Vyhliadky na masívne zbrojenie sú požehnaním pre európske akcie. Zatiaľ

Nič také sa však nestalo. Európske trhy rastú predovšetkým vďaka vyhláseniam popredných európskych politikov o veľkolepých plánoch na zbrojenie.

Každý politik sa predháňa vo zvyšovaní cieľových súm na obranu, až má človek pocit, že sa ocitol skôr v prestížnej aukčnej sieni. Pritom nie je vôbec jasné, aký zmysel má táto obrovská armáda a proti komu sa má postaviť. Navyše väčšina politikov, ktorí teraz horlia za zvýšenie výdavkov na obranu, v minulosti vyprázdnila štátne pokladnice.

Nie je teda zrejmé, z čoho sa tieto grandiózne plány budú realizovať. Samozrejmou odpoveďou je, že si štáty peniaze požičajú. Zdá sa však, akoby sme boli svedkami kolektívnej straty pamäti.

Francúzska vláda padla v máji 2024 predovšetkým pre deficit štátneho rozpočtu. Nemecká vláda sa rozpadla, pretože sa členovia koalície nedohodli na obchádzaní dlhovej brzdy. A zrazu, ako mávnutím kúzelného prútika, je všetko možné.

Vývoj indexu Dax za posledný rok.

Kráľ ESG je mŕtvy, nech žije nový kráľ

Jednoznačným víťazom tejto situácie sú akcie európskych zbrojárov. Zoznam by bol príliš dlhý, preto uvediem len dva príklady: nemecký Rheinmetall od začiatku tohto roka pridal viac ako 84 percent a francúzsky Thales vzrástol o viac ako 72 percent. Zbrojársky sektor zo svojej podstaty patrí skôr k defenzívnym odvetviam a dividendovým titulom.

Vývoj akcií spoločnosti Thales za posledný rok.

Takýto silný rast je typický skôr pre technologické akcie, nie pre strojársky zamerané firmy, aj keď tieto, samozrejme, disponujú aj technologickými divíziami. Už teraz môžeme hovoriť o neobvyklom raste, ktorý sa zapíše do burzovej histórie.

Obdivuhodná na európskych politikoch je rýchlosť, s akou dokázali zmeniť svoju hodnotovú politiku. Ešte na začiatku tohto roka boli všetci zástancovia ESG noriem (Environmental, Social, and Governance – „Životné prostredie, sociálna zodpovednosť a riadenie“). Svet investícií sa riadil týmito pravidlami, ktoré mali zaistiť nové svetlé zajtrajšky.

Súčasťou týchto noriem boli aj rodové otázky a boj proti nerovnosti. Veľkým problémom bola napríklad toxická maskulinita vo firmách. Nie je prekvapením, že zbrojárske spoločnosti majú jeden z najvyšších podielov mužov – u rýchlo rastúcich nemeckých zbrojných firiem sa odhaduje, že ženy tvoria iba 15 až 18 percent zamestnancov.

Tieto prevádzky sú navyše energeticky náročné, takže ich prevádzka iba za pomoci obnoviteľných zdrojov nedáva zmysel. Budovať „zelenú“ vojenskú techniku je tiež nezmyselné – riešiť ekologické znečistenie tvárou v tvár nepriateľovi, ktorý vás ohrozuje na živote, postráda logiku. Na to všetko politici zrazu zabudli. Keď je potrebné zbrojiť, sú nutné obete – a normy ESG sa ukázali ako ideálny kandidát. V skutočnosti nikomu chýbať nebudú.

Kde vziať peniaze?

Vráťme sa k najdôležitejšej otázke – financiám. Ursula von der Leyenová oznámila plán v hodnote 800 miliárd eur na obranu, pričom štáty by si tieto prostriedky mali zohnať samy. Európska únia im za túto snahu ponúkne výnimku z Maastrichtských kritérií, najmä pokiaľ ide o maximálny štátny deficit.

Kritérium neprekročenia štátneho dlhu o 60 percent HDP však nedodržuje minimálne polovica štátov a problémy s trojpercentným deficitom má aktuálne sedem krajín. Nie je teda jasné, ako sa k týmto štátom EÚ postaví. Ponúka sa špekulácia, že výdavky na obranu nebudú zahrnuté do deficitu. Čo sa však stane s eurom, ak väčšina štátov prestane plniť rozpočtové kritériá? A predovšetkým – kto bude ochotný požičiavať predlženým krajinám?

Veľmi dobrým príkladom je Francúzsko. Prezident Macron 3. marca vyzval Európu, aby zvýšila výdavky na obranu na 3 až 3,5 percenta HDP. Francúzsko aktuálne vynakladá na obranu 47,2 miliardy eur – rovnakú sumu ako v roku 2024, lebo musí šetriť.

