Deň, keď rozsiahly ničivý požiar zachvátil jeden z najvýznamnejších hradov v strednej Európe, si presne 10. marca obyvatelia Krásnohorského Podhradia pripomenuli vytvorením smutného svetelného emotikonu na hradnom kopci, ktorý znamenal jeho dlhotrvajúcu rekonštrukciu.
Štátna pokladnica ešte v roku 2019 vyčlenila na obnovu tejto historickej pamiatky takmer 35 miliónov eur. Dočasne poverený riaditeľ múzea Anton Bittner v súčasnosti zisťuje, kam sa fakturujú peniaze. Navyše sa z dôvodu inflácie náklady na ďalšiu rekonštrukciu môžu ešte zvýšiť.
Pred trinástimi rokmi, keď v priebehu 20 minút plamene šíriace sa trávnatým porastom pohltili hrad, sa hovorilo o čiastočnej náprave a rekonštrukcii, ktorá mala trvať zopár mesiacov, aby sa mohla pamiatka aspoň sčasti otvoriť pre verejnosť. Nestalo sa tak. V kreslách ministrov sa ich odvtedy vymenilo sedem a hrad stále nie je dokončený.
V Slovenskom národnom múzeu a v Múzeu Betliar, ktoré spravujú aj hrad Krásna Hôrka, prišlo v poslednom období k personálnym zmenám. Posledné vášne vyvolalo aj vymenenie bývalého dlhoročného generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea Branislava Panisa, ktoré iniciovala terajšia ministerka kultúry Martina Šimkovičová.
[link url =https://standard.sk/826067/zamestnanci-muzea-v-betliari-kritizuju-vedenie-za-postup-pri-vybere-novej-riaditelky]Trinásť premárnených rokov obnovy hradu
O dlhodobej rekonštrukcii hradu informoval na brífingu 11. marca dočasne poverený nový šéf múzea Anton Bittner. Mediálneho dňa sa mala zúčastniť aj nová zastupujúca riaditeľka Múzea Betliar Andrea Predajňová, ktorá nakoniec neprišla, keďže podľa Bittnera musela zostať v úrade pre kontrolu z inšpektorátu práce.
„Obnova tohto historického skvostu je z dôvodu zlyhania predchádzajúcich vedení múzea v dezolátnom stave,” skonštatoval Bittner stav, do ktorého sa hrad dostal v priebehu 13 rokov. Hovoril o období premárnených rokov, keď došlo k zlyhaniam a vážnym pochybeniam.
Vstup na stavenisko je zakázaný
Opevnené sídlo panovníkov zo 14. storočia je od ničivého požiaru z dôvodu veľkej obnovy a bezpečnosti obyvateľov už dlhodobo pre verejnosť uzavreté.
Podľa posledných informácií mala byť podľa projektu obnovy 4. augusta dokončená druhá etapa rekonštrukcie hradu na Gemeri. Tá sa týka spodnej a strednej časti hradu a areálu v podhradí s celou infraštruktúrou.
Posledné dokončené práce týkajúce sa druhej etapy mal odovzdať vysúťažený zhotoviteľ spoločnosť MBM Group, a. s., ktorá na stavenisku pracovala od roku 2022. Podľa Bittnera má však rekonštrukcia niekoľkomesačné meškanie a stavebná činnosť bude dokončená až niekedy v mesiacoch október, november.
Problémové strechy a dokumentácia
Tretia etapa obnovy sa sústredí na horný hrad. Podľa informácií dočasného riaditeľa múzea, ktoré zazneli na mediálnom dni, však projektová dokumentácia nie je ani po ôsmich rokoch stále dokončená. Keďže prišlo k oneskoreniu a nedodržaniu harmonogramu niektorých stavebných prác.
Bittner hovorí aj o ďalšom probléme, a to že Slovenské národné múzeum bude musieť vrátiť 5,15 milióna eur, ktoré nevyčerpalo na rekonštrukciu v stanovenom čase.
Problémy sú, podľa neho, neustále s tromi strechami, ktoré sú poddimenzované, v havarijnom stave a navyše predmetom súdneho konania.
„Ideme vypracovať nový aktualizovaný posudok sanácie striech. Následne sa vykoná ich oprava, aby sa do konca roka 2025 po jedenástich rokoch konečne tie strechy skolaudovali,” povedal Bittner na margo vrchných krytov pamiatky, ktoré boli podľa neho na hrade postavené na základe nevhodných projektov v roku 2015.
Zmluvy za státisíce
Slovenské národné múzeum vo februári uzavrelo Zmluvu o poskytovaní služieb technického dozoru hradu Krásna Hôrka, ktorá nadobudla účinnosť 22. februára 2025. Firma MSP Košice, s.r.o. sa zaviazala poskytovať služby v oblasti kontroly, stavebnotechnického dozorovania stavby a manažmentu po dobu 12 mesiacov za 204-tisíc eur bez DPH.
Bližšie ku košickej firme, ktorá je najnovšie zodpovedná za riadenie hradu Krásna Hôrka, sa Bittner na brífingu nevyjadroval. Odvolal sa na riaditeľku Múzea Betliar Andreu Predajňovú, ktorá však s médiami nekomunikuje.
Dočasne poverený riaditeľ na mediálnom dni spomenul aj fiktívne faktúry, ktoré zastavil. Konkrétne mená na dokladoch však neuviedol.
Skritizoval bývalé vedenie Múzea Betliar aj pre údajne chýbajúce plány expozícií. „Neexistuje plán, ako budú vytvorené alebo umiestnené exponáty,” skonštatoval.
