Mentálne postihnutie ako nový normál na školách?

Vo veci Salay proti Slovenskej republike vystupoval rómsky sťažovateľ Adrián Salay, narodený v Plaveckom Štvrtku, ktorý mal nastúpiť do prvého ročníka základnej školy v akademickom roku 2004/2005. Pre jeho nedostatočné výsledky testov školskej zrelosti bol však zaradený do nultého ročníka.

Nultý ročník navštevovali deti, ktoré boli zo znevýhodneného prostredia, nemali požadovanú úroveň vedomostnej zrelosti a od ktorých sa vzhľadom na ich sociálne a jazykové aspekty nedalo očakávať, že zvládnu bežné učivo prvého ročníka základnej školy.

Na Slovensku existujú dve formy vzdelávania detí s mentálnym postihnutím, a to vzdelávanie v špeciálnych triedach bežných škôl a vzdelávanie v špeciálnych školách. V tomto prípade išlo o prípad vzdelávania v špeciálnych triedach bežných škôl.

Testy odhalili nedostatočné rozumové schopnosti

Adrián Salay neskôr nastúpil do bežnej triedy, no pre jeho problémy s učením požiadala škola o jeho opätovné testovanie rozumových schopností. Posudok odhalil, že intelektové schopnosti tohto žiaka boli na úrovni osoby s ľahkou mentálnou retardáciou a odporučil, aby bol preradený do špeciálnej triedy.

Aj následné preskúšanie sťažovateľa v inom špeciálnopedagogickom poradenstve v špeciálnej základnej škole v Malackách zistilo, že Adrián Salay mal problémy s učením, ako aj so správaním. Na základe výsledkov testov a písomnej žiadosti matky daného žiaka bol preradený do špeciálnej triedy, v ktorej boli všetci žiaci Rómovia.

U tohto žiaka prebehli s odstupom rokov ďalšie dve vyšetrenia, ktoré potvrdili jeho oneskorený vývoj a jeho konanie ako unáhlené a bezohľadné. U sťažovateľa sa opätovne zistila intelektuálna kapacita osoby s ľahkým mentálnym postihnutím.

Testy opätovne potvrdili správnosť zaradenia žiaka

V roku 2011, pri opätovnom testovaní schopností tohto žiaka, bol vypracovaný záver, podľa ktorého bol jeho vývoj v rámci normálneho rozsahu (aj keď pod jeho priemerom) a že by nemal byť preradený do bežného ročníka základnej školy s individuálnym študijným programom. Z psychologického hľadiska však testy konštatovali, že by bolo najvhodnejšie, aby žiadateľ pokračoval vo vzdelávaní v špeciálnej triede.

Na základe týchto výsledkov požiadali rodičia žiaka o jeho preradenie do bežnej triedy. Následne bol žiak Salay zo strany školy opätovne testovaný, pričom v jednom teste vyšli jeho schopnosti učiť sa ako priemerné a v druhom, psychologickom teste, vyšiel záver, že tento žiak má intelektové schopnosti osoby s mentálnym postihnutím.

Oba testy však potvrdili, že jeho zaradenie do špeciálnej triedy bolo správne. Adrián Salay ukončil základnú školskú dochádzku a následne nedokončil štúdium na trojročnom učilišti pre problémy s disciplínou a početné neospravedlnené absencie.

Adrián Salay sa cítil byť diskriminovaný

Napriek výsledkom testov a školským výsledkom podal 14. apríla 2014 na Okresný súd Malacky antidiskriminačnú žalobu, v ktorej namietal svoj zápis do nultého ročníka a špeciálnych tried ako svojvoľný, čo následne ovplyvnilo celú jeho akademickú dráhu.

Špeciálne triedy sa podľa sťažovateľa riadili a poskytovali horšie učebné osnovy a zariadenia v porovnaní s bežnými triedami a rómski žiaci v nich boli nadmerne zastúpení. Rovnako tvrdil, že vo všeobecnosti testy používané na výber žiakov do takýchto tried nezohľadňovali špecifiká rómskych detí, a preto boli skreslené.

