Džihádisti v Sýrii sa nezmenili. Množia sa prípady vraždenia kresťanov či alavitov

Hnutie za oslobodenie Sýrie, v arabčine Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), začalo koncom novembra prekvapivú a mimoriadne rýchlu ofenzívu zo severozápadu krajiny. Tamojšia provincia Idlib slúžila ako akási pevnosť, v ktorej sa sústredili zväčša sunnitské sily, pričom tam požívali ochranu zo strany Turecka.

Po dobytí miest ako Aleppo, Hamá či Homs obsadili 8. decembra aj metropolu Damask, odkiaľ v ten istý deň v ranných hodinách utiekol dovtedajší prezident Bašár Asad. Pri úteku z krajiny mu pomohli ruské jednotky pôsobiace na leteckej základni Humajmím.

Keďže HTS ako bývalú odnož al-Káidy v Sýrii kategorizovali niektoré západné štáty vrátane USA ako teroristickú organizáciu, objavili sa obavy, že budú páchať „sektárske násilie“ voči menšinám kresťanov, šíitských alavitov či drúzov.

Vodca HTS Ahmad Husajn Šara – ktorý dovtedy vystupoval pod pseudonymom abú Muhammad al-Džawlání – západných pozorovateľov tesne po páde Damasku uistil, že s al-Káidou prerušil styky ešte v roku 2016, a hodlá presadzovať „rozmanitosť a toleranciu“. USA, Nemecko, Británia či EÚ následne začali uvoľňovať sankcie voči Sýrii s cieľom humanitárne pomôcť novej dočasnej vláde. Brusel a Berlín tiež do Sýrie poslali diplomatické delegácie.

Napriek tomu sa niekoľko stoviek tisícov šíitov rozhodlo opustiť krajinu a prejsť do susedného Libanonu, v ktorom v južnej časti pôsobí hnutie Hizballáh. V provincii Hamá zase pred Vianocami sunnitskí militanti podpálili vianočný stromček.

Deň po Vianociach tiež džihádisti opojení víťazstvom napadli alavitskú svätyňu v Aleppe, čo vyvolalo reakciu miestnych. V mestách Homs, Latákia, Tartús či v Damasku vypukli protesty, na ktorých alaviti požadovali vylúčenie extrémistov z formujúcej sa vlády. Šara pritom alavitov uistil o snahách novej vlády o utlmenie násilia na stretnutí, na ktorom mu alavitskí lídri vyjadrili podporu.

Násilie sa stupňuje

V roku 2024 podľa Sýrskej siete pre ľudské práva (SNHR) zabili militanti či vojaci prezidenta Asada celkovo 1 264 ľudí, z tohto počtu má HTS na svedomí „21 civilistov vrátane dvoch žien a dvoch detí“. Kurdmi ovládané Sýrske demokratické sily (SDF) pre porovnanie zavraždili 166 civilistov, ďalšie opozičné sily podľa správy zavraždili 25 civilistov vrátane štyroch detí a troch žien.

„Od pádu režimu 8. decembra 2024 pribúdajú pomstychtivé útoky a popravy v teréne proti ľuďom ‚sektárskej príslušnosti‘, ktorí predtým podporovali bývalý režim a dopúšťali sa násilností, vrážd a vysídľovania civilistov vo väčšine sýrskych provincií,“ uviedlo vo februári Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) v Londýne s tým, že celkový počet mimosúdne popravených sa vyšplhal na 425 osôb. Ku koncu februára tento počet vzrástol o ďalších 163 zabitých, z toho najviac v provincii Homs.

Zatiaľ najrozsiahlejší konflikt po Asadovom zvrhnutí vypukol v marci tohto roku. Hoci OSN oznámila, že do 7. marca sa do Sýrie vrátilo takmer 300-tisíc ľudí, z toho asi 133-tisíc sa vrátilo z Turecka, deň predtým sa začali útoky pro-asadovských ozbrojencov na pozície sunnitov v provinciách Latákia a Tartús. SOHR informovalo o zabití 568 civilistov, väčšinou kresťanov a alavitov, v horách pobrežnej provincie Latákia. Práve alavitov pritom pred zrážkami obvinili, že zabili palestínskeho pracovníka OSN.

Počet mŕtvych po zrážkach sunnitských a pro-asadovských síl minulý týždeň vzrástol na viac než 1 450, z toho 973 civilistov. Šara prisľúbil tvrdé tresty pre „tých, ktorí majú na rukách krv Sýrčanov“, čím označil ozbrojencov verných bývalému prezidentovi.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk tiež upozornil, že pozorovatelia ho informovali o incidentoch, pri ktorých militanti vraždia celé rodiny, hoci nespresnil, či ide priamo o novo sformovanú Sýrsku národnú armádu – ktorej jadro tvorí práve HTS – alebo o pridružené, no nezačlenené džihádistické zoskupenia.

