Paradox základných potravín s päťpercentnou DPH: múka to nie je, chlieb áno, no nie krájaný

Múka nie, chlieb áno, smotana áno - no nie sladká

Na zoznam sa, samozrejme, dostal čerstvý chlieb - slovíčko “čerstvý” však na prekvapenie mnohých vylučuje krájaný balený chlieb z kategórie potravín s nižšou sadzbou DPH.

Zatiaľ čo pri kúpe čerstvého chleba predstavuje daň z pridanej hodnoty iba päť percent, v prípade, ak zákazník uprednostňuje polovičku krájaného chleba - lebo viac nepotrebuje - zaplatí už DPH v plnej výške.

Ešte paradoxnejšie však pôsobí skutočnosť, že na múku sa takisto nevzťahuje znížená päťpercentná sadzba DPH, pričom ide o základnú potravinu v pravom zmysle slova.

Pozorní nakupujúci si takisto všimli rozporuplnosť medzi kyslou a sladkou smotanou. Napriek tomu, že obe majú pri varení nezastupiteľnú úlohu, na kyslú smotanu sa od nového roka uplatňuje znížená daň, zatiaľ čo na sladkú už nie. Kúpime ju tak spravidla o 10 centov drahšie.

Prsty v tom má pravdepodobne formulácia, ktorá vylučuje mliečne výrobky s pridaným cukrom či inými sladidlami. Pri kúpe smotanového jogurtu s príchuťou stracciatella - teda pridanými kúskami čokolády - však reťazce uplatňujú zníženú päťpercentnú DPH.

Stopercentné ovocné štavy vs. ovocie

Pri nákupe ovocných štiav či bryndze si médiá všimli aj ďalšie rozporuplné skutočnosti späté s položkami s nižšou daňovou sadzbou.

Tak napríklad, ak kupujeme stopercentnú ovocnú šťavu, tá patrí na zoznam základných potravín, a teda ušetríme na DPH. V niektorých prípadoch však konkrétna surovina, ktorú šťava obsahuje, už na zoznam základných potravín nepatrí.

Napríklad repu kúpime v obchode s daňou z pridanej hodnoty vo výške 19 percent. No na repovo-jablkovú šťavu sa už vzťahuje päťpercentná DPH.

Mätúco tiež pôsobí zaradenie bryndze s rôznym zložením. Stopercentná ovčia bryndza síce patrí na zoznam základných potravín, no tá s podielom kravského mlieka už nie.

Vymedziť presný zoznam základných potravín je nepochybne náročné - každý z nás má zrejme nákupný zoznam úplne iný a ťažko by bolo nájsť zhodu naprieč všetkými obyvateľmi v rôznych vekových skupinách a oblastiach. No zaiste sa dalo predísť niektorým vyššie menovaným rozporom.

Cieľom ministerstva financií však nebolo stanoviť ľuďom “povinný zdravotný jedálniček”, lež nastaviť opatrenie tak, aby to bolo z hľadiska verejných financií ufinancovateľné.

Na jedlo z reštaurácie pripadajú až tri rôzne dane

Nie veľmi vzdialenou témou sú sadzby dane na jedlo z reštaurácie. V tomto prípade sa môže na ten istý produkt uplatňovať jedna z troch rôznych daňových sadzieb. Záleží na tom, kam vám pokrm prinesú, respektíve kto objednávku doručí.

V prípade konzumácie jedla priamo v prevádzke sa na účtenke objaví znížená päťpercentná DPH (pôvodne vo výške 10 percent). Ak si však objednávku necháme zabaliť alebo doručiť donáškou, na dani zaplatíme 19 percent (pôvodne 20 percent).

Z pohľadu rezortu financií je totiž dôležité to, či sa vám dostane pozornosti čašníka a iných podporných služieb, ako je umývanie riadu či príboru.

„Jedlo so sebou alebo donáška jedla organizovaná samotnou reštauráciou či v jej mene podlieha sadzbe DPH vo výške 19 percent, keďže v tomto prípade už ide o potravinu – tovar,“ vysvetľuje tlačový odbor Ministerstva financií SR.

Avšak, ak vám donášku privezie externý kuriér, už sa naň vzťahuje zvýšená daňová sadza 23 percent (pôvodne 20 percent). To sa týka napríklad pomerne rozšírených služieb spoločností Wolt a Bolt, keďže ide o externého poskytovateľa služby a nie priamo o donášku v gescii reštaurácie.