Voľby tam pred desiatimi dňami rozpačito vyhral kresťanský demokrat Friedrich Merz, ktorý už odvtedy v mene zbrojenia stačil opustiť väčšinu pôvodných konzervatívnych pozícií. Ak nie sme úplne presvedčení o tom, že zbrojenie proti ruskej hrozbe je namieste, ponúka sa správanie Merza a veľkej časti nemeckých politikov ako prípadová štúdia. Mohla by sa volať napríklad nejako takto: Čo sme schopní urobiť v masovej psychóze.
Merz predovšetkým ani nie 24 hodín po volebnej noci opustil princíp šetrnosti v zaobchádzaní so štátnymi výdavkami. Pre jeho Kresťanskodemokratickú úniu to bol princíp aj v čase, keď počas vlády Angely Merkelovej rôzne iné princípy postrácala.
V ére Merkelovej to bola do ústavy vpísaná dlhová brzda, ktorá stanovuje, že štrukturálny, teda od konjunkturálnych výkyvov očistený schodok štátneho rozpočtu, nemá presahovať 0,35 percenta HDP.
Vo volebnom programe sa ešte CDU tvárila, že dlhová brzda je nedotknuteľná. Čoskoro po voľbách Merz, odsúdený na veľkú koalíciu so sociálnymi demokratmi, oznámil, že dlhová brzda sa pozmení. A to tak, aby ďalej platila na normálne výdavky, predovšetkým na tie sociálne, a neplatila na zbrojné výdavky. Tie môžu rásť do neba.
Takto by však utrpeli sociálni demokrati, takže sa dohodlo, že popri uvoľnení dlhovej brzdy zriadi ešte vláda „špeciálny fond“ (Sondervermögen) s imaním vo výške 500 miliárd eur. Odhaduje sa, že dohromady to pre oba spomínané prípady predstavuje zhruba 900 miliárd, možno dokonca až jeden bilión eur. Nemci za posledné roky naakumulovali dlh vo výške 2,5 bilióna eur a Merz je lusknutím prstov pripravený zvýšiť ho až o tretinu. Najmä preto, aby jednoduchšie zostavil vládu.
Ale ani to nemusí byť konečná suma, pretože dlhová brzda je súčasťou ústavy, je možné ju zmeniť len ústavnou, dvojtretinovou väčšinou. Tú týmito voľbami „strany demokratického stredu“ stratili. Pravicová Alternatíva pre Nemecko a postkomunistická Ľavica budú v novom parlamente môcť zmeny v ústave zablokovať. Takže Merz úplne v rozpore s dobrými mravmi chce zmenu presadiť ešte na poslednej schôdzi dosluhujúceho parlamentu. Na to však potrebuje podporu Zelených – a tí zasa žiadajú o balík peňazí na dekarbonizáciu.
Čo sa deje v Nemecku v mene udržania pozícií „demokratického stredu“, je rozpočtovo a vlastne aj z hľadiska parlamentnej prevádzky úplne radikálna politika. Merz koná tak, akoby mu neostávalo nič iné, ako toto dlhové cunami rozpútať v reakcii na to, ako sa prezident Trump správal v Bielom dome k prezidentovi Zelenskému.
Aj keby to bola pravda (a sú k dispozícii správy, že dlhové cunami bolo údajne Merzovým cieľom už pred voľbami, len to nešíril), ukazuje to na emočnú nestálosť a neuváženosť ľudí na takýchto dôležitých postoch. Eurozóna bude do niekoľkých rokov nútená absorbovať mocný inflačný náraz. A masová psychóza potom pošle účet – rovnako ako počas covidu.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.