Sýrčania doma i v zahraničí odsudzujú vraždy menšín

Miestni obyvatelia tiež priznali, že kresťania z oblasti masovo utekajú, riaditeľ SOHR Rámí Abdarrahmán v tejto súvislosti upresnil, že v krajine ostalo už len okolo 300-tisíc kresťanov.

„Nejde o to, či sme za Asadov bývalý režim alebo proti nemu. Ide o sektárske masakry, ktorých cieľom je vyhnať alavitské obyvateľstvo z ich domovov,“ povedal Abdarrahmán pre agentúru Reuters. V meste Bánijás na pobreží väčšinovo alavitskej provincie Latákia zase nahnali militanti miestnych obyvateľov na strechu istého domu a postrieľali ich, ako povedal očitý svedok pre agentúru AFP.

Na mimosúdne popravy reagovali aj predstavitelia troch najväčších kresťanských cirkví – grécka pravoslávna, sýrska pravoslávna a melchitská gréckokatolícka – ktorí vydali spoločné vyhlásenie odsudzujúce „masakry zamerané na nevinných civilistov“. Patriarchovia tiež vyzvali na „okamžité ukončenie týchto hrozných činov, ktoré sú v príkrom rozpore so všetkými ľudskými a morálnymi hodnotami“.

„Tony Petrus a jeho syn Fadi Petrus, dvaja antiochijskí Gréci, boli dnes zabití počas pogromu, ktorý HTS spustila proti zmiešanej kresťanskej a alavitskej oblasti,“ upozornila v piatok mimovládna organizácia Greco-Levantines World Wide (GLWW) na sieti X. Následne v sobotu oznámila, že otec kňaza z Kostola zvestovania Panny Márie v Bánijáse bol „umučený rukami pro-HTS ozbrojených skupín“.

GLWW každodenne pridáva správy o obetiach útokov sunnitských extrémistov.

Najhoršia je však situácia práve pre alavitov. Tí sú sunnitmi často považovaní za „kacírov“, keďže odmietajú zahaľovanie žien, nezvolávajú sa na bohoslužby či oslavujú Vianoce a zoroastriánsky nový rok. Napriek všeobecne rozšírenému názoru, že ich má podporovať nábožensky spríbuznené šíitský Irán, „nemá sa ich kto zastať“, vysvetlil anonymne sýrsky konzul pre portál Reporterky.cz.

„Alavitov nikto nepodporuje a nemajú ani zbrane,“ povedal diplomat s tým, že po Asadovom zvrhnutí zriadili alaviti vlastné domobrany, ktoré následne HTS zvolali a zbrane im zhabali.

„Hovorí sa, že ich podporuje Irán alebo Izrael, ale to je nezmysel. Alaviti sa začali búriť, pretože od decembra bolo 200-tisíc z nich prepustených, prišli o prácu, nemajú peniaze, nemajú elektrinu, vodu, nemajú podporu,“ povedal. Od decembra 2024 ich boli tisíce zavraždených, unesených či „zmiznutých“.

„Nepodporovali masovo Asada, museli vstúpiť do armády, bola to povinnosť. V Asadovej vláde bolo 70 percent sunnitov, ale teraz prebiehajú náboženské čistky a alavitov sa chcú úplne zbaviť. Radikálni sunniti nenávidia alavitov,“ doplnil.

Reportérky tiež zdokumentovali, že počet zabitých je oproti oficiálnym počtom až dvojnásobne vyšší, pričom miestni pozorovatelia informovali o prípadoch, keď museli alavitskí muži pred militantmi chodiť po štyroch „ako psy“ a štekať. Nakoniec ich zastrelili.

Významný alavitský spisovateľ Issám Hassan, ktorého počas Asadovej vlády päťkrát väznili, sa preto obáva „islamizácie“ Sýrie. Vedúce hnutie tiež prirovnal k hnutiu Taliban v Afganistane či k Islamskému štátu. Podľa neho však za všetkým stojí Turecko.

„Turecko je hlavný hráč v tom, čo sa deje a hlavný hráč celej vojny… Džawlání je tureckou bábkou a jeho cieľom určite nie je slobodná Sýria,“ povedal s použitím Šarovho bojového pseudonymu Mohammad al-Džawlání.

Aj Moskva odsúdila násilie voči menšinám

Na sektárske násilie minulý týždeň upozornila aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová. Ruská letecká základňa Humajmím podľa nej poskytuje útočisko približne 9-tisíc ľuďom, ktorí hľadajú útočisko pred útokmi džihádistov.

