Lídri EÚ súhlasili s výrazným zvýšením zbrojenia. Ukrajine sa chrbtom neotočili

Stretnutie lídrov Európskej únie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na mimoriadnom samite vo štvrtok v Bruseli sa skončilo. "Bola to otvorená diskusia, ktorá trvala približne jeden a pol hodiny," povedal novinárom predstaviteľ EÚ.

Následne začali prezidenti a premiéri dvadsaťsedmičky ešte rokovať o zvyšovaní výdavkov na obranu bloku.

Zelenskyj informoval najvyšších predstaviteľov Únie o situácii na bojisku, o svojom pokračujúcom diplomatickom úsilí a očakávaniach do budúcnosti s dôrazom na spravodlivý, komplexný a trvalý mier s Ruskom. "Prezident Zelenskyj privítal iniciatívy na posilnenie obranných kapacít bloku a vyzval na ich využitie na podporu ukrajinskej vojenskej výroby," dodal predstaviteľ EÚ.

Európski lídri sa v súčasnosti zaoberajú otázkou, ako kryť ďalšie výdavky na obranu, a až potom prejdú ku konkrétnym aspektom podpory Ukrajiny, ktorá zápasí s nedostatkom prostriedkov po pozastavení pomoci zo strany Spojených štátov, píše portál Politico.

Vo svojom príspevku na sociálnych sieťach ukrajinský prezident vymenoval niektoré z tém, ktorých sa dotkol v rozhovore s 27 lídrami – dodávky systémov protivzdušnej obrany, zbraní a munície, pomoc ukrajinskému zbrojnému priemyslu, prístupový proces do EÚ a sankcie proti Rusku.

Na záver sa poďakoval za pomoc. "Je veľmi dôležité, že Ukrajinci nie sú sami – cítime to a vieme to," napísal.

Macron ponúkol jadrový dáždnik Európe

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na samite navrhol diskusiu o použití francúzskeho jadrového arzenálu ako odstrašujúceho prostriedku na ochranu Európy pred ruskou hrozbou. Poľsko a pobaltské štáty jeho iniciatívu privítali, zatiaľ čo Moskva ju označila za „extrémne konfrontačnú“.

Macron varoval pred rastúcou neochotou USA podieľať sa na európskej bezpečnosti a zdôraznil, že rozhodnutie o použití jadrových zbraní bude výhradne v rukách Francúzska.

Poľský premiér Donald Tusk reagoval, že návrh treba seriózne zvážiť, pričom pobaltské krajiny zdôraznili jeho dôležitosť ako silného odstrašenia voči Rusku. Jeho litovský náprotivok Gitanas Nauséda označil plán za zaujímavý a lotyšská premiérka Evika Siliňová v ňom vidí priestor na ďalšiu diskusiu.

Napriek rastúcej podpore však táto téma nebude predmetom rokovaní na zasadnutí Európskej rady.

Macronova iniciatíva prichádza v čase, keď Spojené kráľovstvo, hoci už nie je členom EÚ, poskytuje svoje jadrové sily NATO. Zatiaľ čo niektoré krajiny prejavujú záujem o francúzsky „jadrový dáždnik“, slovenský premiér Robert Fico návrh odmietol a postavil sa aj proti účasti Slovenska na diskusiách o tejto téme.

Británia a Francúzsko budujú koalíciu

Británia je v kontakte s približne 20 krajinami, ktoré by sa mohli zapojiť do takzvanej „koalície ochotných“ s cieľom podporiť prímerie na Ukrajine. Diskusie sú však zatiaľ len v počiatočnom štádiu a konkrétne formy pomoci nie sú ešte stanovené.

Britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron oprášili už dávnejšie spomínanú tému – naznačili, že sú pripravení vyslať vojakov na Ukrajinu na zabezpečenie mieru, pričom podporu by pravdepodobne mohli poskytnúť aj Spojené štáty.

Ochotu zapojiť sa do mierovej misie vyjadrili aj Turecko a Írsko, avšak írske jednotky by nemali byť súčasťou bojových síl. Okrem vojenskej prítomnosti môžu niektoré štáty prispieť logistickou podporou.

Putin naďalej odmieta ústupky

Rusko medzitým deklarovalo, že akákoľvek prítomnosť európskych vojakov na Ukrajine je preň neprijateľná.

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že krajina neplánuje žiadne ústupky pri ukončení vojny na Ukrajine. Zdôraznil, že mierová dohoda musí zabezpečiť dlhodobý pokoj a stabilitu pre Rusko. Na stretnutí v Moskve potvrdil, že cieľom je mier za podmienok, ktoré budú pre Rusko výhodné.

Vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa USA pod vedením Donalda Trumpa snažia o zblíženie s Moskvou. Trump verejne vyjadril dôveru v Putina, čo vyvoláva obavy v Európe, najmä v Londýne a Paríži, ktoré varujú pred nebezpečenstvom nestabilného prímeria bez jasných bezpečnostných záruk.

Napätie v regióne rastie aj v dôsledku neistoty týkajúcej sa budúcej angažovanosti USA v európskej bezpečnosti. Európske krajiny preto zvažujú zvýšenie obranných výdavkov a hľadajú spôsoby, ako postupovať jednotne. Starmer zdôraznil, že sa snaží o súlad medzi USA, Ukrajinou a európskymi spojencami.

Lídri krajín EÚ sa dohodli na záveroch o obrane

Všetci 27 lídri krajín Európskej únie sa nakoniec dohodli na záverečnom texte o posilnení obrany bloku, oznámila hovorkyňa Európskej rady.

Najvyšší predstavitelia Únie v dohodnutom texte o obrane podľa nej súhlasili s výrazným zvýšením príspevkov na prezbrojenie Európy. Podrobnejšie znenie dohodnutých záverov by malo byť k dispozícii neskôr.

Po sérii summitov, ktoré vyvolalo oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o začatí rozhovorov s Ruskom o ukončení konfliktu na Ukrajine a jeho výzvy na zvýšenie výdavkov na obranu európskych krajín sú viacerí lídri presvedčení, že Európa by mala prebrať vedúcu úlohy v otázke podpory Ukrajiny a urýchliť znižovanie závislosti od Spojených štátov, iní zas volajú po zdržanlivosti.

(tasr)