Dag Daniš

1. Nahnevaný Korčok

Fico sa v utorok rozbehol do politického sporu s EÚ. Pohrozil, že nemusí podpísať závery samitu Únie o ďalšej pomoci Ukrajine, ak Brusel nepodporí požiadavky slovenskej vlády. Tie sú pomerne skromné: Slovensko žiada, aby EÚ formálne vyzvala Ukrajinu, nech rieši tranzit plynu pre Európu (ktorý fungoval do decembra 2024).

Slovom, Fico položil na stôl právo veta. Zvláštne je, že tým nepobúril Brusel, ale Korčoka a slovenských progresívcov. Korčok neskrýval zdesenie. Slovensko sa tým vraj vyzlieka donaha a ukazuje, že je v hlasovaní opustené.

V skutočnosti sa však donaha vyzliekol Korčok. Ukázal, že je úplne mimo a nerozumie základom pravidel v EÚ. Ak by platila Korčokova výhrada, znamenalo by to, že nijaká krajina nikdy nesiahne po práve veta, lebo by tým ukázala, že je opustená (iste, taká je podstata práva veta). Alebo inak: byť v spore s Bruselom – akokoľvek vecnom a oprávnenom – je nočná mora každého europrogresívca. Bruselu sa podľa nich neoponuje. Bruselu sa prikyvuje. Nejde predsa o obsah hlasovania, ale o príslušnosť.

Mimochodom, presne táto „logika“ plachého pritakávania doviedla Úniu k hromadnej strate príčetnosti – pri hlúpej migračnej politike, pri bláznivej zelenej agende, pri pandemickej a očkovacej hystérii. A napokon aj pri vojenskej politike a príkaze „vyriešiť ukrajinský konflikt silou“, ktorý viedol a stále vedie k zmenšovaniu, deštrukcii a prehre Ukrajiny.