ESĽP uznal Ukrajinu vinnou z toho, že nezabránila masakru v Odese v roku 2014

Ukrajina je vinná z toho, že 2. mája 2014 nezabránila masovému násiliu v Dome odborov v tamojšom meste Odesa a stretom, ktoré mu predchádzali. Vo štvrtok o tom rozhodol Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu.

Podľa tlačovej správy súd jednomyseľne rozhodol, že došlo k porušeniu článku 2 (právo na život/vyšetrovanie) Európskeho dohovoru o ľudských právach. A to z toho dôvodu, že príslušné orgány neurobili všetko, čo sa od nich dalo očakávať, aby násiliu zabránili.

Ukrajinské úrady v zmysle verdiktu ESĽP tiež nezabezpečili včasné záchranné opatrenia na pomoc obetiam a následne ani riadne vyšetrovanie celého incidentu.

Okrem porušenia článku 2 tiež podľa ESĽP došlo zo strany ukrajinského štátu k porušeniu článku 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) vo vzťahu k jednej sťažovateľke týkajúce sa oneskoreného odovzdania tela jej otca.

Ako to bude pokračovať

Rozsudok sedemčlennej Komory ESĽP zatiaľ nie je právoplatný. Podľa ustanovení Dohovoru môže ktorákoľvek strana požiadať o postúpenie veci takzvanej Veľkej komore.

Ak je takáto žiadosť podaná, senát zložený z piatich sudcov posúdi, či si vec zaslúži ďalšie preskúmanie. V takom prípade Veľká komora vec prerokuje a vydá konečné rozhodnutie. Ak je žiadosť o postúpenie veci zamietnutá, rozsudok Veľkej komory nadobudne právoplatnosť.

Na výkon právoplatného rozhodnutia podľa ustanovení Dohovoru dohliada Výbor ministrov Rady Európy. Ukrajina bude ako zmluvná strana konečným verdiktom viazaná.

Čo sa stalo v Deň D

Pripomeňme, že v osudný deň sa na námestí Kulykove pole v Odese konala akcia takzvaného Antimajdanu – prívržencov proruských separatistov, proti ktorej zakročili radikáli z Pravého sektora a futbaloví ultras klubov z Odesy a Charkova, ktorých tímy v ten deň hrali v meste zápas.

Proruskí demonštranti našli potom pred proukrajinskými útočisko v Dome odborov, kde vypukol požiar, pričom zahynulo niekoľko desiatok ľudí. Budovu podpálili radikáli Pravého sektora. Ľudia, ktorí v objekte uviazli, mali len malú možnosť opustiť ho.

Podľa oficiálnych údajov si tragédia vyžiadala okolo 50 obetí na životoch a približne 250 zranených. Miestni aktivisti pritom kyjevskú vládu dlhodobo obviňovali z toho, že zámerne tajila pravdivé informácie o tragédii.

Jeden zo symbolov

Udalosť je dodnes azda najdôležitejším symbolom zvýšeného tlaku na ruskú menšinu od štátneho prevratu na Ukrajine, ktorý je často považovaný za jeden z hlavných dôvodov ruského vpádu do susedného štátu vo februári 2022.

"Svet nemá právo na to zabudnúť, aby sa podobné udalosti už v budúcnosti neopakovali," povedal v roku 2017 o incidente ruský prezident Vladimir Putin na tlačovej konferencii s vtedajšou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

„Odesa sa teraz stala veľmi proukrajinským mestom! V ruských médiách sa Odesa dokonca nazýva ‚banderovská‘. A pre mňa neexistuje väčší kompliment pre Odesu!" povedal zas na margo tragédie vtedajší prozápadný ukrajinský prezident Petro Porošenko počas jej návštevy v októbri 2014.