Dopadlo to ako vždy. Prieskum štátu o popularite strán narazil na „nedobré“ percentá
Po dlhých rokoch štát obnovil zisťovanie popularity politických strán. Uskutočňuje ho Centrum sociálnych výskumov, ktoré je pod Inštitútom informatiky a štatistiky (Infostat) – príspevkovej organizácie Štatistického úradu SR. V minulosti takéto sondáže robil v rámci úradu Ústav pre výskum verejnej mienky.
Predseda SNS Andrej Danko vlani avizoval, že sa obnovia štátne prieskumy. Tvrdil, že sa s prieskumami manipuluje a že neznáme agentúry nemajú kontrolovanú metodiku.
„Chceme, aby tu boli obnovené štátne prieskumy a chceme, ak niekto zverejňuje prieskum ako verejný, aby bola garantovaná metodika. Tu sa množstvo prieskumov nerealizuje. Všelijakí politológovia to cucajú z prsta,“ povedal v marci 2024 šéf SNS denníku Plus jeden deň.
Exposlanec Smeru a šéf štatistikov pod paľbou SNS
Zatiaľ sú známe dva štátne prieskumy z tohto roka. Prvý z polovice februára a druhý zverejnili v pondelok 10. marca, podľa ktorého dosiahla SNS podporu 1,5 percenta.
Takýto výsledok Danka nahneval. Strana vyzvala premiéra Roberta Fica, aby odvolal predsedu štatistického úradu Nemkyho, ktorý je bývalým poslancom Smeru. Do parlamentu sa ako poslanec dostal aj v roku 2023.
„SNS apeluje, aby štatistický úrad nebol politicky zneužívaný a aby dáta, ktoré bude poskytovať, boli objektívne,“ vyhlásila SNS. Prieskumy totiž podľa strany nie sú objektívne posudzované, nemajú kontrolu verejnosti a vytvárajú sa na politickú objednávku.
Dodajme, že víťazom volieb by bolo podľa štátneho prieskumu PS so ziskom 24,8 percenta. Druhý Smer by mal 22,5 percenta a tretí Hlas 11,5 percenta. Prieskum uskutočnili na vzorke 1 132 respondentov formou osobného rozhovoru v dňoch 21. až 28. februára.
Úrad vlády na otázku Štandardu o odvolaní Nemkyho nereagoval. Štatistický úrad zároveň odmietol akékoľvek zásahy politických strán a ich predstaviteľov do odborných činností úradu a jemu podriadených organizácií.
„Štatistický úrad je odborná apolitická inštitúcia, ktorá zodpovedá za oficiálne štatistické dáta SR. Nereaguje preto na politické vyjadrenia a neposkytuje k nim stanoviská,“ ozrejmila hovorkyňa úradu Jana Morháčová.

Pauza šestnásť rokov
Vo februárovom prieskume agentúry AKO mala SNS podporu 4,1 percenta. Podľa nazbieraných údajov z konca februára štátni štatistici zistili podporu pre SNS spomínaných 1,5 percenta. „To už je celkom rozdiel,“ podotkol stroho sociológ Václav Hřích z agentúry AKO.
Nevedel však povedať, ako štatistický úrad spomínané prieskumy robí. „Šestnásť rokov sa tým nezaoberali, ťažko to hodnotiť. Robia hlavne hospodársku a ekonomickú štatistiku,“ uviedol Hřích pre Štandard.
Pripomenul, že agentúra AKO je súčasťou asociácie výskumných agentúr, ktoré majú presnú metodiku, ako vyberať a školiť anketárov. Podľa Hřícha však nie je úplne štandardné, aby štátna inštitúcia merala preferencie. Robia ich zväčša súkromné výskumné agentúry alebo akademické inštitúcie.
Ozval sa Gröhling
Už pri prvom štátnom prieskume zverejnenom v polovici februára sa ozval predseda SaS Branislav Gröhling. Hovoril o manipulácii a klamaní. SaS dosiahla podporu 3,2 percenta, pričom agentúra AKO jej namerala 7,1 percenta. Tesne nad šesť percent mala SaS aj v ďalších dvoch agentúrach.
„Fico si zaplatil z daní občanov volebný prieskum. A, samozrejme, nebol by to on, ak by nemanipuloval a neklamal,“ napísal na sociálnej sieti šéf SaS a poznamenal, že prieskum robil štatistický úrad po vedením „člena a poslanca Smeru“.
Štátny prieskum ako riskantný podnik
Pripomeňme, že prieskumy boli ešte v 90-tych rokoch v náplni práce Ústavu pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) pri štatistickom úrade. Už vtedy bol ústav terčom tvrdej kritiky politikov, ktorým sa nepáčili výsledky zisťovania straníckych preferencií.
V jeseni v roku 1994 sa ujala moci koalícia HZDS, SNS a ZRS. Ústav bol vystavený politickému tlaku, a preto popularitu strán prestal merať pod rúškom apolitickosti. Obmedzil sa na prieskumy o odmeňovaní lekárov a sestier a o úplatkoch pre nich či o pôsobení prezidenta Michala Kováča vo funkcii.
V roku 1998 predseda štatistického úradu Štefan Condík ÚVVM zrušil. Neskôr ho predsa len obnovili. Druhé zrušenie ÚVVM prišlo v roku 2009, kedy takýto krok urobila šéfka štatistikov Ľudmila Benkovičová. Dôvodom bola podľa všetkého opäť nespokojnosť s prieskumami verejnej mienky. Niekoľko percent vtedy strácal vládny Smer a polepšila si opozičná SDKÚ Mikuláša Dzurindu.