Má vôbec česká armáda takú absorpčnú schopnosť? Ešte pred rokom sa na obranu utrácalo 1,5 percenta a vy zrazu do piatich rokov chcete utrácať viac ako dvojnásobok.
Začína to byť problém, najmä s ľuďmi. Za posledných dvadsať rokov, keď sme tie dve percentá na obranu nedávali, štát na obrane ušetril dohromady vyše 600 miliárd českých korún [takmer 24 miliárd eur, pozn. red.]. Tých 600 miliárd korún nám teraz nesmierne chýba, to je vnútorný dlh.
Aby sme rastúci rozpočet a počet zákaziek boli schopní zvládnuť, museli sme urobiť kroky aj v akvizičnom procese. Napríklad sme namiesto dvoch výberových kolégií urobili jedno, aby sa urýchlilo objednávanie. Ceny zákaziek idú totiž časom nahor, na pozadí vojny je to vždy tak. Nechcem sa chváliť, ale my pri rovnakom počte ľudí dnes zvládame rozpočet štyrikrát vyšší ako v roku 2015.
Takže, keď hovoríme o potrebe zvyšovať počty vojakov – v Česku sa máme dostať na 30-tisíc vojakov z povolania a desaťtisíc príslušníkov aktívnych záloh – tak na to potrebujeme zvýšiť aj počty obslužných civilov, ktorí zaisťujú nielen akvizície, ale aj kontrolu, infraštruktúru, rozpočty. Už vlani som dostala vo vláde výnimku. Zatiaľ čo po iných rezortoch premiér s ministrom financií šli a chceli, nech znižujú počty zamestnancov na ministerstve, nám naše stavy nechali. A rovnako nemáme obsadené tabuľkové miesta, pretože sem nikto nechce. Ide o firemnú kultúru, tú sa snažím meniť. A ide, samozrejme, o peniaze. Aj to sa snažím meniť.
Politik sa musí postaviť za svojich zamestnancov, napríklad, keď im dáva odmeny. Prečítate si: Černochová rozdáva také a také odmeny, námestníkom, riaditeľom, právnikom, ekonómom. Jasne, rozdávam a budem rozdávať. Pretože keď niekto „maká" za troch, odmenu si zaslúži. Ja potrebujem zaplatiť nielen železo, ale aj ľudí.
A kam pôjdu tie peniaze naviac nad dve percenta?
Do všetkého: do infraštruktúry, do železa, do ľudí, do protivzdušnej obrany, ktorá bola zanedbávaná a ktorej dôležitosť ukázala vojna na Ukrajine. Takže vojakov protivzdušnej obrany som nedávno požiadala, aby vypracovali svoju predstavu, aby, až dostane peniaze navyše, mala obrana projekty prichystané a dozreté. Keď vojaci stanovili, že lietadiel F-35 potrebujeme 24, tak ja to nebudem spochybňovať a nebudem nikomu tvrdiť, že by stačilo dvanásť.
Čo pozemné vojská? V doteraz platných požiadavkách chce od nás NATO ťažkú brigádu.
Presne tak, aj tú musíme ešte doplniť. A na to slúži projekt s Nemcami, s ktorými si spoločne zaobstaráme tanky Leopard 2A-8. Už z Nemecka máme Leopardy 2A-4, niektoré ako kompenzáciu za našu pomoc pre Ukrajinu, niektoré sme nakúpili. Nemci nás týmto projektom berú do klubu krajín, ktoré budú od začiatku pri moderných 2A-8. Zapojí sa do toho náš obranný priemysel, čo je nesmierne dôležité.
Pokiaľ máte ľuďom oznamovať, že chceme dávať tri percentá na obranu, tak zároveň jedným dychom tým ľuďom tiež musíte vysvetliť, že každá koruna, ktorá ide u nás na obranu, generuje ďalšie tri koruny, ktoré v Českej republike zostanú.
