Prezidentov prejav o stave únie, ktorý Trump predniesol v utorok, býva príležitosťou ku každoročnej politickej bilancii. Ale po šiestich týždňoch vo funkcii? Ak sa však niekto ujme úradu s takou vervou, je aj po takom krátkom období o čom hovoriť.

Silní robia, čo potrebujú a malí strpia, čo musia

Neprekvapí, že o výraznejších posunoch sa dá hovoriť len v prípade menších štátov životne závislých od USA. Ako mu to pôjde s veľmocami, ešte len uvidíme. Ale už teraz si môže aj menšia európska krajina vziať ponaučenie, inšpiráciu či dokonca príležitosť.

Jednoznačným úspechom sa Trump môže pochváliť v Paname. Latinskoamerickú zemičku brutálne pritlačil k stene, keď pohrozil, že si USA vezmú späť panamský prieplav. Panama sa síce hrdo prihlásila k zvrchovanosti a potom urobila všetko, aby Američanov uspokojila. Vystúpila z čínskeho projektu Novej hodvábnej cesty a dva prístavy v prieplavovom pásme už nebude prevádzkovať firma z Hongkongu, ktorú Trump podozrieva z podriadenosti Pekingu. Preberá ich investičná spoločnosť Black Rock.

Obrana zvrchovanosti netrvala dlho ani Kolumbijčanom. Najprv sa vzpierali prijať svojich občanov vyhostených z USA. Avšak stačilo zaviesť clo na kolumbijské exporty a víza kolumbijskej oligarchii, aby všetko bolo inak. So Salvadorom a Guatemalou sa minister zahraničia Rubbio dohodol aj bez nátlaku. Prijmú nielen vlastných občanov, ale kohokoľvek iného vrátane nebezpečných zločincov. Salvador postavil rozsiahle väznice a ponúka ich za odplatu na využitie.

Grónsko chystá referendum o nezávislosti od Dánska, potom chce vyjednávať s USA o bližších vzťahoch; hoci Trumpom navrhované pričlenenie medzi ostrovanmi zatiaľ väčšinu nemá. Kodaň radšej mlčí.

K častejšiemu mlčaniu pravdepodobne dospeje aj Ukrajina. Potom, čo jej prezident v živom prenose vzdoroval Trumpovým predstavám o mierovej dohode s Ruskom, už sa nedostal k rokovaniam a prišiel o všetku americkú podporu. Po niekoľkých dňoch dospel k názoru, že je pripravený „pod silným vedením prezidenta Trumpa pracovať na dosiahnutí trvalého mieru“. Pre menšie krajiny z toho plynie jednoduché poučenie známe už od Thukydida: silní robia, čo potrebujú a malí strpia, čo musia.

Veľmoci treba presviedčať a ponúkať im ústupky

V inej skupine sú veľmoci. Trump ich nemôže jednoducho zastrašovať či zosmiešňovať. A aj keď k nim môže pristupovať z pozície silnejšieho, je si vedomý, že musí presviedčať a ponúkať ústupky.

Sľubne začal s Indiou, keď vo Washingtone priateľsky prijal premiéra Módího. Zdieľajú národno-konzervatívny pohľad na svet a politiku národného záujmu. India môže byť kľúčovým partnerom USA v multipolárnom usporiadaní, Američania majú záujem na oslabení strategických vzťahov medzi Dilím a Moskvou aj na udržiavaní napätia medzi Indiou a Čínou. Trump sa s Módím zatiaľ dohodol na prehĺbení vzájomného obchodu aj vyšších dodávkach amerických zbraní.

Úspešne sa otvárajú aj vzťahy s Ruskom. Síce nie je známe, o čom sa Trump s Putinom bavili v dlhom telefonickom rozhovore, ale na ich telefonát nadväzujú reálne diplomatické rokovania o Ukrajine a nielen o nej. Z Trumpových výrokov možno súdiť, že na oboch stranách existuje reálna vôľa ukončiť vojnu na Ukrajine. Trump pravdepodobne vidí v Moskve možného partnera s ekonomickým a strategickým potenciálom, ktorý nechce prenechať Číne.

