Aj keby bol tento nález pri odvolacom konaní zvrátený, v Európskej únii sme prekročili istý míľnik. Establišment členskej krajiny je rozhodnutý nepustiť „pravicového populistu“ k moci, a to doslova za žiadnu cenu.
Zdôvodnenia sa môžu meniť, cieľ zostáva. Pred štvrťrokom boli výsledky prvého kola volieb, v ktorom Georgescu prekvapivo zvíťazil, zrušené s odvolaním sa na tajnú službu. Tá vyhodnotila, že kampaň na sieťach, predovšetkým 25-tisíc účtov na sieti TikTok, slúžila v Georgescov prospech. A súčasne došla k záveru, že nesie ruský rukopis.
TikTok linka sa medzitým potichu opustila. Vyšlo totiž najavo, že prinajmenšom časť oných kváziruských účtov a influencerov si zaplatila Národná liberálna strana, súčasť vlády a rumunského establišmentu. Táto spoľahlivo proúnijná partaj len chcela odlákaním hlasov ku Georgescovi oslabiť kandidáta druhej hlavnej strany establišmentu – sociálnej demokracie. Intriga, ktorá sa napokon vymkla spod kontroly.
Volebná komisia tak musela hľadať nové dôvody a nakoniec k nezrovnalostiam v kampani pridala tieto: založenie fašistickej organizácie a z toho plynúcu činnosť proti ústave. Razia na údajných pučistov okolo pravicového populistu sa okrem iného uskutočnila aj v dome 101-ročného generála vo výslužbe Radua Theodorua (v roku 1944, keď Rumunsko prebehlo od Hitlera k spojencom a on vstúpil do armády, mal dvadsať, kariéru robil za komunistov).
Presne o tom hovoril americký viceprezident JD Vance na bezpečnostnej konferencii v Mníchove, keď európskym potentátom, znepokojeným, že už o Európu USA nebudú mať protektorský záujem, povedal: Ak máte strach z vlastných voličov, nie je nič, čo by pre vás Amerika mohla urobiť. Vance explicitne spomenul Rumunsko a slová bývalého európskeho komisára Thierryho Bretona, z ktorých sa dá vyčítať, že za anulovaním volieb v Rumunsku stál tlak Európskej komisie.
Vanceov prejav nebol bez pokrytectva, pretože prvá intervencia zo zahraničia, po ktorej ústavný súd v decembri voľby anuloval, prišla z amerického ministerstva zahraničia, teda od predchádzajúcej Bidenovej vlády. Až po nej nasledovalo „priznanie“ komisára Bretona.
