Meniaca sa tvár polície. Čo demografická zmena Európy znamená pre presadzovanie práva

Svoju kariéru začal v roku 1974 v radoch polície Veľkého Manchestru, postupne stúpal po kariérnom rebríčku a čoskoro sa stal najznámejším dôstojníkom ázijského pôvodu v londýnskej Metropolitnej polícii. Nakoniec odišiel do dôchodku ako asistent komisára pre centrálne operácie. 

Ghaffurova životná dráha svedčí o otvorenosti európskych policajných oddelení, pričom jeho príbeh nie je na kontinente ničím výnimočným. 

Na okrskoch od Štokholmu po Paríž a od Londýna po Viedeň sa k strážcom zákona vo väčšom počte pripájajú príslušníci z radov prisťahovalcov, čo odráža demografické posuny, ktoré menia európsku spoločnosť. Hoci to v komunitách prisťahovalcov (v ktorých je často vysoká kriminalita) môže viesť k väčšiemu zastúpeniu a možno aj k väčšej dôvere v políciu a prokuratúru, vyvoláva to aj zložité otázky. 

Povedie zvýšená rozmanitosť k efektívnejšej policajnej práci alebo povedie len k posilneniu vnútorných rozporov v spoločnosti ako celku?

Dané otázky presahujú hypotetický rámec. Priemerný podiel obyvateľov narodených v zahraničí predstavoval v EÚ v roku 2023 8,5 percenta. V niektorých krajinách, ako napríklad vo Švédsku, dosahoval približne 30 percent, pričom číslo sa stále zvyšuje.

Nábor a zastúpenie

Zvýšenie počtu policajtov migrantského pôvodu sa rýchlo stalo politickou záležitosťou. Vnútroštátne snahy, ako napríklad náborové ciele Metropolitnej polície Spojeného kráľovstva a švédska stratégia „rozmanitosti a inklúzie“, zahŕňajú náborové ciele a školenia o kultúrnych kompetenciách. Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) tiež podporila inkluzívnejšie sily a vyjadrila podporu Bruselu v snahe o väčšie etnické a náboženské zastúpenie v polícii.

Často sa to zdôvodňuje tak, že sa tým zníži diskriminácia, ale ako priznáva FRA, vnútroštátne údaje sú neúplné. V správach, ako je hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA), sa etnický pôvod neuvádza, hoci akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 až 2025 podporuje zber údajov s cieľom budovať dôveru verejnosti a efektívnosť inštitúcií. 

Ministerstvo vnútra Spojeného kráľovstva napríklad zverejňuje údaje o rozmanitosti a správy o rasovej rovnosti v štatistikách o zamestnancoch polície pre Anglicko a Wales. Spoločné prieskumy s Policajnou akadémiou zdokumentovali tlak na príslušníkov etnických menšín. Správa Výboru pre vnútorné záležitosti z roku 2016 a bulletin o pracovnej sile z roku 2019, v ktorých sa odhaduje, že 15 až 25 percent príslušníkov menšín zažíva stres súvisiaci s identitou, sa zhodli na hodnote 20 percent, čo je odrazom prebiehajúcich diskusií o rozmanitosti v britskej polícii.

Podiel policajtov z etnických menšín v Anglicku a Walese sa v rokoch 2005 až 2024 zvýšil z 3,5 percenta na 8,4 percenta:

V roku 2021 však bolo medzi policajtmi stále viac bielych Britov v porovnaní s celkovou populáciou:

Nemecko čelí podobným rozdielom. Štúdia organizácie Mediendienst Integration zistila, že osoby s migrantským pôvodom sú v policajnom zbore stále nedostatočne zastúpené. 

Dvojitá lojalita a diskriminácia

Existujú dôkazy o kultúrnych konfliktoch v policajných zboroch, ktoré sú priamym dôsledkom ich diverzifikácie, keďže možno pozorovať fenomén podozrenia z dvojitej lojality zo strany policajtov s migrantským pôvodom, čo môže viesť k ich „testovaniu“ zo strany kolegov policajtov. Jeden švédsky príslušník orgánov činných v trestnom konaní oznámil:

„Existujú skupiny ľudí s veľmi silnými vnútornými väzbami... Myslím si, že je pre nich ťažšie pracovať v polícii. Krajania ich žiadajú, aby im pomohli. [Kolega] mi povedal, že ho niekedy považujú za zradcu. Očakávajú láskavosť. Rovnako je to aj v prípade, keď sme do krajiny priviedli jednotlivcov z ich etnickej skupiny. Potom ich príbuzní zavolajú tomuto mužovi a snažia sa z neho vylákať informácie. Je to len ich tradícia. Považujú to za samozrejmosť... takto si navzájom pomáhajú.“

Mladý policajt blízkovýchodného pôvodu uviedol: „Človek sa cíti rozdelený medzi dve strany. Vaša rodina od vás očakáva určité veci a kolegovia z polície možno očakávajú iné veci. A polícia očakáva, že v tomto... budete na strane svojej rodiny, takže ste automaticky podozrivý.“

Skutočnosť, že osoby z prisťahovaleckých komunít často páchajú trestnú činnosť vo vyššej miere ako bežná populácia v Európe, situáciu len naďalej komplikuje. 

Iniciatívy, ktoré smerujú k reprezentatívnejšej polícii, sú navyše vystavené riziku politického konfliktu. Ten môže nastať v kontexte politík, ktoré takisto diskriminujú páchateľov trestných činov z radov prisťahovalcov, ako to naznačujú nové usmernenia Spojeného kráľovstva pre udeľovanie trestov, usilujúce sa znížiť tresty pre etnické menšiny.

Táto transformácia je viac než len hra s číslami. Rôznorodosť v radoch policajtov môže zvýšiť dôveru v niektorých komunitách, ale bez náležitej integrácie hrozí, že sa zhorší napätie v samotnom policajnom zbore. S tým, ako sa vyvíjajú európske policajné zložky, sa musí vyvíjať aj ich prístup k policajnej činnosti na kontinente, ktorý sa mení. Výsledok ovplyvní nielen presadzovanie práva, ale aj samotnú sociálnu súdržnosť krajiny.

Zhrnutie

Policajné zložky v celej Európe čoraz častejšie prijímajú do svojich radov príslušníkov z radov prisťahovalcov. Iniciatívy, ako napríklad akčný plán EÚ proti rasizmu a národné náborové ciele, sa zameriavajú na zvýšenie zastúpenia. Pretrvávajú však problémy vrátane vnútorných rozporov, otázky dvojitej lojality a obáv o účinnú integráciu, čo vyvoláva otázky, či väčšia rozmanitosť zlepší dôveru komunity, ako aj prácu polície.