V tomto ohľade som asi z českých ministrov obrany najodvážnejšia, ako rokujem s priemyslom. Minulý týždeň sme tu s premiérom mali pozvaných dvanásť firiem českého obranného priemyslu, zisťovali sme, v čom majú problémy a v čom im môžeme pomôcť. Pretože dnes byť zbrojár nie je sprosté slovo. My zbrojárov potrebujeme v tom, aby sme – keď už vynakladáme obrovské peniaze do obranyschopnosti republiky – si veľa vecí aj sami urobili doma. Opakujem: Jedna minutá koruna na obranu Českej republiky generuje ďalšie tri koruny.
Z akých analýz to máte? Ich existenciu spomínal tiež aj premiér.
Analýzy robila Hospodárska komora ešte za prezidenta Vladimíra Dlouhého [po roku 1989 bol napríklad aj federálnym ministrom hospodárstva, pozn. red.]. A rovnako sa vyjadruje aj Jiří Hynek za Asociáciu obranného priemyslu.
Chápem, že to bude hovoriť zbrojár, chce od štátu zákazky.
Ale ten multiplikačný efekt je predsa logický. Keď zadáte podiel na akvizíciách v Česku, tie firmy v našej republike zamestnávajú ľudí, platia dane. Zamestnanci tu míňajú.
Trochu keynesiánsky prístup, neviem, či by som ho od pravicovej političky čakal.
Ale ja neviem ľuďom inak vysvetliť, prečo máme škrtať v ostatných rezortoch a súčasne posilňovať našu vlastnú obranu. Keby to robili celých tých dvadsať rokov už moji predchodcovia, tak dnes nemusíme takto masívne investovať do obrany.
A tiež by sme mali o 600 miliárd korún väčší štátny dlh, čo je celkom dosť.
To síce áno, ale možno by tie investície fakt generovali ďalšie peniaze do českej ekonomiky. Poľsko ide pri výdavkoch na obranu skoro na päť percent. Pobaltské krajiny tiež. Platí úmera blízkosti k ruskej hranici. A rozhodne sa im ekonomika nerúca.
A viete, čo je najväčší paradox, ktorý sa teda v marci azda našťastie podarilo odblokovať? Že my si ten blázinec v mnohých ohľadoch robíme sami. Stávalo sa, že menované krajiny, keď sa odhodlali k vyšším percentám HDP na obranu, boli potom kritizované a perzekvované Európskou komisiou za porušovanie rozpočtových pravidiel. Takže Putin zbrojí ostošesť a Komisia nás bude týrať fiškálnymi pravidlami? Do hája, žijeme tri roky v realite vojnového konfliktu, ktorý je od nás pár hodín jazdy autom!
Veľmi záleží na tom, ako chápeme príčiny vojny na Ukrajine, každopádne USA ťahali Ukrajinu roky do NATO, Rusko roky hovorilo: Nerobte to, bude vojna. Trump zmenil rétoriku, že už Amerika Ukrajinu do Aliancie ťahať nebude. Keby sa tým podarilo odstrániť zdroj napätia, neznamená to naopak, že zbrojiť nemusíme?
Ale my predsa nežijeme len realitu konfliktu Rusko – Ukrajina, máte tu Blízky a Stredný východ, Afriku. Áziu. Myslieť si, že keď sa vyrieši konflikt na Ukrajine, že zavládne mierová idyla a my nebudeme potrebovať viac zbrojiť, je utópia. Svet je v pohybe, celý rozkývaný, nie je to len Európa. Videli sme Sahel ešte pred februárom 2022. Vieme, čo sa odohrávalo v Gruzínsku, v Južnom Osetsku dávno v roku 2008. Poznáme rozpínavosť Ruska, ktorá z myslí tamojších ľudí po rozpade Sovietskeho zväzu fakt nevymizla. To ani nie je čosi, s čím by sa Putin alebo Lavrov tajili, hovoria to verejne.
Čo hovoria? Kde? Putin od roku 2007 stále dokola hovoril: Už sa, Amerika, netlač s vojskami na Ukrajinu a do Gruzínska, lebo bude vojna.