„Sme šokovaní udalosťami v Sýrii, nevinní ľudia sa stali obeťami,“ pripomenula hovorkyňa s tým, že Moskva je v úzkom kontakte s porevolučným vedením v súvislosti s bezpečnosťou ruských občanov a zariadení. Zacharovová dodala, že násilie voči civilistom je „kategoricky neprijateľné“, a Moskva dúfa, že osoby zodpovedné za násilie budú potrestané.

Práve na ruskej leteckej základni hľadali útočisko tisíce alavitov, ktorí opustili svoje domovy pred sunnitskými militantmi.

K odsúdeniu násilia sa pridali aj ľudskoprávne organizácie

Medzinárodná organizácia Amnesty International vyzvala na ukončenie násilností a vyšetrenie všetkých prípadov. „Hrôzostrašné zábery z pobrežia Sýrie, kde na uliciach ležia telá a smútiace rodiny oplakávajú svojich blízkych, sú pochmúrnou pripomienkou minulých cyklov zverstiev, ktoré Sýrčania prežili, a hrozí, že sa rozhorí sektárske napätie a podnieti ďalšie smrtiace násilie,“ varovala šéfka Amnesty pre Stredný východ Heba Morayefová.

Marcové útoky komentovala aj ďalšia mimovládka, Human Rights Watch (HRW). „Noví sýrski lídri sľúbili, že sa zbavia hrôz minulosti, ale v pobrežnej oblasti a na iných miestach Sýrie sa objavujú správy o závažnom zneužívaní prevažne alavitských Sýrčanov v ohromujúcom rozsahu,“ povedal Adam Coogle, zástupca riaditeľa HRW pre Stredný východ a severnú Afriku, ktorý zároveň vyzval na urýchlené vyšetrenie „necielenej streľby, mimosúdnych popráv a iných závažných zločinov“.

Na neúmerne vysoký počet zabitých civilistov upozornila aj viceprezidentka amerického Inštitútu pre mier (USIP) Mona Yacoubianová. Tá tiež varovala, že „najkrvavejšia vlna násilia od decembrového pádu Asadovho režimu“ môže ohroziť „krehkú stabilitu“ Sýrie a opätovne nastoliť vládu sektárskeho násilia.

Práve alaviti po prvých optimistických signáloch môžu vnímať útoky sunnitov, ktorí nerozlišujú medzi pro-asadovskými povstalcami a obyčajnými stúpencami menšinového náboženstva, ako zradu, spresnila Yacoubianová. Útoky bývalých vojakov na bezpečnostné sily novej vlády „by mohli byť predzvesťou alavitského povstania, ktoré sa zakorení na západnom pobreží Sýrie“, dodala.

Toto povstanie podľa analytičky môžu potenciálne organizovať bývalí „vyšší vojenskí, bezpečnostní a spravodajskí dôstojníci“, ktorí po Asadovom páde prešli do ilegality. „Okrem toho je tiež možné, že zahraničné vlády vrátane Iránu – kľúčového spojenca Asadovho režimu – podporujú tieto snahy peniazmi a zbraňami, hoci Teherán tieto tvrdenia poprel,“ doplnila Yacoubiová.

To by znamenalo, že hoci sa veci v Sýrii oficiálne hýbu smerom k ustáleniu situácie – čoho prejavom je nedávne prijatie ústavného provizória –, stále hrozí, že kresťania či alaviti sa stanú obeťou nového režimu.

Oblasť marcového konfliktu preskúmala aj OSN. „Potvrdzujeme veľký počet vrážd a mimosúdnych popráv civilistov, často pred očami rodinných príslušníkov. Podľa našich poznatkov išlo o sektárske násilie. Páchateľmi sú ľudia z ozbrojených síl súčasnej vlády a ľudia spojení s bývalým režimom,“ ozrejmil hovorca Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov Thameen al-Kheetan s výzvou, aby páchateľov potrestali.

Rozdelenie Sýrie?

Mnohí preto v tejto situácii navrhujú radikálne riešenie. Krajina by sa mohla rozdeliť pozdĺž nábožensko-etnických hraníc, aby si každá skupina spravovala vlastné záležitosti. Hoci pred Asadovým zvrhnutím tento proces navrhovali predovšetkým Kurdi na severovýchode Sýrie, alavitom by toto riešenie poskytlo istú formu bezpečnosti.

„Je možné, že nám hrozí rozdelenie Sýrie podľa nábožensko-etnického princípu. Sýria ako celok je úplne v háji. Nastáva nová éra sunnitského útlaku a vlády radikálov,“ povedal pre Reportérky sýrsky novinár menom Faisal.

Rozdelenie Sýrie na akési kantóny po zvrhnutí prezidenta údajne navrhovali aj izraelskí predstavitelia, ktorých citoval izraelský tvrdo pravicový denník Israel Hayom.