A v súčasnosti na to má ešte menej zdrojov ako vo februári roku 2022. Brusel naplánoval 800-miliardový balík, chradnúce Nemecko chce do zbraní a infraštruktúry naliať 900 miliárd eur.
Pripomeňme, že k tomuto zásadnému rozhodnutiu, ktoré na desaťročia naloží na EÚ ďalší balvan (plán obnovy vo výške 750 miliárd eur budeme splácať tridsať rokov), došlo počas dvoch dní, a to bez akejkoľvek normálnej či aspoň trochu zmysluplnej diskusie.
Táto príhoda len ilustruje, v akom ťažkom psychopatologickom nastavení funguje ten mimozemský výsadok na planéte Zem, ktorý si hovorí bruselskí a európski lídri. Demokratické zásady sú pre nich pole neorané, na ktorom sa nedokážu pohybovať. Ich megalomanské rozhodnutia postrádajú zmysel a realizujú sa výlučne podľa emočných prírodných síl psychicky skormútenej mysle, ktorá si stvorila vlastných démonov.
Tie skutočné tektonické pohyby vo svete nedokážu ovplyvniť, dokážu na ne len reagovať, rýchlo sa oplašiť a vymyslieť nejaký megabalík. Podobne, ako predtým zadlžili Európu na dve generácie plánom obnovy, ktorý slúžil na predraženie európskych energií (inak to boli miliardy do dymu), tentoraz chcú vynaložiť ďalšie stovky miliárd na zbrojenie. Aby o tri roky dokázali zachraňovať Ukrajinu aj sami, bez USA.
Zadlženie na desaťročia
Prvými bojovníkmi za túto agendu sú popri Británii lídri bez mandátu, ktorých vlády nedávno skrachovali pre nedostatok peňazí – Nemecko a Francúzsko. Ursula Von der Leyenová ako eurobyrokrat číslo jeden popritom nedisponuje takmer žiadnym rozpočtom na obranu. Práve preto potrebuje ďalší európsky megabalík, nad ktorým by Brusel držal kontrolu. V tejto súvislosti sa hovorí niečo aj o druhom kole spoločných európskych dlhopisov.
Okrem rozvrátenej priemyselnej základne Západu bude práve toto hlavným politickým dôsledkom, ktorý nám zanechajú dve vlády von der Leyenovej: dva megabalíky, ktorými si realizovala svoje prázdne sny a chradnúca Európa ich bude splácať po desaťročia.
To, čo bruselský establishment vymyslí počas jednej prebdenej noci v stave paniky, bude mať dôsledky, ktoré nás budú prenasledovať celú jednu generáciu. Napokon, platí to takmer o každom vážnejšom rozhodnutí Bruselu za posledné roky a to posledné nie je výnimkou.
Európa sa k novému ťahu zdôvodňovanému potrebou zachraňovať svet odhodlala v stave hysterického zdesenia po neúspešnom rokovaní amerického a ukrajinského prezidenta vo Washingtone, ktoré bolo vzhľadom na Zelenského rýchly obrat len krátkou epizódou.
Donald Trump pritom o konci líderskej úlohy Ameriky pri európskej bezpečnosti nehovorí. Nie je to v jeho záujme. Európu posadla hystéria výlučne preto, že si dovolil vykázať Zelenského do patričných medzí a neskôr pristúpil na kontroverzný krok pozastavenia pomoci Ukrajine. Panika by bola namieste, ak by pomoc naozaj zastavil. To by bol pád Ukrajiny. Trump však chce vyrokovať s Ruskom mier, a to si nevyhnutne vyžaduje pokračovanie vyzbrojovania, keďže rokovania môžu trvať veľmi dlho a Trump by rozhodne nepovažoval za svoj úspech, ak by Ukrajina padla ešte predtým, ako sa skončia.
Následné pozastavenie vojenskej pomoci Ukrajine neprišlo bezprostredne po tom, ako Zelenskyj s hanbou odletel z Ameriky. Prišlo až potom, ako sa spolu s európskymi lídrami dohodol na tom, že chytia Trumpa pod krk a prinútia ho naďalej pokračovať vo vyzbrojovaní bezvýchodiskovej vojny na báze pôvodnej propagandy, že Ukrajina musí naďalej bojovať až do sebazničenia.
Trump následne pristúpil ku kontroverznému, no zrejme nevyhnutnému kroku a pozastavil podporu Ukrajiny. Je pritom zrejmé, že americký prezident nechce zastaviť pomoc Ukrajine, ale iba dotlačiť nepríčetného ukrajinského prezidenta do zmysluplných rokovaní ešte skôr, než pošle na smrť aj posledných ukrajinských vojakov.
