Pripravenosť alebo paranoja? Ako Nemecko militarizuje svoje bezpečnostné zložky
Sú to nemecké bezpečnostné zložky a pripravujú sa na domácu hrozbu.
Existuje však takáto hrozba? Alebo by mohli niektoré zložky politickej triedy profitovať z predstierania, že to tak je?
Cvičenia na súdny deň
Zatiaľ čo zákon jasne vymedzuje vojenské a policajné kompetencie, nemecký Spolkový ústavný súd v roku 2012 rozšíril prípustný rozsah nasadenia vojenských síl a povolil obmedzený domáci vojenský zásah počas mimoriadnych udalostí. Bundeswehr (ozbrojené sily) a spolková polícia odvtedy uskutočnili množstvo spoločných cvičení s cieľom otestovať reakcie na terorizmus a občianske nepokoje.
Jedno pozoruhodné cvičenie – Air Defender 23 – sa konalo od 12. júna do 23. júna 2023. Pod vedením nemeckého letectva sa na ňom zúčastnilo až 10-tisíc vojakov a 250 lietadiel z 25 krajín, čo z neho urobilo najväčšie cvičenie vzdušných síl od založenia NATO.
Na ďalšom rozsiahlom cvičení – GETEX 2017 (Gemeinsame Terrorismusabwehr-Exercise, v preklade Spoločné protiteroristické cvičenie) – sa spojili vojenské a policajné jednotky s cieľom simulovať koordinované reakcie na útoky s veľkým počtom obetí. Nasledovali menšie cvičenia, často s odôvodnením údajného domáceho extrémizmu.
Velitelia Bundeswehru tvrdia, že takýto výcvik je nevyhnutný vzhľadom na nedávne udalosti vrátane sprisahania hnutia Reichsbürger z decembra 2022, ktorého cieľom bolo zvrhnúť vládu. Kritici v tom však vidia postupnú militarizáciu a nejasnú hranicu medzi civilnou bezpečnosťou a vojenskou silou.
Do veľkej miery to súvisí s tým, čo sa zdá pre národných politikov ako stále prítomný strach: strach z rastúceho pravicového extrémizmu.
Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV), nemecká vnútroštátna spravodajská služba, informoval, že počet takzvaných pravicových extrémistov sa zvýšil z 33 900 v roku 2021 na 38 800 v roku 2022.

Hoci existujú dôkazy, že aj ľavicový extrémizmus rastie:
Riešenie pri hľadaní problému?
Viaceré prípady však naznačujú, že hrozba extrémizmu je do istej miery politicky účelovou fantáziou.
Zoberme si takzvaný puč penzistov (Rentner-putsch): nemecké orgány začali 7. decembra 2022 rozsiahlu operáciu, do ktorej sa zapojilo tritisíc policajtov, vykonali viac ako 150 razií a zatkli 25 osôb napojených na údajnú krajne pravicovú skupinu, ktorá plánovala zvrhnutie vlády. Cieľom bolo vraj – trochu groteskne – dosadiť 71-ročného princa Heinricha XIII. Reussa za vodcu Nemecka.
Napriek rozsahu reakcie, ktorú vyvolalo, nemalo však sprisahanie dostatok schopností ani prostriedkov na zosadenie vlády. To vyvoláva otázku, či celá záležitosť nebola skôr propagandistickým pučom, ktorý mal podporiť prízrak extrémizmu s cieľom ospravedlniť represívne opatrenia.
Môžeme sa pozrieť aj na dlhoročný „škandál Bundeswehru“. Franco Albrecht, dôstojník Bundeswehru, bol zatknutý v roku 2017 za vytvorenie falošnej identity sýrskeho utečenca a plánovanie útokov proti vysokopostaveným osobám, za čo bol v júli 2022 odsúdený.
Prípad bol označený za dôkaz extrémizmu v nemeckej armáde, na základe čoho vtedajšia ministerka obrany Ursula von der Leyenová nariadila rozsiahlu kontrolu kasární Bundeswehru s cieľom skonfiškovať symboly, ktoré sa považovali za nezodpovedajúce modernému štátu. Neodhalila sa však žiadna rozšírená reakcionárska kultúra, čo vytvorilo u niektorých ľudí názor, že celá záležitosť je len samoúčelná križiacka výprava s cieľom zvýšiť politický profil von der Leyenovej na úkor už aj tak demoralizovaných a často nedostatočne financovaných ozbrojených síl.
Podobne aj incident z 29. augusta 2020, pri ktorom demonštranti proti lockdownu z dôvodu pandémie COVID-19 nakrátko obsadili schody Reichstagu, bol pôvodne vykreslený ako hrozba pre demokraciu. Bol to však skôr vánok než „búrka“ v parlamente, keďže následné vyšetrovanie ukázalo, že hoci na schodoch Reichstagu stálo niekoľko stoviek ľudí, nenastala žiadna väčšia eskalácia ani žiadna koordinácia s organizátormi protestov.
Kriminalizácia disentu?
Taktika tvrdej ruky sa neobmedzuje len na „krajnú pravicu“. Organizácia Human Rights Watch zdokumentovala agresívne policajné zásahy na propalestínskych protestoch v roku 2023 a na demonštráciách klimatických aktivistov v roku 2024. V správach sa uvádza zvýšené používanie obranných sprejov, obuškov a hromadné zadržiavanie.
Spravodajské služby zatiaľ rozširujú svoju pôsobnosť.
Z údajov Nemeckého inštitútu pre ľudské práva vyplýva, že sledovacie opatrenia, ktorých dôvodom bol pôvodne boj proti terorizmu, sa čoraz častejšie používajú proti aktivistom, novinárom a informátorom.
Rozšírenie monitorovacích právomocí vyvoláva otázky: bojuje Nemecko proti extrémizmu alebo kriminalizuje disent?
Razie a cvičenia nemôžu vyriešiť spoločenské rozdelenie.
Ak domáci extrémizmus predstavuje skutočnú výzvu, bolo by potrebné riešiť ho od koreňa. Avšak tak ako každé kladivo, aj bezpečnostný aparát musí hľadať svoj klinec. Bdelú občiansku spoločnosť napokon nemôže nič nahradiť pri predchádzaní obmedzovaniu základných slobôd.
Zhrnutie
Nemecko rozšírilo vojensko-policajnú spoluprácu a organizuje rozsiahle cvičenia, ako napríklad Air Defender 23 a GETEX, aby sa pripravilo na domáce hrozby, najmä pravicový extrémizmus. Existujú však dôkazy, že táto hrozba sa zveličuje v záujme politického zisku.
Prípady ako pokus hnutia Reichsbürger o štátny prevrat v roku 2022 a škandál v Bundeswehre naznačujú prehnané nebezpečenstvo extrémizmu. Agresívne policajné zásahy na protestoch a zvýšený dohľad zatiaľ vyvolávajú obavy z kriminalizácie nesúhlasu, militarizácie orgánov činných v trestnom konaní a obmedzovania občianskych slobôd.