Práve z tohto dôvodu múzeum vo februári podpísalo i zmluvu so spoločnosťou mArchus, s.r.o. z Prešova na sumu 96 900 eur bez DPH. Spomínaná firma na základe kontraktu vykoná do šiestich mesiacov audit, čiže kontrolu doposiaľ vykonaných prác v rámci rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka.
Sprístupnenie hradu pre verejnosť je veľká neznáma
Bittner, ktorý vystriedal po 25 rokoch bývalého riaditeľa Branislava Panisa, sa ku konkrétnemu časovému obdobiu ukončenia obnovy či sprístupnenia pamiatky pre verejnosť nevyjadril. „Verím, že v aktívnej spolupráci so zhotoviteľom a partnermi sa nám podarí sprístupniť tento pamiatkovo chránený objekt verejnosti v čo najkratšom, ale aj reálne možnom termíne,” skonštatoval.
Do konca roka 2025 sa však podľa jeho slov plánuje realizácia sanácie krovov a striech, aby mohli byť konečne skolaudované. Dolný a stredný hrad ešte čakajú dokončovacie stavebné práce a horný hrad stále čaká na finálnu dokumentáciu, po ktorej môže prísť výberové konanie na jeho obnovu.
„Verím tomu, že ešte tento rok, niekedy v septembri, sa začne rekonštrukcia horného hradu,” skonštatoval Bittner.
Stanovisko predchádzajúceho riaditeľa múzea Branislava Panisa, ktorý dokončenie a otvorenie hradu predpokladal na rok 2026, zo strany dočasného riaditeľa zatiaľ potvrdené nebolo. Panis vo svojej predošlej funkcii dokonca avizoval čiastočne otvorený hrad pre verejnosť ešte v roku 2025.
Z vyjadrenia dočasne povereného riaditeľa však vyplýva, že v súčasnosti nie je možné povedať, kedy bude hrad sprístupnený pre verejnosť. Tento a aj nasledujúci rok 2026 za reálny nepovažuje.
Starosta je z neustáleho posúvania sklamaný
Počas mediálneho dňa sa vyjadril aj Štefan Kún, starosta Krásnohorského Podhradia. „Dúfam, že sa to podarí trochu urýchliť. Vidíme daný stav už 13 rokov a už nás to prestáva baviť, že sa to vždy posúva a posúva,” skonštatoval.
Bývalé vedenie tvrdenia odmieta
Na slová počas brífingu na hrade Krásna Hôrka reagovala aj Erika Šmelková, ktorá 11. marca popoludní po mediálnom dni dostala okamžitú výpoveď za porušenie pracovnej disciplíny súvisiace s nedostatkom protipožiarnej ochrany v Múzeu Betliar. Bývalá projektová manažérka stála pri obnove požiarom zničenej pamiatky úplne od začiatku. Pochybenie odmieta.
Z jej slov vyplýva, že v rámci brífingu zazneli od Antona Bittnera „nepravdy a informácie vytrhnuté z kontextu”.
„Projektová dokumentácia na horný hrad je dokončená, stavebné povolenie bolo vydané v septembri minulého roka. Je nahratá na cloude na úložisku, už sa len dolaďujú posledné detaily s rozpočtármi,” uviedla Šmelková pre médiá.
Podľa nej rekonštrukcia hradu mešká aj pre viaceré práce navyše, ktoré sa pri tak rozsiahlej obnove kultúrnej pamiatky spravidla vyskytujú. Tvrdenia o „tunelovaní”, ktoré spomínal Bittner, odmietla.
Krátka história
Hrad Krásna Hôrka začali stavať po získaní veľkých pozemkov na Gemeri bratia Bebekovci na konci 13. storočia ako súčasť dôležitej obchodnej cesty. Rod Bebekovcov s krátkou pauzou, keď feudálne sídlo ovládli Mariášovci, vládol na hrade až do roku 1566. Hrad tiež poskytoval ochranu stredovekej cesty v Slovenskom Rudohorí.
Pôvodná stavba pozostávala z hranolovej veže a obytného paláca so spoločným opevnením. Neskôr na základe rozhodnutia Františka Bebeka spôsobeného hrozbou tureckého vpádu sa hrad dočkal nového opevnenia podľa projektov významného talianskeho architekta.
Po nich prichádza slávny šľachtický rod Andrássyovcov. Peter Andrássy začal s prestavbou, ktorá nakoniec trvala sto rokov. Z hradu sa tak stalo šľachtické reprezentačné sídlo s prvkami do detailov premyslenej obrany.
V roku 1817 prvýkrát vyhorel, bol núdzovo opravený a v roku 1857 so svojím rodovým múzeom prvý raz sprístupnený verejnosti.
Andrássyovcom sa podarilo vďaka mnohým generáciám udržať svoje politické pozície a hospodársky vplyv a rozsiahle podnikateľské aktivity až do roku 1945. Opevnené feudálne sídlo prevzala do svojej správy Československá republika a majetok spravovala Národná kultúrna komisia pre Slovensko.
V roku 1961 bol hrad Krásna Hôrka vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Odvtedy sprístupnili pre verejnosť aj horný hrad.
Historickú pamiatku zachvátil požiar druhýkrát v roku 2012. Požiar sa rozšíril od horiacej trávy a kríkov na kopci až na strechu hradu. Zhoreli pri ňom šindľové strechy, krovy a celá expozícia nachádzajúca sa v hornom paláci aj so zvonicou. Škody sa v tej dobe vyšplhali na osem miliónov eur.
tasr, mip