Čas na mier, hoci veľmi zlý, sa totiž Ukrajine kráti a každým mesiacom hrozí, že budú stáť pred nutnosťou kapitulácie. Všetko záleží od mála svetlých chvíľok rozumu, ktoré Zelenskému občas zasvietia, keď ho k tomu Trump dotlačí.
Trumpovou úlohou je predsa ukončiť vojnu ešte predtým, ako bude Ukrajina zničená. Jeho úlohou nie je zachraňovať Zelenského prelietavý zadok. Túto povinnosť si ctia skôr európski lídri a európski novinári, ktorým na Ukrajine nezáleží. Záleží im len na tom, aby si obránili Zelenského, symbol ich tragickej politiky na Ukrajine, z ktorej už dnes zo zotrvačnosti nedokážu zaradiť spiatočku.
Európa koná v záujme Trumpa, nie jemu naprotiveň
Lídri z Európy ohlasujú koniec Západu takého, ako sme ho doteraz poznali, pretože Trump vraj svoje nesvojprávne európske dietky vypustil do sveta, a tie dnes kvičia ako mláďatká orlice, ktorá ich pustí z veľkej výšky, aby sa naučili lietať. Mláďatká sú zdesené. Tvária sa, že netušia, čo ich matka týmto nepríjemným krokom zamýšľa, pritom sami tento vývoj opisujú ako požehnanie, ktoré Európu prinúti dospieť k akejsi „suverenite“.
Minimálne polovica tejto bájky je pravdivá. Trump naozaj Európu dlhodobo tlačil k tomu, aby na „úkor“ USA prispievala viac na európsku bezpečnosť.
Európania sú teraz presvedčení, že tento krok urobili suverénne naprotiveň Trumpovi, tomu obávanému obchodníkovi. Dobrý vyjednávač disponuje schopnosťou presvedčiť svojho partnera, aby urobil presne to, čo od neho chce, a ešte bol aj presvedčený, že na to prišiel sám.
Ak bol toto Trumpov plán, potom bol geniálny. To však nie je veľmi pravdepodobné. Zdá sa skôr, že európski „lídri“ zvládli naskočiť na bodák jeho obchodníckych trikov. Pre Trumpa je však podstatné, že dosiahol svoj cieľ.
Lenže – v súvislosti s novými záväzkami masívneho vyzbrojovania je tu hneď niekoľko podstatných a nezodpovedaných otázok, ktoré si médiá akosi nekladú. Expresné schválenie miliardových balíkov, ktoré zaťažia generácie, zrejme nie sú pre „strážneho psa demokracie“ dôvodom, prečo by bolo treba lídrom klásť kritické otázky.
Pritom tie vôbec nie sú zanedbateľné a sú navzájom previazané ako gordický uzol: Kde krachujúca Európa vezme peniaze na ťažký priemysel, ktorý si Green Dealom – ktorý spôsobil onen priemyselný krach – zakázala? Priemyselná základňa je predsa jadrom a zázemím zbrojenia.
Kde chce Scholz i jeho nástupca Merz vziať stovky miliárd nových peňazí krátko potom, ako sa nemecká vláda rozpadla pre chýbajúce desiatky miliárd eur v rozpočte, keď vláda nedokázala odblokovať dlhovú brzdu? Tá istá vláda pritom v Nemecku bude pokračovať, len sa Merz vymení za Scholza, no štrukturálny problém nemeckej pasce zostáva neriešený.
Európski „lídri“ pritom nijako nevysvetlili, ako chcú dosiahnuť onú suverenitu v mocenských otázkach, keďže to by bolo možné iba zásadnou zmenou bezpečnostnej štruktúry v Európe, ktorej jadrom je NATO. A lídrom NATO je predsa USA.
Rétoricky sa o to pokúsili. Treba vraj vytvoriť novú Európu, nezávislú od USA, lebo oni vraj hodili Európu cez palubu. To sa však nestalo. Trump iba vyhodil nespratného a arogantného ukrajinského prezidenta, ktorý prišiel do Washingtonu podpísať plán spolupráce s USA – no namiesto toho do procesu hodil vidly svojím blúznením o tom, že s Putinom sa nevyjednáva a Rusko musí bezpodmienečne kapitulovať (na rokovaní s Trumpom a Vanceom hovoril totiž aj o nevyhnutnosti ruských reparácií).