Nie, oni hovoria: Nabudúce príde na rad tá či ona krajina. Veľmi silné výroky na túto tému zaznievali od Putina, od Lavrova a ďalších predstaviteľov Ruskej federácie už pred troma rokmi, keď vydávali zoznamy nepriateľských krajín. Je podľa vás normálne, aby sa Česká republika ocitla na zozname nepriateľských krajín?
To bolo po Vrběticiach [výbuchy v muničných skladoch, z ktorých Česi obvinili ruské spravodajské zložky, pozn. red.], keď nejako zase reagovali na naše sankcie.
Každopádne silné výroky zo strany Ruskej federácie zaznievajú často. Nemôžeme na ne nereagovať.
Spätne sme všetci múdrejší, ale nemala Ukrajina zostať pri svojej neutralite, do ktorej odišla zo Sovietskeho zväzu?
Silné NATO s Ukrajinou vo vnútri, to by bola výhoda aj pre Ameriku, tak si to podľa mňa vyhodnotili za Joea Bidena. Ukrajina má vycvičenú a skúsenú armádu. Až by odzneli emócie, možno by si to uvedomil aj Donald Trump, že bude lepšie fungovať na odstrašenie, keď nás bude v Aliancii o niekoľko miliónov viac.
Ja ale väčší problém ako v otázke členstva Ukrajiny v NATO vidím s Európskou úniou. Tá im dávno pred vojnou nasľubovala veci, a potom ich nedokázala splniť. Úprimne, Ukrajina je pre niektoré členské krajiny EÚ hrozbou napríklad svojím poľnohospodárstvom.
Nemôžeme teraz Ukrajincov zradiť druhýkrát, to nejde. Ukrajinci umierajú aj za to, aby sa vojna neposúvala ďalej na západ, naším smerom. Ja sa snažím vidieť veci racionálne, nevyvolávam ducha mobilizácie 1938, naozaj nevolám ľudí do zbrane. Ale musíme byť pripravení. Počas studenej vojny Západu fungovalo zastrašovanie, keď sa v bipolárnom svete navzájom oba bloky vyzbrojovali. A asi nič iné sa od tej doby nevymyslelo.
Existuje vôbec podľa vás nejaký geopolitický scenár, v ktorom sa vyššiemu zbrojeniu vyhneme?
Nebezpečných aktérov dnes po svetovom ihrisku behá toľko, že bez ohľadu na Ukrajinu my výdavky na obranu zvyšovať musíme. Tak, aby sme neboli len prívesok, ani v EÚ, ani v NATO. Neuspokojiť sa s tým, že české firmy budú niekde smieť maximálne niečo zmontovať. Pokiaľ chcete, aby bol domáci zbrojársky priemysel schopný aj vyvážať, tak od neho musíte sami kupovať.
V zahraničí sa vás vždy spýtajú: Čo doma, máte tie systémy vo výbave? A keď odpoviete: Nóó, ako… teraz o nich uvažujeme, tak oni vám povedia: Nazdar, môžete ísť. Pritom my v republike máme fakt dobré firmy. Teraz sme konečne pre LOM [Letecké opravy Malešice, spadá pod ministerstvo obrany – pozn. red.] kupovali lietadlá NG-39 Skyfox. Pretože ak sme v republike niečo vždy vedeli, boli to lietadlá. F-35 si, pravda, vyrobiť nevieme, ale že sme dokázali zaistiť pre naše firmy v rámci zákazky na F-35 kontrakty za pätnásť miliárd korún, je prakticky zázrak.
Pätnásť miliárd zo 150 miliárd korún je desať percent zo štátnej zákazky.
Moment. Z tých skoro 150 miliárd korún [takmer 6 miliárd eur, pozn. red.] na obstaranie a prevádzku F-35 bude 105 miliárd korún za samotné lietadlá, muníciu, vybavenie lietadiel, servis lietadiel a výcvik pilotov. Zvyšných 44 miliárd korún zaplatíme českým dodávateľom za výstavbu infraštruktúry, nákup paliva, prípravu pomocného personálu. A DPH z toho sa tiež odvedie do štátneho rozpočtu. Alebo tiež 44 zo 155 miliárd zostáva doma, a voči tým 105 miliardám pre Američanov sme vyrokovali pätnásť miliárd na zákazky pre české firmy. Zase: keby sme o obstaraní F-35 začali rokovať pred desiatimi rokmi a boli v klube, mali by sme aj ten český podiel na zákazke väčší. Aj tu doháňam, čo sa zameškalo.
