Bjørn Lomborg

Európa je sama, svetový poriadok po roku 1945 sa zrútil a – ako hovorí nastupujúci nemecký kancelár Friedrich Merz – je „päť minút do polnoci“. Merz aj francúzsky prezident Macron obhajujú „strategickú autonómiu“ Európy. Bude to drahé a bude si to vyžadovať veľké kompromisy. Je už dávno načase, aby Európa prehodnotila, či bude míňať peniaze na neúnosnú a neefektívnu klimatickú politiku, ktorú nenapodobňuje žiadny iný kontinent.

EÚ sa potrebuje vrátiť na správnu cestu

Hyperaktívna izolacionistická politika prezidenta Trumpa nie je jedinou výzvou pre Európu. Európa trpí slabým rastom sotva nad 1 percento na osobu – éra 4,5-percentného rastu zo 60. rokov minulého storočia, keď sa zdvojnásobovala ekonomika len za 16 rokov, je dávno preč. Teraz to trvá viac ako pol storočia. Európa tiež starne – zvyšujú sa náklady na zdravotníctvo a dôchodky. Školstvo sa potáca, najmä po zvratoch vo vzdelávaní, ktoré spôsobili covidové lockdowny. Imigrácia je výzvou pre rozpočty aj súdržnosť, a rast nezvýšila. Vývoj v oblasti inovácií sa takmer zastavil, keďže výdavky na výskum v Číne, USA a dokonca aj vo zvyšku sveta dramaticky prevyšujú tie európske.

Ako sa Európa dostane späť do svojho rytmu? Ako nájde zdroje na to, aby sa znovu vyzbrojila, zotavila a vrátila na cestu inovácií?

Náklady na návrat na správnu cestu sú značné. Na opätovné vyzbrojenie bude musieť minimálne zdvojnásobiť, alebo dokonca strojnásobiť svoje výdavky na obranu vo výške 1,8 percenta HDP. To znamená minimálne ďalších 325 miliárd eur ročne. Pokiaľ ide o výdavky na inovácie, EÚ si stanovila cieľ zvýšiť ich o ďalších 170 miliárd eur, čo sa jej nepodarilo už 25 rokov. Zvýšením výdavkov do inovácií by sa však v nadchádzajúcich desaťročiach mohlo dosiahnuť 800 miliárd eur ročne v podobe dodatočného rastu.