Možný návrat Nemecka k jadru? To by musel Merz konať radikálne

Pôjde o veľké zmeny v spoločnej obrane, ako aj vo svetovom obchode, ktorý bude v útlme.

Trumpovo ohlasovanie a potom odsúvanie uvalenia ciel prestáva byť akokoľvek čitateľné a hlavne prestáva dávať zmysel. Je to vidieť aj na „výplachu“ na finančných trhoch, keď investori reagovali na Trumpovo priznanie, že dočasná recesia americkej ekonomiky môže byť reálna.

Čoraz viac sa ukazuje, aká potrebná bude sebestačnosť, hoci to nie je stav, ktorý by sme chceli. Azda jediná oblasť, kde to neplatí, je energetika. Tam by sebestačnosť mala byť primárnym cieľom počas každej situácie.

A zmysel, samozrejme, dáva aj to, ako Trump tlačí Európu na to, aby sa začala starať o vlastnú obranu, a jasne hovorí, že USA ju nebudú „živiť“. Len nezabúdajme, že vyššie výdavky na obranu naozaj zvýšia zadlženie a náklady na obsluhu dlhu porastú, a teda trhy nám budú požičiavať drahšie.

To sa určite stane, ak Brusel naplní svoj plán „prezbrojenia“ európskeho obranného priemyslu, uvoľnia sa rozpočtové pravidlá a vznikne nová spoločná pôžička, teda ďalšie spoločné dlhopisy, ktoré budú členské štáty splácať.

Potom môžeme očakávať to, že vyššie výdavky sú spravidla kryté zvýšením daní. A tiež nezabúdajme, že viac peňazí vždy znamená vyššiu infláciu. Viac peňazí na obranu teda určite áno. Ale musí ísť o dobre zacielené investície tak, aby iba nezvyšovali zisky zbrojoviek (a aby potom niekto nemal „skvelý“ nápad, že na ne uvalí vojnovú daň), ale aby stimulovali dlhodobý rast ekonomiky.

Zaujímavé je teraz v súvislosti so zbrojením sledovať hlavne situáciu v Nemecku. Daniel Kaiser v nedávnom komentári napísal, že Friedrich Merz už „v mene zbrojenia stačil opustiť väčšinu pôvodných konzervatívnych pozícií“. Pretože chce porušiť pravidlá pre striktné zaobchádzanie so štátnymi výdavkami, respektíve chce, aby sa na zbrojné výdavky nevzťahovala v ústave zakotvená dlhová brzda. A kvôli sociálnym demokratom chce navyše cez špeciálny fond naliať do ekonomiky 500 miliárd eur. Merz teda tvrdí, že „normálne časy sú preč“ a že je obranu krajiny nutné zaistiť, nech to stojí čokoľvek.

Predovšetkým ale platí, že nemecká ekonomika klesá už dva roky po sebe, a ak tento rok porastie o pár desatín percenta HDP, bude to úspech. V prípade Nemecka a jeho hospodárstva paralyzovaného práve aj spomínanou dlhovou brzdou sú teda investície (opäť platí, že dobre zacielené) a prílev peňazí do ekonomiky žiaduce.

A okľukou sa dostávame späť k tej sebestačnosti v energetike. Merz sľuboval pred voľbami návrat k jadru, respektíve že preverí jeho reštart. Posledné tri nemecké jadrové elektrárne, teda Isar 2, Neckarwestheim 2 a Emsland, sú v procese demontáže, ktorá môže trvať až pätnásť rokov.

Odstavenie nemeckých jadrových elektrární, od začiatku úplne iracionálne rozhodnutie Angely Merkelovej, malo a má obrovské dôsledky. Do roku 2011 Nemecko produkovalo z jadra štvrtinu svojej vyrobenej elektriny a pred „odpísaním“ jadra bolo čistým vývozcom elektriny. Teraz je čistým dovozcom.

Nemecký dovoz sa vlani oproti roku 2023 takmer strojnásobil. A až polovica dovezenej elektriny bola pôvodom z Francúzska, Švajčiarska a Belgicka, kde jadro predstavuje podstatnú časť z energetického mixu.

Opätovné sprevádzkovanie jadrových blokov by bolo veľmi nákladné a hlavne náročné. Nielenže sa do procesu nainvestovalo veľa peňazí, ale aj „systém“ sa už na bezjadrovú budúcnosť nastavil, nepokračuje sa vo vývoji.

Napriek tomu nemecká organizácia KernD pred pár dňami prišla s tým, že by bolo možné obnoviť prevádzku až šiestich uzavretých jadrových blokov. Teda že to je technicky uskutočniteľné. A že ešte pred rokom 2030 by Nemci, a hlavne ich „odchádzajúci“ priemysel, mohli opäť ťažiť z dostupného a stabilného zdroja elektriny. Organizácia vypočítava, že na reštart jednej elektrárne by sa investícia pohybovala medzi jednou až troma miliardami eur v závislosti od stavu demontáže.

Keby sa Nemci tentoraz racionálne rozhodli k reštartu jadra pristúpiť, urobili by tým najlepšie pre seba aj pre celú Európu, ktorú nemecká energetická politika poškodzuje. Azda aj v tomto prípade Merz ustúpi z konzervatívnych pozícií a bude radikálny.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.