V rokoch 2022 až 2023 ceny potravín prudko vzrástli v dôsledku narušenia dodávateľského reťazca spôsobeného vojnou na Ukrajine a prudkého nárastu celkových nákladov. Napríklad ceny kukurice v USA sa viac ako zdvojnásobili.

Vplyv tejto krízy sa v jednotlivých regiónoch líšil. Rastúce ceny potravín v západných ekonomikách zhoršili infláciu, ktorá neúmerne zasiahla domácnosti s nízkymi príjmami. Keďže výdavky na potraviny sa ťažko znižujú, obmedzená kúpna sila sa premietla najmä do nižších výdavkov na iné základné potreby, ako sú služby. Bola to však skôr záťaž než katastrofa.

V chudobnejších krajinách, naopak, vyššie ceny potravín ohrozovali politickú stabilitu. Prudký nárast cien základných potravín zvýšil chudobu a neistotu. Cena potravín nie je len ekonomickým problémom, ale má aj geopolitické dôsledky, ktoré urýchľujú migráciu z chudobných krajín do rozvinutých.

Čo spôsobilo prudký nárast cien poľnohospodárskych výrobkov?

Ako to často býva v prípade globálnych kríz, zvyšovanie cien potravín bolo výsledkom súhry viacerých faktorov. Po prvé, kríza udrela v čase, keď sa svet ešte stále spamätával z pandémie covidu, ktorá už značne narušila dodávateľské reťazce. 

Potom prišla ruská invázia na Ukrajinu a uvalenie sankcií na Moskvu, čo spôsobilo chaos na dlho existujúcich globálnych obchodných trasách. Najviac utrpela ukrajinská produkcia obilnín, ktorá klesla z 80 až 85 miliónov ton v roku 2021 na 50 až 58 miliónov ton v rokoch 2022 až 2023. V roku 2024 sa stabilizovala na úrovni 56 miliónov ton.

Rusko medzitým v rokoch 2022 až 2023 zvýšilo svoju produkciu obilnín, aby kompenzovalo pokles ukrajinskej produkcie, ale v roku 2024 jeho produkcia opäť klesla na 120 miliónov ton, pričom v tomto roku sa očakáva podobná úroveň. 

Okrem toho vojna spôsobila šok v celosvetovom poľnohospodárstve, pretože vyvolala prudký nárast cien zemného plynu, ktorý je nevyhnutný na výrobu hnojív. Náklady na hnojivá – podobne ako na iné poľnohospodárske komodity – v dôsledku toho prudko vzrástli. To vytvorilo nové obchodné príležitosti pre Rusko bohaté na plyn, ktorého hnojivá sa následne presadili na európskych trhoch. K týmto nepokojom sa pridalo aj sucho, ktoré v roku 2022 mimoriadne tvrdo zasiahlo južnú Európu, čo posilnilo prudký nárast cien komodít.

Paradox dobrej úrody

Paradox spočíva v tom, že čím vyššie sú výnosy poľnohospodára (najmä vďaka používaniu efektívnejších technológií), tým nižšia je hodnota jeho produkcie na trhu.

V minulosti vysoké výnosy znamenali vyššie zisky, dnes však často vedú k väčším stratám.

Pre poľnohospodárov v západných ekonomikách môžu byť slabá úroda a prírodné katastrofy v niektorých prípadoch skutočne finančne výhodné, pretože tí, ktorí majú poistenie úrody, dostávajú platby ako kompenzáciu za neúrodu. Ak sa v inom regióne alebo na inom kontinente vyskytne slabá úroda, celosvetové ceny sa zvýšia, čím sa zdvihnú príjmy tých poľnohospodárov, ktorým sa podarí dopestovať úrodu. Zlé správy pre poľnohospodárstvo sa potom často premietajú do dobrých správ pre (niektorých) poľnohospodárov.

Výhľad na rok 2025 naznačuje silnú celosvetovú úrodu, čo ešte viac zvyšuje už existujúce výzvy. Ceny komodít na termínovaných trhoch už klesajú, poľnohospodári však musia bojovať s rastúcimi fixnými nákladmi.

Jednou z hlavných obáv je, že geneticky modifikované (GM) osivá sú drahé. Ich ceny sa zvyšujú v dôsledku rastúcich nákladov na výskum v už aj tak inflačnom prostredí a kvázi monopolnej moci spoločností s osivami. Uvedené spoločnosti často vyžadujú, aby sa poľnohospodári zaviazali k ročným nákupom, čím sa zvyšuje ich závislosť od dodávateľov, ktorí majú len malú motiváciu znižovať ceny.

Ďalším kritickým problémom zostávajú náklady na hnojivá. Hoci ceny v porovnaní s rokmi 2022 až 2023 prudko klesli, nevrátili sa na predkrízovú úroveň. Rastúce ceny vody len zvyšujú vysoké výdavky, ktoré musia poľnohospodári znášať.

Podľa Svetovej banky sa celosvetové náklady na vodu zvýšili z 2,2 dolára za kubický meter v roku 2023 na 2,5 dolára za kubický meter, pričom v západných ekonomikách je nárast ešte výraznejší. Poľnohospodári sa tak ocitli v ťažkej situácii: zatiaľ čo ich vlastné náklady neustále rastú, za svoju produkciu dostávajú čoraz menej.

Výsledkom je finančná tieseň s vážnymi dôsledkami. Vezmime si ako príklad Illinois – napriek rekordnej úrode v roku 2024 prišli farmy v tomto štáte v priemere o 30-tisíc dolárov. A čo je ešte horšie, zdá sa, že svet je na pokraji toho, čo by mohlo vyvolať viacero obchodných vojen, ktoré by mohli byť vyvolané Spojenými štátmi. Akékoľvek narušenie by mohlo spôsobiť ďalší šok pre svetové poľnohospodárstvo.

Drahé potraviny tu zostanú

Nádej na návrat do éry lacných potravín je malá. Hoci technologický pokrok naďalej zvyšuje produktivitu poľnohospodárstva, paradoxne prispieva k problému – vyššia produkcia znižuje ceny, čím sa poľnohospodári dostávajú do ešte väčších finančných ťažkostí. Vlády na to reagovali dotáciami, ktoré však len posilňujú deformácie trhu. Hoci poskytujú dočasnú úľavu, zároveň udržiavajú neefektívny systém, ktorý znevýhodňuje úspešných poľnohospodárov.

Na základnej úrovni je voľba len z dvoch možností: buď bude štát prísnejšie kontrolovať ceny potravín, alebo trh prestane trestať efektívnosť. V praxi však môže vzniknúť hybridný model, ktorý kombinuje reguláciu s trhovými stimulmi. Bez ohľadu na to, aký bude tento prístup, jedna vec zostáva jasná: ceny potravín zostanú vysoké.

Zhrnutie

Lacné potraviny sú minulosťou. Poľnohospodári čelia čoraz väčším tlakom – od vojny na Ukrajine až po rastúce náklady na hnojivá, osivo, prácu a vodu. Aby sa udržali nad vodou, musia rozšíriť výrobu, paradoxne však väčšia úroda znamená, že poľnohospodári môžu za svoju produkciu požadovať menej peňazí, čím sa dostávajú do nevyhnutného kruhu. Pre spotrebiteľov je to jasný odkaz: zvyšovanie cien potravín nie je dočasné ani cyklické – je to nový štandard.