V žalobe sťažovateľ tiež namietal, že ním vykonané testy neboli individuálne špecifikované a ich výsledky boli nesúvislé, pričom dané testy mali byť kultúrne, sociálne a lingvisticky zaujaté. Pokiaľ ide o jazykovú zaujatosť, sťažovateľ uviedol, že testy boli vykonané v slovenskom jazyku, pričom doma hovoril po rómsky a dialektom západného Slovenska.

Sťažovateľ teda namietal priamu aj nepriamu diskrimináciu na základe svojho rómskeho pôvodu, pokiaľ ide o jeho právo na vzdelanie, pretože vraj nerozumel testom z jazykového hľadiska, keďže boli v slovenčine.

Vnútroštátne súdy diskrimináciu nevideli

Okresný súd po vykonaní dokazovania žalobu zamietol, no uznal, že problémy so vzdelávaním rómskej menšiny na Slovensku boli obrovské a že štát v tomto smere mohol a mal urobiť oveľa viac. Ani následná ústavná sťažnosť v podobnom duchu nebola prijatá Ústavným súdom SR na ďalšie konanie a bola označená za zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd konštatoval, že testovanie a zápis do tried u tohto žiaka bolo plne v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom relevantným kritériom bola spôsobilosť žiadateľa a jeho pôvod pri nich nehral žiadny význam.

Európsky súd konštatoval diskriminačný prístup štátu

Sťažovateľ uspel až so svojou sťažnosťou pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý vo veci rozhodol 27. februára 2025.

V sťažnosti Adrián Salay tvrdil, že na ňom vykonané testy nezohľadňovali jeho sociálny a kultúrny profil, rovnako nezohľadňovali všetky špecifiká rómskych detí a že neboli vhodné na diagnostiku ľahkého mentálneho postihnutia. Podľa jeho názoru si vyšetrenie na prítomnosť mentálneho postihnutia vyžadovalo komplexný diagnostický proces, a nielen jednorazové vyšetrenie.

Salay sa odvolával na výsledky testu z roku 2011, podľa ktorého bol jeho vývoj v rámci normy a mohol byť preradený do bežnej triedy, no namiesto toho bol podrobený ďalším testom. ESĽP vo svojom rozsudku potvrdil, že u sťažovateľa došlo k porušeniu článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (zákaz diskriminácie) v spojení s článkom 2 Protokolu č. 1 (právo na vzdelanie). ESĽP mu priznal 3 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a zvyšok nárokov zamietol.

Európsky súd konštatoval, že výsledky vyšetrení, ktoré sa použili na rozhodovanie o zaradení sťažovateľa do špeciálnej triedy, mohli byť kultúrne a jazykovo neobjektívne, čo predstavovalo riziko diskriminačnej nesprávnej diagnózy.

Súd tiež zdôraznil, že na Slovensku existuje nadpriemerný počet rómskych detí v špeciálnych triedach, čo môže viesť k nerovnosti v prístupe k vzdelaniu. ESĽP vyslovil záver, že pri rozhodovaní o umiestnení sťažovateľa do špeciálnej triedy neboli dostatočne zohľadnené špecifické potreby detí znevýhodnených skupín, ako je rómske etnikum.

Štát nevedel preukázať objektivitu testov u rómskych žiakov

Závery súdu teda hovoria o nedostatočných zárukách zo strany štátu o tom, že testy správne zohľadnili všetky špecifiká rómskych detí, keďže štát nevedel rozhodne preukázať, že testy, ktoré sa aplikujú na všetky ostatné deti, nie sú diskriminačné voči rómskym deťom.

Inými slovami, testy, ktoré sa aplikujú na všetkých, nie sú dostatočne ohľaduplné pre Rómov.

Napriek mnohým testom, ktorých závery hovorili o ľahkej mentálnej retardácii žiaka Salaya a jeho špecifických vzdelávacích potrebách, Európsky súd tvrdí, že tieto iba nesprávne vyhodnotili jeho sociálnu a kultúrnu situáciu.

Súd vo svojom rozhodnutí potvrdil, že príslušná právna úprava, tak ako sa v rozhodnom čase uplatňovala v praxi, spôsobovala rómskej komunite neprimeranú ujmu a že štát v situácii, v ktorej na prvý pohľad išlo o diskrimináciu, nepreukázal, že poskytol záruky potrebné na to, aby zabránil nesprávnej diagnóze a nevhodnému umiestneniu rómskych žiakov. Súd sa preto domnieva, že sťažovateľ musel byť vystavený diskriminačnému zaobchádzaniu.