Čo hovoríte na výrok Elona Muska, že niečo také nákladné ako F-35 si kupujú iba idioti? Sme idioti my, alebo Musk?
F-35 si kupuje celý svet a lieta na nich armáda Spojených štátov. Chce tým Musk povedať, že armáda Spojených štátov je plná idiotov? To asi nie. Pán Musk si toho myslí veľa a niekedy by možno bolo lepšie, keby si niečo z toho nemyslel. F-35 si kupuje Izrael, Fínsko, Poľsko, Rumunsko, Nemecko, dokonca neutrálne Švajčiarsko. Zjednodušene povedané všetci, okrem Francúzska, ktoré bude lietať na svojich, Slovákov, ktorí namiesto F-35 budú mať F-16, a Maďarov, tí zostanú pravdepodobne pri gripenoch, rovnako tak aj Švédi. Zvyšok si kupuje F-35. Tak sme idioti všetci a iba Musk je génius?
Niekoľkokrát za posledných dvadsať rokov sme kolektívne boli idioti.
Viete, čo je nesmierne ťažké pri takýchto nákupoch? Rozhodnúť v reálnom čase. Teraz vieme, že potrebujeme lietadlá piatej generácie. Postavili sme sa do radu na F-35, rad je aj kvôli vojne dlhý. Samozrejme, že vývoj u F-35 pôjde ďalej, môžu sa objaviť lietadlá šiestej generácie, napríklad aj od iných výrobcov, keď sa tí iní výrobcovia prebudia. V tejto chvíli riešime akvizície na niekoľko rokov dopredu a ja nemôžem čakať a hovoriť si, že o dvadsať rokov určite niekto vymyslí ešte geniálnejšie lietadlo, ktoré si zatiaľ nedokážeme ani predstaviť. Či to Musk myslel takto...
Nie, podľa neho je budúcnosť v rojoch dronov.
Pokiaľ budeme mať 24 lietadiel F-35, budeme k nim musieť mať nejaké lietadlá na výcvik pilotov, čo mimochodom môžu byť aj spomínané skyfoxy, ktoré ponúkame pre výcvik pilotov nielen našich, ale aj zahraničných. A okrem toho budeme kupovať aj drony, ale iba ako doplnok.
My ako politici sa predsa musíme snažiť dostať sa v tomto ohľade späť na úroveň prvej (Československej) republiky, do rokov 1936, 1937, keď bol u nás zbrojársky priemysel na vzostupe a bol jednou z hlavných priemyselných a exportných istôt. Prečo by sa tej príležitosti Česká republika nemala chopiť, keď vidíme, že sa nám nedarí v iných odboroch?
Ktoré teraz myslíte?
Hlavne automobilový. Snažili sme sa napríklad s Volkswagenom. Práve tie technické odbory, profesie, ktoré si musíme pestovať už na stredných a potom na vysokých školách. Nemôžu byť všetci len právnici a politológovia.
Jedno percento HDP je 80 miliárd českých korún. Komu má vláda takú sumu presmerovanú do armády odobrať?
Nejde len o odoberanie. Európska únia tu môže pomôcť tým, že do programu prezbrojenia zaradí peniaze zo zhabaných ruských aktív a že sa nebudú tak úplne riešiť ciele Green Dealu.
Čo sa však budú. Európska komisia na Green Deale stále trvá ako na základnej priorite.
