Brusel chce regulovať už aj kachle a kozuby na drevo. Šéf Hlasu hovorí o ekoteroristoch

Myšlienka čistejšieho ovzdušia stojí za pokusom Európskej únie o zavedenie nových opatrení, ktoré by sa dotkli predovšetkým domácností, ktoré vykurujú drevom, štiepkou či biomasou. Tie však popri teple produkujú aj emisie.

Už od minulého septembra pritom platí európske obmedzenie týkajúce sa ekologických kotlov z takzvanej prvej a druhej emisnej triedy. Teraz si Komisia vzala na mušku aj kotly a pece, ktoré spaľujú biomasu. Tá sa totiž považuje za ekologickejšiu alternatívu ku klasickému spaľovaniu dreva.

Navrhovaná úprava sa nemala týkať zariadení, ktoré už v domácnostiach sú. Týkala by sa ľudí, ktorí by sa rozhodli kúpiť si nové. Aké ďalšie dosahy by sprísnenie malo a aké kroky v tejto súvislosti podniklo ministerstvo hospodárstva, priblížili šéfka rezortu Denisa Saková (Hlas), predseda strany Hlas a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a europoslanec Branislav Ondruš.

Mali by pribrzdiť, myslí si Šutaj Eštok

Šéf Hlasu hneď v úvode kritizoval niektoré postoje Bruselu, ako aj konkrétne opatrenia, akými boli emisné povolenky či neslávne známy Green Deal. "Som veľkým podporovateľom Európskej únie," otvoril tlačovú konferenciu Šutaj Eštok.

Skonštatoval však, že jej progresívne vedenie sa v snahách o ochranu životného prostredia dopúšťa predražených výstrelkov, pričom vymenoval zopár príkladov z odvetvia poľnohospodárstva. Podľa neho ide o celoeurópske odtrhnutie od reality, ak Únia uvažuje o opatreniach, ktoré zasiahnu každého, kto používa kotol, kozub či piecku, keďže ich majitelia vykurujú tuhým palivom. Ide totiž len na našom území o desaťtisíce domácností.

Ochrana životného prostredia má byť podľa Šutaja Eštoka založená na faktoch, a nie na ideológii niektorých ľudí, a o zásadných veciach majú podľa neho rozhodovať všetci členovia spoločenstva, nielen tí vybraní na samitoch za zatvorenými dverami.

Vzhľadom na aktuálne dianie vo svete, ktoré prináša dennodenne zásadné ekonomické problémy, je predseda Hlasu presvedčený, že by sa na pôde Únie mali riešiť podstatné témy, a nie záležitosti, ktorých iniciátorov otvorene označil za ekoteroristov.

Spomenul napríklad konkurencieschopnosť krajín, ale aj postavenie spoločenstva v rámci svetového hospodárstva práve na podklade Green Dealu, ktorý je podľa neho pravým opakom toho, čím chcel pre ekonomiku byť. "Nezmyselne sa dotkol priemyselnej výroby na Slovensku," skonštatoval minister.

Veľká väčšina zariadení by nevyhovela

Detaily diania v súvislosti so snahou Bruselu ochraňovať našu klímu vysvetlila šéfka rezortu hospodárstva. "V Bruseli sa pripravovala striktná regulácia zariadení na tuhé palivo a nešlo len o veľké zariadenia, ale aj o tie menšie, ako sú piecky a podobne," vysvetlila Saková. "Necelých desať percent tých, ktoré sa dnes predávajú, spĺňa tieto normy," dodala.

Až 90 percent teda navrhované normy nespĺňa, čo znamená, že v prípade zavedenia regulácie by sa museli meniť. To by sa, samozrejme, odrazilo na cene týchto zariadení, na čo by v konečnom dôsledku doplatili dotknuté domácnosti. "Parametre by spôsobili takú cenovú úroveň, že by si ich občania nemohli dovoliť," doplnila ministerka.

Európska únia 7. februára informovala, že tento návrh sa z dôvodu silného tlaku ruší a bude musieť ho prepracovať. Následne budú o novej verzii informovať ostatné členské štáty. "Situáciu budeme pozorne sledovať, aby aj nový návrh bol v súlade s našimi predstavami," prisľúbila Saková s dôvetkom, že je pochopiteľné, že sa Európa chce venovať oblastiam, ako je Green Deal a ochrana životného prostredia, ale nie na úkor ľudí, ktorí by na nové usmernenie doplatili.

Podľa europoslanca a straníckeho kolegu Branislava Ondruša sa nedá prehliadnuť, že spomínaný návrh je ukážkou systémového zlyhania na úrovni Únie. Kým na jednej strane Brusel hovorí o potrebe stability, na tej druhej praktickým návrhom vyvoláva v spoločnosti opak. Toto konkrétne opatrenie by sa dokonca dotklo tých najchudobnejších.

Skonštatoval, že množstvo návrhov nezíska podporu verejnosti, práve naopak, čelia výraznej kritike. Aj realizácia tohto spomínaného by podľa Ondruša v podmienkach Slovenskej republiky viedla k prehlbovaniu energetickej chudoby. "Návrh je neproporcionálny, pretože neberie do úvahy situáciu v jednotlivých krajinách," doplnil s tým, že napríklad Slovensko výrazne viac znížilo nebezpečné emisie v porovnaní s ostatnými krajinami.

Okrem toho návrh nedával odpovede ani na to, ako sa majú zariadiť tí, ktorí nemajú iné možnosti, ako používať na vykurovanie drevo či biomasu. Europoslanec ocenil postoj rezortu hospodárstva, ktorý dokázal nájsť ďalších spojencov na to, aby proti návrhu vystúpili spoločne a Únia bola nútená ho revidovať. "Nový návrh by tak mal zohľadňovať potreby občanov Slovenska," uzavrel Ondruš.

Počet ľudí v EÚ, ktorí si nemôžu dovoliť vykurovať, rastie

Z dát Eurostatu vyplýva, že viac ako polovica pracujúcich ľudí v EÚ si nemôže dovoliť v súčasnosti vykurovanie svojej domácnosti. Upozornila na to koncom februára Konfederácia odborových zväzov. V porovnaní s rokom 2019 ide o nárast, keďže vtedy si nemohlo dovoliť vykurovanie 44 percent zamestnaných osôb.

Podiel obyvateľov EÚ žijúcich v energetickej chudobe sa zvýšil zo sedem percent v roku 2019 (30,7 milióna ľudí) na 10,6 percenta v roku 2023 (47,5 milióna ľudí). "Znepokojivým faktom je, že z tohto počtu až 10,3 milióna nových ľudí v energetickej chudobe tvorí zamestnaná populácia," vyčíslili odborári.

Ľudia si nemôžu podľa nej dovoliť vykurovanie domu či bytu aj z dôvodu nárastu cien energií. Počas krízy životných nákladov sa počet ľudí v EÚ, ktorí si nemôžu dovoliť udržiavať svoje domovy teplé, zvýšil o 16 miliónov, pričom väčšina z nich je zamestnaná.

Zvýšenie cien energií však nezasahuje len domácnosti, ale aj čoraz viac podnikov, ktoré čelia existenčným problémom, čo môže podľa odborárov viesť k masívnym stratám pracovných miest. Prijať by sa preto mali opatrenia na zníženie energetických nákladov pre priemysel.