Je jedno, koľko máš rokov, musíš sa vydať na cestu a vyjsť zo seba. Pápež František to povedal vo svojom posolstve pre prvý Svetový deň seniorov a starých rodičov, ktorý sa bude sláviť 25. júla tohto roku. Podčiarkuje význam modlitby, pamäte a to, že cirkev starých ľudí nenecháva osamotene. Tí majú byť stále aktívni v ohlasovaní evanjelia:
"Nezáleží na tom, koľko máš rokov, či stále pracuješ, alebo nie, či si sám, alebo máš rodinu, či si sa stal babičkou alebo dedkom v mladom veku, alebo neskôr v živote, či si ešte samostatný, alebo potrebuješ asistenciu, pretože nejestvuje dôchodkový vek pre úlohu ohlasovania evanjelia, pre odovzdávanie tradícií vnúčatám. Je potrebné vydať sa na cestu a predovšetkým vystúpiť zo seba, aby sme podnikli niečo nové."
Cesta posledných, cesta evanjelia a cesta kreativity
Tento týždeň pontifik poďakoval za službu katolíckej charite v Argentíne i Taliansku. Talianskej pobočke, ktorú prijal na audiencii, navrhol tri spôsoby, ktorými majú pokračovať vo svojej práci: cesta posledných, cesta evanjelia a cesta kreativity. Povedal, že nestačí dávať „like“, aby sme žili (teda označenie „páči sa mi“ na sociálnej sieti), no treba skutočnú radosť a kultiváciu snov o bratstve:
„Na históriu sa nepozerá z pohľadu víťazov, ktorí ju podávajú krásnu a dokonalú, ale z pohľadu chudobných, pretože je to Ježišov pohľad. Sú to chudobní, ktorí sa prstom dotýkajú rany našich rozporov a zdravým spôsobom zneisťujú naše svedomie. A keď sa naše srdce, naše svedomie pri pohľade na chudobných nezneistí, zastavte sa – mali by sme sa zastaviť, lebo niečo nefunguje.“
Prítomných povzbudil k čítaniu „evanjeliovej mapy“, ktorou je Ježišova reč na vrchu o blahoslavenstvách. Tie sú pozvaním k odvahe zastať sa núdznych. Voči „rastúcemu počtu nových chudobných a novej chudoby“ a proti „vírusu pesimizmu“ treba podľa Františka posilniť imunitu tým, že sa podelíme o radosť z toho, že sme jedna veľká rodina.
Začnime malými komunitami
Generálna audiencia sa niesla v znamení novej série katechéz o Liste Galaťanom. „Aj dnes, tak ako vtedy, vskutku existuje pokušenie uzavrieť sa do určitých istôt nadobudnutých v tradíciách minulosti, čo sa prejavuje strnulosťou,“ varoval katolícky líder. Vyzdvihol autora tejto novozákonnej epištoly, svätého Pavla z Tarzu, ktorý neúnavnou evanjelizáciou zakladal malé spoločenstvá:
„Keď Pavol prišiel do mesta či regiónu, nepostavil hneď veľkú katedrálu. Vytvoril malé spoločenstvá, ktoré sú kvasom našej dnešnej kresťanskej kultúry. Začal vytváraním malých komunít. A tieto malé komunity rástli, rástli a rozvíjali sa. Aj dnes sa táto pastoračná metóda používa v každej misijnej oblasti. Minulý týždeň som dostal list od misionára z Papuy-Novej Guiney. Vraví, že káže evanjelium v pralese ľuďom, ktorí ani nevedia, kto bol Ježiš Kristus. To je milé! Začínajú sa vytvárať malé spoločenstvá. Aj dnes je táto metóda prostriedkom prvej evanjelizácie.“
Krik zo Sýrie sa ozýva v Božom srdci
Vo svojom prejave pre účastníkov stretnutia v rámci takzvaného ROACO, teda Združenia diel na podporu východných cirkví, pápež hovoril o Libanone, Etiópii a opäť sa zastal sužovaného ľudu v Sýrii:
„Krik, ktorý dolieha zo Sýrie, sa stále ozýva v Božom srdci, no zdá sa, že sa nedokáže dotknúť tých, ktorí majú v rukách osudy národov. Pokračuje škandál desaťročného konfliktu, milióny vysídlených vo vnútri krajiny i za jej hranicami, obete, potreba obnovy, ktorá ešte ostáva rukojemníkom logiky skupinových záujmov a nedostatku odvážnych rozhodnutí pre dobro tohto sužovaného národa.“