Pointa toho je, že emisie z Draxu sa v systéme vykazujú ako emisie v Severnej Amerike, a nie v Británii. Je to nehospodárne, neekologické šialenstvo, ale naša vláda ho chápe ako jeden z krokov Net Zero. Postupuje podľa zákona, ktorý som spomínal.
Tak drevo je aspoň obnoviteľný zdroj, že?
Argumentujú, že vyrúbané stromy znovu vyrastú. Ale za ako dlho strom v americkom lese vyrastie? Za 80 až 100 rokov. Pritom rok 2100 je dátum, ktorého sa už máme obávať, kedy vraj bude neskoro. Drax a pelety, to je asi najpochabejší príklad našej energetickej politiky.
Potom je tu celý rad príkladov pochabých o niečo málo menej. Solárna elektrina. Británia je druhá najmenej vhodná krajina sveta na inštaláciu solárnych panelov, nemáme tu vhodné svetelné podmienky, počasie, prírodu. Za nami je už len Írsko.
V prehľade Svetovej banky o potenciáli pre solárne parky sú Británia a Írsko takmer úplne na konci rebríčka krajín. Existuje slušná pravdepodobnosť, že panel nainštalovaný v Británii nevyrobí za celých dvadsať rokov svojej životnosti viac energie, než koľko sa vynaložilo na jeho výrobu. Takže aj emisií viac vyrobí, než ušetrí.
Politika, ktorá toto podporuje, má črty čistého šialenstva.
Áno, pričom šialenstvo je kľúčová črta systému, nie jeho chyba alebo defekt. Samotný systém je nastavený tak, aby udržiaval tok príjmov, väčšinou z verejných subvencií, v prospech výrobcov energie. Bol postavený tak, aby z neho mali výhodu výrobcovia, a nie spotrebitelia.
Výsledkom je, že v Británii máme najdrahšiu elektrinu v Európe, pred piatimi mesiacmi sme dokonca predbehli Nemecko. V cenách pre domácnosti aj v cenách pre priemysel. Vedieme rebríček 28 štátov, ktoré porovnáva Medzinárodná agentúra pre energiu IEA. Obsadili sme v ňom prvé miesto.
Gratulujem. Ešte by som pokračoval v tom porovnaní Británie s Nemeckom. Vy už síce nespaľujete uhlie, zatiaľ čo Nemci áno, ale udržali ste si, ba dokonca staviate jadrové elektrárne.
Áno. Inak pozor, uhlie sa u nás naďalej používa pri výrobe cementu, ocele, pri priemyselných procesoch. Ročne máme jeho spotrebu päť miliónov ton. Nevyrábame však z uhlia elektrinu. Všetky uhoľné elektrárne sa skutočne zatvorili a je výslovne zakázané vyrábať elektrinu z uhlia dokonca aj v núdzových situáciách. Aj keď by elektrina z neho v trhových cenách bola lacnejšia ako z plynu alebo obnoviteľných zdrojov.
Ďalšia komparatívna výhoda, ktorú máte oproti kontinentálnej energetike, je ťažba plynu v Severnom mori.
Iste, na druhej strane sme pred časom v Severnom mori zastavili hľadanie nových nálezísk. A tiež sme si zakázali prieskum zásob bridlicového plynu, napriek veľmi sľubným sondám zásob v grófstvach Lincolnshire a Lancashire. Tam sú dve veľmi dobré plynové polia, z ktorých by sa dalo ťažiť enormné množstvo suroviny. Pri súčasných pomerne vysokých cenách by sme ho mohli vyvážať do Európy a mať z toho veľa peňazí. Tu si myslím, že sa tie zákazy a obmedzenia budú musieť zmeniť, dnešný stav nie je udržateľný.
Je model bezuhlíkovej spoločnosti ideológia? Alebo by ste jeho advokátom priznali nejaký reálny základ pre ich obavy?
Je to viera. Ich kľúčový argument znie, že pokiaľ nedosiahneme bezuhlíkovú spoločnosť relatívne skoro, čaká nás nebezpečné otepľovanie. Podľa mňa sa mýlia v slove nebezpečné, nespochybňujem slovo otepľovanie. Doterajšie merania naznačujú, že otepľovanie bude veľmi postupné, oproti dnešku bude viac tepla v zime ako v lete, skôr v noci ako cez deň, skôr na severe planéty, čo nie je nič hrozné, zatiaľ čo v trópoch by teploty cez deň ani nemali byť vyššie ako dnes. Nemal by byť problém sa mierne vyšším teplotám prispôsobiť a hlavne – adaptácia bude oveľa lacnejšia, ako keď budeme rast teplôt aktívne spomaľovať.
