Ako získať peniaze na obranu Európy. Budúcnosť klimatickej politiky

Európa je sama, svetový poriadok po roku 1945 sa zrútil a – ako hovorí nastupujúci nemecký kancelár Friedrich Merz – je „päť minút do polnoci“. Merz aj francúzsky prezident Macron obhajujú „strategickú autonómiu“ Európy. Bude to drahé a bude si to vyžadovať veľké kompromisy. Je už dávno načase, aby Európa prehodnotila, či bude míňať peniaze na neúnosnú a neefektívnu klimatickú politiku, ktorú nenapodobňuje žiadny iný kontinent.

EÚ sa potrebuje vrátiť na správnu cestu

Hyperaktívna izolacionistická politika prezidenta Trumpa nie je jedinou výzvou pre Európu. Európa trpí slabým rastom sotva nad 1 percento na osobu – éra 4,5-percentného rastu zo 60. rokov minulého storočia, keď sa zdvojnásobovala ekonomika len za 16 rokov, je dávno preč. Teraz to trvá viac ako pol storočia. Európa tiež starne – zvyšujú sa náklady na zdravotníctvo a dôchodky. Školstvo sa potáca, najmä po zvratoch vo vzdelávaní, ktoré spôsobili covidové lockdowny. Imigrácia je výzvou pre rozpočty aj súdržnosť, a rast nezvýšila. Vývoj v oblasti inovácií sa takmer zastavil, keďže výdavky na výskum v Číne, USA a dokonca aj vo zvyšku sveta dramaticky prevyšujú tie európske.

Ako sa Európa dostane späť do svojho rytmu? Ako nájde zdroje na to, aby sa znovu vyzbrojila, zotavila a vrátila na cestu inovácií?

Náklady na návrat na správnu cestu sú značné. Na opätovné vyzbrojenie bude musieť minimálne zdvojnásobiť, alebo dokonca strojnásobiť svoje výdavky na obranu vo výške 1,8 percenta HDP. To znamená minimálne ďalších 325 miliárd eur ročne. Pokiaľ ide o výdavky na inovácie, EÚ si stanovila cieľ zvýšiť ich o ďalších 170 miliárd eur, čo sa jej nepodarilo už 25 rokov. Zvýšením výdavkov do inovácií by sa však v nadchádzajúcich desaťročiach mohlo dosiahnuť 800 miliárd eur ročne v podobe dodatočného rastu.

Odborníci ponúkajú rôzne riešenia, od znižovania sociálnych dávok a zvyšovania daní až po požičiavanie si a zbohatnutie. Sociálna starostlivosť stojí 30 percent HDP EÚ, čo predstavuje približne tri bilióny eur ročne na sociálnu ochranu a 1,5 bilióna eur na dôchodky. Znižovanie výdavkov aj zvyšovanie daní bude nesmierne náročné. Požičiavanie si je lákavé, ale vzhľadom na kopu existujúcich dlhov aj nebezpečné. Zbohatnutie by, samozrejme, vyriešilo mnohé problémy, ale vyžaduje si viac investícií do inovácií a menej brzdenia rastu.

Existuje však jedna zjavná reforma, ktorá by mohla podporiť rast a uvoľniť obrovské množstvo zdrojov: zmena klimatickej politiky. EÚ na ňu vynakladá tretinu celého svojho rozpočtu. Len v minulom roku sa na nákup solárnych panelov, veterných turbín, prenosových vedení, elektrických áut a nabíjačiek vynaložilo 367 miliárd eur. Táto suma by sama mohla pokryť európske výdavky na obranu.

Klimatická politika EÚ ako odstrašujúci príklad

Extrémne vysoké ceny energií v EÚ tiež znižujú tempo rastu kontinentu, čím zostáva menej peňazí na všetky ostatné priority. V súčasnosti už náklady presahujú ďalšie 1 percento HDP a do roku 2050 sa zvýšia na približne 10,5 percenta HDP, teda približne 3,3 bilióna eur ročne.

Klimatickí aktivisti, samozrejme, namietajú, že Európa je teraz jediná, ktorá bojuje proti neriadenej klimatickej katastrofe. To je však nezmysel. Zmena klímy je síce problém spôsobený človekom, ale v porovnaní s väčšinou výziev, ktorým Európa v súčasnosti čelí, je zanedbateľná.

Na rozdiel od mediálnej hystérie vedecké poznatky jasne ukazujú, že Európa nezažíva čoraz horšie klimatické škody. Po normalizácii na vyššie príjmy sa škody spôsobené katastrofami v Európe od roku 1995 znížili na polovicu. Povodne zabíjajú čoraz menej ľudí, pričom v posledných desaťročiach podľa časopisu Nature „každoročné finančné straty výrazne klesajú“. To isté platí aj pre víchrice.

Okrem toho EÚ už výrazne znížila svoje emisie. Ďalšie znižovanie emisií bude mať v najbližších desaťročiach nulový vplyv na teploty. Aj keby sa do roku 2050 vynaložili stovky biliónov eur na čisté nulové emisie, ich vplyv bude zanedbateľný. Ak spustíte klimatický model OSN a emisie EÚ nastavíte na nulu, zmena globálnej teploty bude dnes nulová a o polovicu storočia nepostrehnuteľných 0,017 °C.

Svet nebude vďačný EÚ za jej obetavý prístup k čistým nulovým emisiám. Bude ju brať ako nebezpečný príklad toho, čomu sa treba vyhnúť. Nikto nebude nasledovať EÚ v jej bezhlavom sklze do sebazničujúcej, sebatrestajúcej a nezmyselnej politiky.

Najrozumnejšie je investovať do inovácií

Za oveľa nižšie náklady by mohla EÚ prijať omnoho rozumnejšiu klimatickú politiku. Klimatickí ekonómovia už dávno vedia, že riešením zmeny klímy nie je samovznietenie, ale inovácia: znížiť budúcu cenu nízkouhlíkovej energie prostredníctvom výdavkov na výskum a vývoj, aby nakoniec vytlačila fosílne palivá - a potom všetci prejdú na iné palivá. Nielen bohatí Európania s dobrými úmyslami, ale aj Číňania, Indovia a Afričania. Tento prístup bude stáť len jednu dvadsiatinu zdrojov, ktoré sa v súčasnosti zle vynakladajú.

Európa je na rázcestí. Môže naďalej udržiavať politiku čistých nulových emisií ako svoj hlavný pilier – čo je len ničivé signalizovanie cnosti, zatiaľ čo zvyšok sveta ju bude míňať, osamotenú a nebránenú. Alebo môže ukončiť túto zvláštnu posadnutosť a zaviesť inteligentnú klimatickú politiku, vynaložiť 27 miliárd eur na ekologické inovácie, a tým získať oveľa viac ako 300 miliárd eur, ktoré sa dajú lepšie využiť inde. 

Nielenže by to zvýšilo šancu vyriešiť klimatické zmeny, ale uvoľnilo by to aj vzácne európske zdroje na podporu inovácií, obrany a - vďaka oveľa nižším cenám energie - oživilo kontinent rýchleho rastu, ktorý by mohol opäť čeliť výzvam budúcnosti.