Veľvyslanca Nového Zélandu vo Veľkej Británii odvolali pre poznámky o Trumpovi

Odvolanie Phila Goffa, vysokého komisára - teda veľvyslanca - Nového Zélandu v Spojenom kráľovstve, vzbudilo širokú diskusiu o hraniciach slobody prejavu v diplomacii, o politickej neutralite a vplyve medzinárodných vzťahov na vnútroštátnu politiku.

Skúsený novozélandský politik s dlhoročnou kariérou vo verejnej službe prišiel o svoju funkciu po komentároch, ktoré kritizovali amerického prezidenta Donalda Trumpa. Tento krok vyvolal množstvo otázok o tom, aké dôsledky môže mať vyjadrovanie osobných názorov pre vysokopostavených diplomatov a ako to môže ovplyvniť medzinárodné vzťahy Nového Zélandu so svetovými veľmocami.

Kto je Phil Goff?

Phil Goff je jedným z najznámejších novozélandských politikov a dlhoročným členom Labouristickej strany. Počas svojej politickej kariéry zastával viacero významných vládnych pozícií vrátane funkcie ministra zahraničných vecí v rokoch 1999 – 2005. Okrem toho pôsobil ako minister obchodu, obrany a spravodlivosti. Neskôr sa stal starostom Aucklandu (2016 – 2022), kde sa zameriaval na rozvoj infraštruktúry a environmentálnej politiky.

Jeho vymenovanie za vysokého komisára Nového Zélandu vo Veľkej Británii v roku 2023 sa považovalo za prirodzené pokračovanie jeho kariéry v oblasti diplomacie. V tejto funkcii bol zodpovedný za posilňovanie dvojstranných vzťahov medzi Novým Zélandom a Spojeným kráľovstvom a za podporu obchodných a kultúrnych výmen.

Čo sa vlastne stalo?

Kľúčový incident, ktorý viedol k jeho odvolaniu, sa odohral 6. marca na diskusnom fóre v prestížnom think-tanku Chatham House v Londýne. Keď sa ho opýtali na amerického prezidenta Donalda Trumpa, Goff urobil poznámku porovnávajúcu Trumpa s Winstonom Churchillom a jeho prejavom z roku 1938, v ktorom Churchill kritizoval Mníchovskú dohodu.

Goff naznačil, že Trump možno nerozumie významu udalostí, ktoré viedli k druhej svetovej vojne napriek jeho verejnému obdivu k Churchillovi. Podľa svedkov udalostí bola jeho poznámka prijatá so smiechom a potleskom u časti publika, no súčasne vyvolala aj zmiešané reakcie iných prítomných.

Po zverejnení Goffových komentárov sa novozélandská vláda rozhodla rýchlo konať. Minister zahraničných vecí Winston Peters vyhlásil, že Goffove poznámky boli „hlbokým sklamaním“ a že „nie sú v súlade s očakávaniami, ktoré sa kladú na predstaviteľov Nového Zélandu v zahraničí“.

Zdôraznil, že novozélandskí diplomati by sa mali vyhýbať komentovaniu vnútorných záležitostí iných krajín, najmä takých, ktoré by mohli poškodiť strategické vzťahy Nového Zélandu so Spojenými štátmi. O niekoľko dní oznámili, že Goff bude odvolaný zo svojej pozície.

Medzinárodné a domáce reakcie

Odvolanie Goffa vyvolalo široké spektrum reakcií, od podpory po ostrú kritiku. Mnohí konzervatívni komentátori a politici považujú rozhodnutie za správne, pričom tvrdia, že diplomati by mali byť nestranní a vyhýbať sa politicky nabitým vyhláseniam. Argumentujú tým, že akékoľvek negatívne komentáre na adresu amerického prezidenta môžu mať vplyv na vzťahy medzi Novým Zélandom a USA.

Niektorí opoziční politici a akademici považujú tento krok za prehnaný. Bývalá novozélandská premiérka Helen Clark vyhlásila, že Goff mal právo vyjadriť svoj názor a že jeho odvolanie predstavuje nebezpečný precedens pre slobodu prejavu diplomatov. Podľa nej „by Nový Zéland nemal ohýbať chrbát pred každým kontroverzným lídrom len preto, aby si udržal dobré vzťahy.“

Phil Goff, Jacinda Ardernová a William, princ z Walesu. Foto: David Rowland / EPA / Profimedia

Americká tlač si Goffove poznámky všimla, pričom niektoré konzervatívne médiá ich interpretujú ako ďalší príklad „zasahovania cudzích krajín do americkej politiky“. Na druhej strane, liberálne médiá označili Goffa za „obetného baránka“ diplomatických tlakov.

Širšie dôsledky pre novozélandskú diplomaciu

Incident poukazuje na širšie výzvy, ktorým čelí Nový Zéland v globálnej diplomacii. V prvom rade sa Nový Zéland tradične snaží udržiavať neutrálnu pozíciu vo svetovej politike, vyhýbajúc sa konfrontáciám so svetovými veľmocami.

Tento prípad ukazuje, že aj malá krajina musí dôkladne zvažovať slová svojich predstaviteľov, najmä ak ide o citlivé politické otázky.

Ďalej je potrebné podotknúť, že USA sú kľúčovým partnerom Nového Zélandu v oblasti bezpečnosti, obchodu a diplomacie, a preto si Wellington nemôže dovoliť riskovať napätie s Washingtonom.

V konečnom dôsledku tento prípad otvára otázku, do akej miery môžu diplomati vyjadrovať osobné názory. Mala by byť ich reč striktne obmedzená na oficiálne stanoviská vlády alebo by mali mať určitú slobodu vyjadrovania?

Záver

Odvolanie Phila Goffa je príkladom toho, ako aj jediný výrok môže ovplyvniť kariéru diplomata a vzťahy medzi krajinami. Tento incident zdôraznil krehkú rovnováhu medzi slobodou prejavu, diplomatickou etikou a strategickými záujmami malej krajiny v geopoliticky komplexnom svete.

Prípad bude pravdepodobne slúžiť ako dôležitá lekcia pre budúcich diplomatov Nového Zélandu – a možno aj pre samotných politikov – o tom, kde ležia hranice medzi osobným názorom a oficiálnou reprezentáciou štátu na medzinárodnej scéne.