Predpoklad Net Zero bol, že sa nám včas podarí vynájsť technológie hlavne pri obnoviteľných zdrojoch, ktoré nám budú schopné poskytovať dostatok energie, a my sa zaobídeme bez fosílnych palív, ukazuje, že tento prísľub bol chybný.
Klimatickou zmenou sa zaoberáme, bojujeme s ňou asi 45 rokov a počas tohto obdobia sa podiel vyrobenej energie z plynu, ropy a uhlia celosvetovo takmer nezmenil. Bolo to 82 percent v roku 2000, je to 82 percent dnes. V rámci zvyšných 18 percent klesol podiel jadrovej energie a stúpol podiel obnoviteľných zdrojov.
Celkovo sú však tieto zmeny také malé, že to vlastne žiadne zmeny nie sú. Po desiatkach rokov obrích investícií. Alebo sa ukazuje, že nahradiť fosílne palivá v modernej funkčnej ekonomike nie je možné. Do toho stavu poznania musí svet ešte len dôjsť. Jedného dňa vynájdeme technológie, ktoré sú cenovo dostupné a súčasne spoľahlivé, pričom nám zaistia dostatok energie. Budú lepšie a lacnejšie jadrové reaktory, dočkáme sa, verím, aj jadrovej fúzie. Myslím, že obnoviteľné zdroje nebudú hrať žiadnu úlohu, azda s výnimkou solárov v skutočne slnečných krajinách.
Čo sa musí stať, aby sme kolektívne na Západe uznali, že prechod na bezuhlíkovú ekonomiku nie je uskutočniteľný?
Zmenu zariadia voliči. V jednej chvíli dajú najavo: My chceme stranu, ktorá zruší Net Zero a opustí emisné ciele. Počítam, že v Británii sa to stane v roku 2028, respektíve 2029, pred budúcimi voľbami. Vtedy sa už pred ľuďmi zjaví bezprostredná perspektíva života bez auta na benzín a v domácnosti bez bojlera. Život s extrémnymi účtenkami za elektrinu urobí zo sľubu zrušiť Net Zero populárny politický program. Na pomoc nám príde demokracia.
Tá zmena v Británii nastane skrz Farageovu stranu Reform UK, alebo to zariadia tradiční konzervatívci?
Reform UK bola alebo až doteraz je jediná strana, ktorá navrhuje revíziu Net Zero. Konzervatívci sa k takej revízii doteraz nezaviazali. Avšak nedávno predsedníčka strany Kemi Badenochová v rozhovore, ktorý s ňou viedol Jordan Peterson [významný kanadský psychológ a konzervatívny aktivista – pozn. red.], hovorila o Net Zero neporovnateľne kritickejšie, než ako o ňom toryovci hovorili doteraz. Myslím a dúfam, že sa začínajú prebúdzať.
Rovnako som nikdy nepochopil, ako sa toryovci tej vlne mohli tak ľahko poddať. Boris Johnson si ešte ako šéfredaktor Spectatoru z klimatického ťaženia robil srandu. A potom sa stal premiérom a bum. Použil by som ho ako študijný príklad. Čo sa asi takému človeku stane, že príde k moci a v klimatickej politike úplne otočí?
Existuje nesmierne silná propaganda smerovaná na politikov, ktorá ich vystavuje argumentácii iba jedného tábora. Ak máte v politike iné priority, čo bol u Johnsona brexit, ľahko príde chvíľa, keď propagandistom poviete: tak nech je po vašom.
Navyše jeho nová žena má na klímu úplne iný názor, než mala tá predchádzajúca. Aj to môže byť časť vysvetlenia. Ale u konzervatívcov nie je všetko len oportunizmus. Johnsonova predchodkyňa v strane aj vo vláde Theresa Mayová naďalej a vášnivo verí tomu, že zákon o dosiahnutí Net Zero do roku 2050 bol tým najlepším, čo v politike dosiahla. Vo všeobecnosti je ľahké politika presvedčiť, že má presadzovať veci, ktoré vyzerajú cnostne a súčasne ako ohľaduplnosť voči budúcej generácii.
Súdiac podľa vašej knihy Racionálny optimista by som povedal, že aj vy veríte na technologický pokrok, tak ako environmentalisti.
Áno, som optimista a verím, že inovácia je dobrá vec, ktorá nám môže pomáhať riešiť rôzne problémy. Nie som slepý optimista. Slepý optimista uvažuje nasledovne: Zatiaľ nemáme potrebné technológie, ale to neprekáža. Prijmeme patričný zákon a tie technológie sa potom určite vynájdu, najneskôr do roku 2050.