Na tomto konštatovaní súdu je zaujímavé to, že nevedel jednoznačne preukázať, že dochádzalo k objektívne diskriminačnému zaobchádzaniu zo strany Slovenskej republiky voči rómskym deťom, ale iba prezumuje túto skutočnosť, pretože štát nevedel preukázať opak, a preto musel Adriána Salaya diskriminovať.

V antidiskriminačných sporoch skutočne platí, že dôkazné bremeno nesie ten, kto je obvinený z diskriminácie, a musí teda preukázať, že nikoho nediskriminoval.

Európsky súd nepresvedčili mnohé testy a ich rovnaké závery (s výnimkou jedného) a ani školské problémy pána Salaya. Štát podľa súdu jednoducho nevedel spoľahlivo preukázať, že urobil dosť na zabránenie diskriminácie osoby s ľahkou mentálnou retardáciou, ktorá zrejme mala navštevovať bežný vyučovací proces.

Verejný ochranca práv rozhodnutie víta

Rozhodnutie ESĽP víta aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorý rovnako hovorí o nesprávnej diagnostike rómskych žiakov a ich nadmernom zastúpení v špeciálnych triedach, pričom tieto praktiky môžu mať segregačný charakter.

Slovenská republika tak zrejme bude musieť prehodnotiť systém testovania tak, aby spĺňal všetky kultúrno-etnické špecifiká každej menšiny a aby nemohlo dochádzať k ich diskriminácii pri zaraďovaní do špeciálnych tried v dôsledku mentálnych porúch.

Zaujímavosťou v tomto prípade je to, že žiadna iná menšina nemá problém s podobným testovaním, a to ani pri zohľadnení jej jazykových alebo iných špecifík, a je to iba rómska menšina, ktorá podľa verejného ochrancu práv Dobrovodského má až päťnásobne vyššie zastúpenie v špeciálnych triedach pre diagnostiku mentálneho postihnutia.

Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva ukazuje, že za tým zrejme stojí nesprávna diagnostika a diskriminácia zo strany štátu, a nie iné, oveľa vážnejšie problémy tejto komunity. Podľa daného rozhodnutia tak doterajší spôsob testovania Rómov nebude možný, pretože by opätovne dochádzalo k diskriminácii.

Štát musí pristúpiť k zmenám

Štát tak bude musieť pristúpiť k zmene celého systému testovania žiakov, aby vyhovel kultúrnym špecifikám rómskej komunity a to aj s prihliadnutím na miestne dialekty či iné odlišnosti, inak bude Rómov zrejme ďalej diskriminovať.

Tieto zmeny budú musieť byť zapracované nielen na úrovni ministerstva školstva, ale zmenou budú musieť prejsť aj diagnostické postupy lekárov alebo iné medicínske testy, ktoré po novom musia zohľadniť kultúrne rozdiely tejto menšiny. Samozrejme, všetky tieto postupy a zmeny budú musieť byť dostupné v rôznych jazykových variáciách rómskych komunít, aby tomu rozumeli a neboli diskriminovaní.

Verejný ochranca práv Dobrovodský privítal plán ministerstva školstva v rámci národného projektu opätovne testovať deti vo veku šiestich až desiatich rokov zaradených do špeciálnych škôl s diagnózou ľahkého mentálneho postihnutia tak, aby sa predišlo diskriminácii žiakov v zmysle rozsudku ESĽP.

Do uskutočnenia zmien schopných rozlíšiť mentálne postihnutie od kultúrnych špecifík jednotlivých menšín však zrejme budú aj skutočne mentálne postihnutí žiaci v rámci novo nastaveného vyučovacieho procesu zaradení do bežných tried, v ktorých nebudú ich potreby zohľadňované špecifickým učebným programom.

Ak takíto žiaci nebudú stíhať učivo, zrejme sa budú musieť školské osnovy prispôsobovať ich tempu na úkor ostatných žiakov, ktorých právo na vzdelanie musí ustúpiť do úzadia.

Takéto opatrenia určite nebudú mať za následok preferovanie rodičov ostatných detí pri umiestňovaní do iných školských zariadení, v ktorých bude výučba prebiehať predpísaným tempom.

To by totiž bolo rovnako diskriminačné.