Francúzski politici však vzhľadom na súčasnú situáciu chceli tento rozpočet zvýšiť o ďalšie 3 miliardy eur. Tento návrh je však zmrazený a čaká sa na novú podobu rozpočtu. Už teraz predstavujú 3 miliardy eur pre Francúzsko veľký problém.

Nie je teda jasné, kde by Macron našiel desiatky miliárd potrebné na dosiahnutie 3 percent HDP na zbrojenie. Navyše ratingová agentúra S&P v marci znížila výhľad francúzskeho dlhu zo stabilného na negatívny. Francúzska známka dlhu zostáva na úrovni AA-, ale tento krok agentúre otvára cestu k jeho prípadnému zníženiu pri ďalšom hodnotení.

Tento týždeň majú svoje hodnotenia zverejniť zvyšné dve veľké agentúry. Výnosy na francúzskych štátnych dlhopisoch výrazne rastú a sú na najvyššej úrovni za posledný rok – a to aj napriek očakávanému zníženiu sadzieb Európskou centrálnou bankou. Nie je teda vôbec zrejmé, kde Francúzsko a ďalšie štáty chcú prostriedky zohnať. Požičiavanie na dlhopisových trhoch bude veľmi drahé.

Niekoľko dobrých správ od firiem

Aj napriek rastúcej neistote a obavám z makroekonomického vývoja sa na trhoch nájdu spoločnosti, ktoré minulý týždeň predviedli solídny rast. Jednou z nich je francúzska letecká spoločnosť Air France-KLM, ktorá zverejnila veľmi dobré výsledky za posledný štvrťrok roku 2024.

Letecké spoločnosti, najmä táto francúzska, prežívali od pandémie covidu zložité časy. Najnovšie výsledky naznačujú, že táto etapa je konečne za nimi. Ľudia sa vrátili k cestovaniu a vyhliadky na lacnú ropu dodávajú leteckým firmám zaujímavú perspektívu. Tieto spoločnosti dlho ležali mimo záujem investorov, čo z nich robí potenciálne atraktívnu príležitosť.

Vývoj akcií aeroliniek Air France-KLM za posledný rok.

Silný rast zaznamenali aj akcie Moderny, ktoré posilnili o 15 percent. Tento rast bol pripočítaný schváleniu prípravku proti rakovine, ktorý sa nachádza v tretej fáze testovania a mal by byť uvedený na trh v roku 2027.

Nie je však isté, či väčší vplyv na rast nemala iná správa: generálny riaditeľ Stéphane Bancel 3. marca nakúpil balík akcií spoločnosti za viac ako 5 miliónov dolárov. Akcie Moderny sú pod tlakom s príchodom nového amerického ministra zdravotníctva.

Vývoj akcií farmafirmy Moderna za posledný mesiac.

Neistota bude ďalej rásť

Najväčším problémom amerických, a neskôr aj ďalších svetových burzových trhov, je rastúca neistota. Trump tento týždeň na otázku novinárov, či jeho zmätočné a vyhýbavé kroky príliš nepoškodzujú trhy, odpovedal, že trhy musia pochopiť, že ide o prechodné obdobie a clá majú zaplatiť predovšetkým krajiny, na ktoré sú uvalené.

Táto odpoveď trhy pochopiteľne neupokojila. Tie situáciu chápu po svojom a len ťažko sa im dá vzdorovať. Pre nás ani pre ostatné krajiny nie je dobrou správou, že výsledkom Trumpovej colnej politiky bude účet, ktorý zaplatia postihnuté štáty. Nie je jasné, čo tým americký prezident chce dosiahnuť, ale istotu to trhom neprináša.

V podobnom duchu sa vyjadril aj šéf amerického Fedu. Slovo „neistota“ bolo jedným z termínov, ktoré guvernér často opakoval. Fed chce získať jasnejšiu predstavu o tom, kam Amerika pod Trumpovým vedením smeruje. Až potom nastaví menovú politiku. Toto obdobie neistoty tak môže trvať ešte niekoľko mesiacov. Otázkou je, ako dlho bude Trump tolerovať postoj Fedu, ktorý udržuje silný americký dolár.

Počas tohto týždňa sa dozvieme údaje o americkej inflácii za február. Tieto čísla môžu veľa napovedať o tom, do akej miery sa ešte zvýši napätie medzi Fedom a prezidentom. Pokiaľ bude inflácia klesať, bude pre šéfa Fedu Powella ťažké obhajovať svoj opatrný prístup k znižovaniu sadzieb.