov cena za vypustené emisie nulová, v Číne minimálna, okolo 10 eur za tonu CO2. U nás aktuálne stojí povolenka cez 70 eur.
Nedávno sa v súvislosti so stavom nemeckej ekonomiky o cenách energií ako o silne „znepokojujúcom trende“ rozpísal pre nemecký denník Die Welt energetický magnát a zároveň najbohatší Čech Daniel Křetínský. Cenu za vypúšťané emisie označil za rozhodujúci faktor pre ďalšiu budúcnosť priemyslu a energetiky.
Neistota a nulová predvídateľnosť cien emisných kvót spôsobuje, že nikto nevie, aké technológie a odbory zostanú životaschopné a konkurencieschopné. Európska komisia sa pri cenách elektriny zaoberá len nákladmi na prenos a distribúciu a výškou zdanenia a poplatkov. Rieši teda len jej štátom regulovanú zložku. Výrobné náklady, do ktorých sa drvivo premieta práve cena kvóty, však necháva bokom.
Pritom práve cenu kvót môže Brusel ovplyvniť. Či už zastropovaním, alebo pridaním ďalších kvót na trh a nesťahovaním tých existujúcich z obehu. Skrátka, zreformovaním celého systému obchodovania. Že by došlo k jeho zrušeniu, je nemysliteľné. Na výnosoch z kvót stojí celá klimatická politika.
Ústup od niektorých zelených zbytočností
Vráťme sa k tomu, čo nové nám eurokomisári ďalej prichystali. Navrhujú znížiť obrovskú reguláciu firiem spočívajúcu v povinnom vykazovaní udržateľnosti a dôsledkov podnikania, teda ESG (Environmental, Social and Governance) politiky.
Tým Brusel de facto priznáva, ako nepochopiteľne podniky šikanuje nadbytočnou byrokraciou, ktorá má nulové opodstatnenie. Teraz sa rozhodneme, že ju zrušíme a nič sa nestane. Samozrejme, teda nie úplne, posielanie správ sa má novo vzťahovať „len“ na spoločnosti s viac ako tisíc zamestnancami. Doteraz platí, že reportovať musia firmy už od 250 zamestnancov.
A do Európy konečne pomaly prichádza americký trend odkláňania sa od zeleného financovania odštartovaný nástupom Donalda Trumpa. Finančný gigant HSBC oznámil návrat k financovaniu fosílnej energetiky. Jej šéf pre udržateľnosť Julian Wentzel navyše apeluje na ostatné banky, aby netrestali klientov s väčšou uhlíkovou stopou.
Správne hovorí, že utiahnutá reštriktívna politika financovania fosílnych investícií ohrozuje energetickú bezpečnosť. Samozrejme, nič sa nemôže preháňať, takže Wentzel sa zároveň dušuje, že odhodlanie HSBC dosiahnuť do roku 2050 nulové emisie platí.
Už v januári zase švajčiarska banka UBS oznámila, že zvažuje odchod zo svetovej bankovej aliancie zameranej na boj s klimatickou zmenou Net-Zero Banking Alliance. Tú ešte pred Trumpovou inauguráciou urýchlene opustila väčšina veľkých amerických bánk, ako sú Goldman Sachs, Citigroup, Morgan Stanley alebo JP Morgan.
Rovnako tak by sa banky tiež mali definitívne rozhodnúť, ako to ďalej chcú mať s financovaním výroby a vývozu vojenského materiálu. Hlavne menší zbrojári majú so získavaním úverov a niekedy aj s otváraním bankových účtov naďalej problém.
Zbrojenie a zmena rozpočtových pravidiel
Brusel by mal tiež čoskoro zverejniť plán masívneho zvýšenia investícií na zbrojenie. V hre je zmena únijných rozpočtových pravidiel, prerozdeľovanie peňazí z existujúcich fondov a tiež spoločné financovanie, pravdepodobne formou vydania spoločných dlhopisov.
Rovnako, ako to bolo počas covidu v roku 2021, keď sa Únia prostredníctvom balíka Next Generation EÚ spoločne zadlžila vo výške dohromady 750 miliárd eur. Dovtedy bol spoločný dlh, ktorý budú všetky členské krajiny splácať, tabu. Uvažovať v prípade ďalšieho dlhu o nejakej podobe opt-outu, aby sa dlžníkmi nestali povinne všetky krajiny, by bolo namieste.
A čo sa zmeny rozpočtových pravidiel týka, neznamenalo by to nič iné, než že by sa obranné výdavky naoko nezapočítavali do oficiálnej výšky deficitov. Lenže tie dlhy by v skutočnosti rástli. To znamená, že niekde inde by sa vo výdavkoch muselo ubrať - a to vo výdavkoch na dekarbonizáciu, pretože všetko dohromady mať nemožno.
Křetínský vo svojom texte prístup Európy k zmene klímy pomenováva ako princíp Lead by Example, teda ísť príkladom. Založený je na viere, že ukáže svetu, že je možné vybudovať čistú ekonomiku s nulovými emisiami a zároveň neprísť o hospodársky rast a konkurencieschopnosť. Nejde to. Spojené štáty ani Čína v tom Európu nenasledujú. Európa, ktorá vypúšťa ani nie sedem percent svetových emisií, tak dosiahla to, že energeticky náročná výroba sa presúva z kontinentu preč.
Miliardár to pomenoval
„Musím zdôrazniť, že nespochybňujem, že je potrebné otázky zmeny klímy riešiť. Nesúhlasím však s postupmi a metódami, ktoré uplatňujeme. Na rozdiel od mnohých iných si nemyslím, že by sme mali naše ambície v tejto oblasti zmierniť alebo pozastaviť. Naopak. Musíme však zvoliť iný prístup,“ napísal český podnikateľ Daniel Křetínský v komentári pre nemecký Die Welt, v ktorom sa vyslovil za pragmatickejší a racionálnejší prístup v oblasti priemyselnej a klimatickej politiky.
Křetínského text celkom očakávane narazil na to, že ide predsa o „fosílneho lobistu“. To je dosť krátkozraké. Nadnárodný Křetínského holding EP Group patrí medzi najväčšie energetické spoločnosti v Európe a zahŕňa okrem uhoľných a plynových elektrární aj obnoviteľné zdroje.
V čom určite stret záujmov kritici hľadať môžu, je pasáž, v ktorej Křetínský hovorí o zvýšení ceny plynu v Európe po dramatickom poklese dodávok z Ruska. Zbavenie sa závislosti na týchto dodávkach považuje za „strategicky zásadné“, no na druhej strane to podľa neho obrovsky zvýšilo spotrebiteľom náklady za energie a ešte to zvýšilo príjmy Ruska, ktoré teraz inkasuje viac na dodávkach drahšieho skvapalneného plynu do Európy.
Křetínský je pritom spolumajiteľom spoločnosti Eustream, ktorá spravuje transakcie cez plynovod Bratstvo, ktorým prúdil ruský plyn cez Slovensko ďalej do Rakúska, Maďarska i do Česka. Koniec dodávok preto pre Křetínského EPH znamenal nižšie tržby. Záujmy má však každý. Křetínský je úspešný biznismen, vidí dovnútra obchodovania s energiami aj ťažkého priemyslu, vie dobre vyhodnocovať. Okrem toho hlavne vie presne a pomerne jednoducho pomenovať hlavné problémy súčasnej Európy.
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