Po pár dňoch je zrejmé, že svoj omyl oľutoval, chce „pod silným vedením“ Donalda Trumpa pracovať na mieri s Ruskom. Pravdepodobne opäť ponad chrbty Európy.
Toto už nie je apokalypsa?
Zvláštne je, že naši progresívci z tohto európskeho rétorického pokusu o faktický koniec NATO odrazu vôbec nie sú zdesení. Predtým – keď sa o spochybnenie našej účasti v Aliancii vraj pokúšala slovenská vláda – bola táto predstava na úrovni apokalyptickej predstavy.
Dnes sa tu koncom NATO de facto oháňajú európski vojnoví hrdinovia. Ich výkriky o nevyhnutnosti radikálneho obratu v bezpečnostnej politike mimo USA predsa neznamenajú nič iné, ako koniec Severoatlantickej aliancie, minimálne v dnešnej podobe.
Pripomeňme si, za čo chodia už celé mesiace oficiálne protestovať tie tisíce ľudí na našich námestiach. Vraj je snahou o koniec v NATO ohrozená naša západná orientácia... Žeby ešte tie davy nedostali do rúk inštrukcie, že tentoraz majú protestovať proti európskym lídrom, ktorí – na rozdiel od Fica – verejne zatrúbili na koniec NATO?
Tento zásadný zvrat európskych dejín – ako svoju pochabú iniciatívu sami nazývajú – robia z jediného dôvodu. Američania dovolili zvoliť do čela Aliancie Donalda Trumpa, ktorý nie je ochotný ďalej šíriť nehoráznu propagandu o vojne na Ukrajine.
Naša súčasná vláda síce neurobila nijaký krok, ktorým by vôbec naznačila odchod z NATO, naopak, pevne na ňom trvá (predstaviť si Kaliňáka a jeho biznisy mimo Aliancie si asi tiež žiada veľkú dávku fantázie). Napriek tomu poslušne vychovaný progresívec odpadával od zdesenia a z tohto vymysleného démona bol doslova na tabletkách.
Všimli ste si však, že by kolaboval potom, ako tu výzvy na faktický koniec NATO minulý týždeň vyslovovali európski lídri od von der Leyenovej, Macrona, Tuska, Kallasovej až po Merza? Na rozdiel od Roberta Fica to oni mysleli úplne vážne (aspoň sa tak tvárili), dokonca úpenlivo hlásali, že od tohto kroku závisí prežitie západnej civilizácie pred nevyhnutnou inváziou síl Mordoru z Východu.
A máme tu aj poslednú zásadnú otázku. Nevieme síce, ako chce Európa dosiahnuť svoju nezávislosť od USA. No zato vieme, že starý kontinent plánuje kdesi v strednodobom horizonte vyrábať viac zbraní, a to na európskom trhu, kde si ich vyrábať zakázali. Tanky robia emisie, a také veci sa predsa u nás vyrábať nesmú.
Bez faktického zrušenia Green Dealu a na neho nadviazaných podobných hlúpostí to nie je možné. V rovnaký týždeň, ako der Leyenová ohlásila masívne balíky na zbrojenie, zároveň jej eurokomisia ohlásila nové pokračovanie zelených ambícií v snahe byť predvojom krásneho bezemisného sveta budúcnosti.
A Európa by zároveň rada Trumpa vytrestala bičom. Ako to chce urobiť? Prestať kupovať americké zbrane. Aktuálne až dve tretiny európskych vojenských výdavkov smerujú do USA. No tak si tie zbrane bude vyrábať Európa sama. Presne týmto sa „vyhráža“ už tri roky. Európski lídri sú totiž presvedčení, že Putina vydesia slovnými deklaráciami.
Únia chce na svoje plecia prevziať hlavnú časť zachraňovania Ukrajiny pred Ruskom. Zelenskyj dostane od Európy tanky a arzenál na záchranu pred Ruskom. Budú mu tam z Európy prúdiť vo veľkom. Okolo roku 2030. Ako sme si už ale zvykli, v hlavách západných trollov je čas relatívny. Podobne mali byť západné stíhačky rozhodujúcim prvkom ukrajinskej protiofenzívy v roku 2023. Stačí im ich dodať mesiac pred útokom a za dva týždne vyškoliť pilotov.
Ako to vtipne nazval titulok článku v Economiste: Európa sľubuje, že bude brániť Ukrajinu, ale modlí sa za Trumpovu podporu.