Aj keby bol tento nález pri odvolacom konaní zvrátený, v Európskej únii sme prekročili istý míľnik. Establišment členskej krajiny je rozhodnutý nepustiť „pravicového populistu“ k moci, a to doslova za žiadnu cenu.
Zdôvodnenia sa môžu meniť, cieľ zostáva. Pred štvrťrokom boli výsledky prvého kola volieb, v ktorom Georgescu prekvapivo zvíťazil, zrušené s odvolaním sa na tajnú službu. Tá vyhodnotila, že kampaň na sieťach, predovšetkým 25-tisíc účtov na sieti TikTok, slúžila v Georgescov prospech. A súčasne došla k záveru, že nesie ruský rukopis.
TikTok linka sa medzitým potichu opustila. Vyšlo totiž najavo, že prinajmenšom časť oných kváziruských účtov a influencerov si zaplatila Národná liberálna strana, súčasť vlády a rumunského establišmentu. Táto spoľahlivo proúnijná partaj len chcela odlákaním hlasov ku Georgescovi oslabiť kandidáta druhej hlavnej strany establišmentu – sociálnej demokracie. Intriga, ktorá sa napokon vymkla spod kontroly.
Volebná komisia tak musela hľadať nové dôvody a nakoniec k nezrovnalostiam v kampani pridala tieto: založenie fašistickej organizácie a z toho plynúcu činnosť proti ústave. Razia na údajných pučistov okolo pravicového populistu sa okrem iného uskutočnila aj v dome 101-ročného generála vo výslužbe Radua Theodorua (v roku 1944, keď Rumunsko prebehlo od Hitlera k spojencom a on vstúpil do armády, mal dvadsať, kariéru robil za komunistov).
Presne o tom hovoril americký viceprezident JD Vance na bezpečnostnej konferencii v Mníchove, keď európskym potentátom, znepokojeným, že už o Európu USA nebudú mať protektorský záujem, povedal: Ak máte strach z vlastných voličov, nie je nič, čo by pre vás Amerika mohla urobiť. Vance explicitne spomenul Rumunsko a slová bývalého európskeho komisára Thierryho Bretona, z ktorých sa dá vyčítať, že za anulovaním volieb v Rumunsku stál tlak Európskej komisie.
Vanceov prejav nebol bez pokrytectva, pretože prvá intervencia zo zahraničia, po ktorej ústavný súd v decembri voľby anuloval, prišla z amerického ministerstva zahraničia, teda od predchádzajúcej Bidenovej vlády. Až po nej nasledovalo „priznanie“ komisára Bretona.
Úvodzovky sú tu preto, že Breton vtedy v debate o nadchádzajúcich voľbách v Nemecku povedal otrasnú vetu: „Urobili sme to v Rumunsku a budeme to musieť urobiť aj v Nemecku, ak bude treba,“ čím myslel hypotetický triumf populistickej AfD.
Avšak Breton už v čase rumunských volieb členom Komisie nebol, a hovorí teda zrejme nie ako priamy páchateľ, ale ako strážca únijného ducha. Breton je jedným z otcov Nariadenia o digitálnych službách (DSA). To sa má stať nástrojom etablovanej Európy na potieranie dezinformácií, ale aj len nepohodlných faktov či názorov na sociálnych sieťach. Platformy, ktoré nebudú na pokyn úradov takéto príspevky mazať, sa vystavujú nebezpečenstvu pokuty až do šiestich percent svojho celosvetového obratu. Pokutu vymeriava Komisia.
Medzi dôvodmi na mazanie obsahu uvedenými v DSA sú – citujem to tu opakovane, ale je to také absurdné, že si nemôžem pomôcť – „nepriaznivé vplyvy na občiansky diskurz“.
Georgescu a jeho priaznivci v Rumunsku za týmto hlboko protidemokratickým ťahom vidia Európsku komisiu. Isté je, že Komisia, ktorá presne vie, aké sú chybičky krásy demokracie v Gruzínsku, v Turecku, na Svätom Tomášovi a Princovom ostrove, necíti potrebu bezprecedentného diania v členskej krajine EÚ komentovať.
Pointa je, samozrejme, v stanovisku, aké Georgescu zaujal voči vojne Ruska na Ukrajine. Vidí to, povedzme, orbánovsky - prial by si mier, časť zodpovednosti za tragický konflikt hľadá v Amerike. A len tak mimochodom, nechce v Rumunsku už schválenú superzákladňu NATO. V Európe sme dospeli do stavu, keď protivojnovo naladený elektorát nie je zlučiteľný s liberálnou demokraciou.
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.