Síce to nedávno zopakovali, ale ja si myslím, že po tom piatku v Bielom dome [po roztržke Trumpa a Zelenského, pozn. red.] už Green Deal hlavnou prioritou nebude. Ide o to, aby sa nedávali také šialené peniaze na dekarbonizáciu a Green Deal a nasmerovali sa do obrany. Na tom sa zhodujú premiéri mnohých členských krajín. Ak sa na tom nezhodla Ursula von der Leyenová, tak ostatní v tom majú celkom jasno. Lebo kde inde peniaze brať? Nemôžete robiť Green Deal a zároveň program Rearm Europe. Oboje realizovať fakt nejde. Ak Európa nebude uvažovať takto, tak to môžeme zabaliť.
Ste ministerka českej vlády, ktorá zostavuje český štátny rozpočet. Keď budete stáť pred úlohou odniekiaľ presmerovať desiatky miliárd korún, odkiaľ to bude? Vlani sa napríklad strhla veľká bitka o škrty vo valorizácii dôchodkov. Za nemalých politických nákladov vaša vláda ušetrila 19 miliárd korún. Tu zrazu ide o ďalšie, väčšie sumy.
Nové rozpočtové obdobie EÚ počíta s alokáciou peňazí do obrany. Povedané úplne jednoducho – viac peňazí z Európskej únie. Aj na tom sa štátnici zhodli. Ako som už povedala, nemalo by sa toľko investovať do dekarbonizácie na európskej, ako aj na národnej úrovni.
Takže budete vo vláde revidovať národný klimaticko-energetický plán? Prijímal sa pred Vianocami.
Nemôžem odpovedať, pretože to nie je moja agenda. Musel by vám odpovedať príslušný minister.
Masívne investície do obrany. Je to podľa vás kľúčová téma do volieb?
Myslím, že bezpečnosť a obrana by mali byť kľúčové posolstvo do volieb. Žijeme v roku 2025, keď pár stoviek kilometrov od nás na fronte každý deň umierajú ľudia.
Neurobil Donald Trump čiaru cez rozpočet vašej predvolebnej kampani? V koalícii SPOLU ste práve rozbiehali dichotómiu Západ verzus Východ, teda my s USA proti Rusku, Maďarsku, Slovensku. Čo teraz?
Môžem hovoriť za seba. Idem 13. marca do Bratislavy rokovať so svojím kolegom ministrom Robertom Kaliňákom. Máme so Slovenskom aj v obrane dlhodobé a dôležité projekty, ktoré predsa nezastavím kvôli tomu, čo niekde povedal premiér Fico. Odo mňa ste tiež nikdy nepočuli, aby sme okamžite vystupovali z V4. Stále si myslím, že ten formát vo svojej podstate nie je zlý. Že v niektorých krajinách V4 sú práve pri moci politici s trošku inými názormi, než mám napríklad ja… Dobre, tak sme tú spoluprácu trochu zmrazili, ale neodsudzujeme ju k zániku. Ja by som do Visegrádu dokonca pridala Ukrajinu.
No a pre koalíciu SPOLU je Amerika ešte Západ?
Samozrejme. Nemôžeme teraz viesť žabomyšie vojny, nemôžeme si dovoliť urazenú márnomyseľnosť. Musíme robiť všetko pre to, aby sa Amerika s Európou nerozkmotrila. A zároveň si robiť si domácu úlohu, aby sme pre USA boli silnejší partner. Teda aj zbrojiť. My si ako Česká republika nemôžeme dovoliť ísť do konfliktu so Spojenými štátmi, takže napriek tomu, že piatkové sedenie vo Washingtone za prítomnosti prezidenta Zelenského bolo strašné a myslím si, že sa za ten priebeh hanbilo veľa ľudí, tak my nemôžeme povedať: A odteraz sa s Amerikou nebavíme. Sme rovnaké civilizačné pásmo. Nepriateľov hľadajme inde.
Jana Černochová (51)
V 90. rokoch pracovala v pobočke banky. Neskôr vyštudovala medzinárodné vzťahy na Metropolitnej univerzite. Od roku 1997 je členka ODS, za ktorú sa stala lokálnou političkou v Prahe 2. S jednou prestávkou bola starostka Prahy 2 v rokoch 2006 až 2021. Od roku 2013 členka Poslaneckej snemovne, od decembra 2021 ministerka obrany.
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