Ale čo sa stane, keď príde rok 2040 a my náhodou stále nebudeme mať technológie pre lacné, nízkoemisné energie? A budeme tušiť, že by sme ich mohli mať v roku 2060, keď už budeme mať zvládnutú výrobu z jadrovej fúzie. A prečo si potom teda nepočkať na rok 2060? Nedá sa predpísať, kedy presne sa niečo vynájde.
V Európskej únii máme povinný Green Deal. Vy už v Únii nie ste, a rovnako ste si zvolili Net Zero úplne dobrovoľne. Aký mal potom brexit zmysel?
Rozhodujúce pre brexit boli iné dôvody ako klimatická politika. Hlavný dôvod bol, že sme od Európskej únie žiadali, aby sa reformovala a viac otvorila svetu. EÚ to odmietla. Okrem Európskej únie smieme robiť voľný obchod, čo sme predtým nesmeli. Ale máte úplnú pravdu. Net Zero je čítankový príklad nášho zlyhania, našej neschopnosti využiť to, že už nás nezväzujú európske pravidlá, a robiť to inak. Pokiaľ nebudeme vedieť robiť veci inak, nedáva brexit zmysel.
Prezradil nám klimatizmus, ktorý sa odvoláva na vedu, o modernej vede niečo podstatné?
Niektoré vedecké disciplíny sú nesmierne spolitizované. Pritom veľká väčšina tlaku na prijatie Net Zero pochádza od politickej lobby, nie od vedeckej lobby. Veda so svojimi dôkazmi – a s touto vedou sa môžete zoznámiť v správach Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu – hovorí:
Áno, otepľuje sa, hoci len pomaly, a nie, klimatická zmena nemá podstatný vplyv na frekvenciu sucha, búrok a záplav ani na úroveň chorôb. A áno, otepľovanie vedie k zelenšej planéte, k vyšším úrodám, takže to dáva celkovo úžitok dnes a nebude to celkovo prinášať škody ešte veľmi dlho. Toto hlása veda, aj tá oficiálna. Avšak ľudia, ktorí potom nastupujú k vládam ako vedeckí poradcovia, hlásajú oveľa politickejšie príbehy, ktoré majú ďalej k skutočnosti. Tu máme korupciu vedy.
Oficiálna a podľa vás solídna veda si je istá, že to malé otepľovanie zavinil človek. Ste si tým istý tiež?
Povedal by som, že to nie je isté na sto percent, pre mňa však dosť pravdepodobné na to, aby som tento predpoklad prijal. Verím, že časť alebo väčšia časť oteplenia po roku 1980 je ľudského pôvodu. To akceptujem, ale napríklad robím chybu a akceptujem to príliš.
Je nesmierne ťažké určiť presnú príčinu globálneho otepľovania – sú škvrny na Slnku, na Zemi máme činné sopky, sú prírodné cykly a sú však aj iné zdroje oxidu uhličitého než len ľudská činnosť. CO2 emitovaný ľudstvom predstavuje len veľmi malú časť emisií, necelých päť percent emisií uvoľnených každý rok.
Oxid uhličitý sa uvoľňuje a rastliny a moria ho zasa pútajú v oveľa väčšom množstve, než aké do obehu púšťame my. Ja pristupujem na teóriu, že príspevok, ktorý ku kolobehu oxidu uhličitého pridávame my, spôsobuje globálne otepľovanie. Ale môžem sa mýliť.
Čo hovoríte na klimatické modely?
Modelovanie je veľké zlyhanie vedy. Tí, čo modelujú budúcnosť, či už ide o klímu, o priebeh pandémie, alebo o ekonomický vývoj, reklamujú pre svoje modely príliš vysokú presnosť, ktorej pritom preukázateľne nie sú schopní. Z pandémie covidu si predsa pamätáme, že ich modely rozpočítané pre rôzne krajiny, koľko kde budú mať v akom okamihu nakazených a potom mŕtvych, sa skoro nikdy netrafili. Mali by sme si uvedomiť, že expert môže byť expert na niečo, čo existuje, ale nemôže byť expert na budúcnosť, ktorá neexistuje.
Matt Ridley (1958)
Vyštudoval v Oxforde zoológiu, po doktoráte nastúpil ako redaktor vedeckého oddelenia magazínu Economist. Odvtedy sa živil predovšetkým ako novinár a komentátor (The Times, Wall Street Journal). Po otcovi zdedil nielen šľachtický titul, ale aj miesto v banke Northern Rock, ktorá bola pod jeho vedením roku 2007 vystavená runu klientov, a stala sa tak lastovičkou bankovej krízy o rok neskôr. V rokoch 2013 až 2021 bol členom Snemovne lordov za konzervatívcov. Autor mnohých kníh, niektoré sú preložené do češtiny (Genom, Původ ctnosti, Největší show pod sluncem, Evoluce všeho, Racionální optimista).
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