Neočakávaným plodom toho zblíženia, môže byť aj posun v americko-iránskych vzťahoch, kde Moskva dnes ponúka sprostredkovanie. Napriek rétorike neokonzervatívnych republikánov, niektorých si Trump vzal aj do svojho tímu, nemá americký prezident záujem na vojne s Iránom a aj túto krajinu môže vnímať ako obchodnú príležitosť.

Izrael je vo Washingtone veľmocou

Tu sa Trump môže dostať do stretu so záujmami Izraela, ktorý Irán považuje za najvážnejšiu hrozbu. Tieto záujmy musia brať oveľa vážnejšie, než by zodpovedalo jeho geopolitickej váhe, pretože izraelská lobby a sionistickí kresťania dokážu zahýbať americkou domácou politikou ako nikto iný. Blízkovýchodný štátik je vo Washingtone skutočnou veľmocou.

Ale aj na Blízkom východe chce Trump pôsobiť ako mierotvorca. Premiérovi Netanjahuovi vnútil prímerie s Hamasom, o ktoré nestál a ktoré ho ohrozuje. Potom vyhlásil, že obyvatelia Gazy sa presunú do Egypta a Jordánska, aby na jej pobreží mohli vyrásť hotely.

Dnes to vyzerá tak, že z Trumpových plánov nič nebude. Izraelu sa podarilo rozbiť prímerie stupňovaním požiadaviek, ktoré prekračovali dohodu o prímerí. USA to ocenili ďalšou vojenskou pomocou. Navyše minulý víkend pri začiatku Ramadánu obnovil totálnu blokádu Gazy. Trumpove predstavy o budúcnosti Gazy odmietlo Jordánsko aj Egypt, ktorý tento týždeň prišiel s alternatívnym plánom na rekonštrukciu; s Hamasom nepočíta, ale s udržaním Palestínčanov v Gaze áno. Na rozdiel od Trumpa má podporu Ligy arabských štátov.

Úplne nejasný zostáva vôbec najdôležitejší bilaterálny vzťah: americko-čínsky. Trump pokračuje v etablovanej americkej politike oslabovania Číny ako hlavného systémového rivala; ukázal to na Paname. Ale o tom, ako chce Číne čeliť, nevieme zatiaľ takmer nič; okrem sľubovaného zvýšenia ciel, ktoré však Trump vymeriava všetkým.

Európski lídri si Trumpovo opovrhnutie zaslúžia

Podstatne jasnejší je vzťah k Európe. Trump jej lídrami opovrhuje a priznajme si, že nie bezdôvodne. S Bidenovou administratívou boli jedna ruka, aj keď tým pošliapavali vlastné záujmy. V niečom ich však potrebuje. Chce od nich, aby nerozbíjali mierovú dohodu s Ruskom a prevzali financovanie Ukrajiny, pretože nestojí o to, aby sa Ukrajina zrútila a jej podporovatelia doma aj v zahraničí ho potom obviňovali z babráctva.

Tiež od Európy chce, aby nasledovala americkú politiku k Číne. Ak mu Európa vyhovie, opäť tým poprie vlastné záujmy. V opačnom prípade bude Trump hrať o jej rozdelenie. To nebude až také ťažké. Navyše pre štáty, ktoré považujú Brusel za rastúcu hrozbu, to môže byť vítaná príležitosť k suverenistickému obratu.

Okrem toho Trump ešte stihol v prebehnutom šestonedelí vystúpiť z parížskej dohody o klíme, Svetovej zdravotnej organizácie a Rady OSN pre ľudské práva. Pochybnosti o ich zmysluplnosti sú na mieste. Vystúpenie by mal zvažovať každý svojprávny štát.