Najnovšie hračky polície: drony na oblohe, 5G internet a sférickí roboti

Securitate následne katalogizovala vzorky písma každého stroja v rozsiahlej databáze určenej na odhaľovanie protištátnych aktivít. Každé nesúhlasné slovo sa tak stalo sledovateľným. 

Snaha o kontrolu nad súkromným životom občanov je v povahe každého totalitného režimu. Ak predtým mala táto kontrola svoje hranice, dnes prekážky odpadli. 

Technologický pokrok v súčasnosti ponúka orgánom bezprecedentné možnosti sledovania aktivít jednotlivcov vo fyzickom aj v digitálnom priestore. V demokratických spoločnostiach by úlohou polície, samozrejme, nemalo byť špehovanie občanov, ale ochrana ich bezpečnosti. 

V minulosti sa politici, ktorí sa snažili o efektívnejšie policajné zložky, cítili obmedzovaní samotnými nákladmi, ktoré by to prinieslo. To už nie je potrebné zohľadňovať, keďže technologické zmeny zároveň znížili náklady na policajnú činnosť a výrazne rozšírili jej rozsah. 

Dokonca aj demokratické štáty potom riskujú, že sa ich policajné zložky zmenia na tajné spravodajské služby, schopné vykonávať sledovanie, ktoré nie je iné než invazívne. Dobrým príkladom je Londýn so svojím rozsiahlym pokrytím kamerovým systémom. Systém „Ring of Steel“, ktorý obklopuje finančné centrum Londýna – londýnsku štvrť City – je stále jednou z najhustejších sietí monitorovacích kamier na svete.

Oči na oblohe

A potom tu máme drony. Stali sa neoddeliteľnou súčasťou monitorovania veľkých demonštrácií a verejných zhromaždení, pričom ich používanie každoročne rastie vďaka klesajúcim cenám a používateľsky prívetivým rozhraniam. Jasným príkladom je séria dronov Phantom od spoločnosti DJI, ktorej ceny zostali v rokoch 2013 až 2019 relatívne stabilné na úrovni približne 1 000 až 1 500 dolárov za kus – napriek tomu, že sa kvalita obrazu z roka na rok výrazne zlepšuje. 

Pokroky v zobrazovaní pomocou dronov si však vyžadujú vyššiu rýchlosť spracovania a prenosu údajov. Nástup sietí piatej generácie (5G) výrazne rozšíril možnosti prenosu dát, čím podporil rast takzvaných inteligentných miest. 

Hoci koncepcia inteligentných miest údajne podporuje efektívnosť a pohodlie, zároveň vytvára robustnú infraštruktúru na dohľad. Takéto mestá umožňujú nielen rozsiahly zber údajov, ale aj nasadenie moderných policajných technológií, ako sú napríklad sférické roboty. S rozširovaním uvedených technológií sa súkromie stáva čoraz viac nepolapiteľným.

Náklady na energiu: posledná prekážka úplného dohľadu

Totalitné režimy – ako ten Ceaușescov – čelili prirodzeným logistickým ťažkostiam, keď museli sledovať nielen svojich občanov, ale aj členov vlastného bezpečnostného aparátu, ktorých lojalita nebola vždy jednoznačná. 

V moderných inteligentných mestách rieši túto dilemu umelá inteligencia, pretože lojalita umelej inteligencie je takmer zaručená. Kvantové výpočty len posilnia jej schopnosti. Stručne povedané, je to mokrý sen každého ašpiranta na diktátora. 

Demokratické režimy sú rovnako náchylné na toto pokušenie. Ich ambície sú však obmedzené najmä rozpočtom a logistikou. 

Už vieme, že dátové centrá sú energeticky veľmi náročné. V roku 2022 dosiahla celosvetová spotreba elektrickej energie z dátových centier, umelej inteligencie a kryptomien 460 terawatthodín. Predpokladá sa, že do roku 2026 sa toto číslo zvýši na 620 až 1 050 terawatthodín, čo zodpovedá výkonu približne 77 až 130 jadrových elektrární. 

Je pozoruhodné, že tieto prognózy zatiaľ nezohľadňujú masívne nasadenie dátových centier na účely presadzovania práva. Udržiavanie systému takéhoto rozsahu, aj keby bol určený len na dohľad, by si vyžadovalo obrovské zdroje.

Európa ako digitálny raj

Často sa vtipne poznamenáva, že po tom, ako Amerika inovuje a Čína napodobňuje, Európa len reguluje. 

To, že sa Európa sústreďuje na reguláciu, brzdí jej technologický pokrok, čo čiastočne vysvetľuje, prečo kontinent v posledných rokoch zaostáva a hrozí, že úplne premárni svoju šancu. To však nemusí nevyhnutne znamenať jej zánik. Regulačná horlivosť Európy, ktorá je zdanlivo nevýhodou, sa môže paradoxne stať jej najväčšou silou v ére technológií, ktoré čoraz viac zasahujú do súkromia.

Koniec koncov, regulácie majú svoje opodstatnenie v obmedzovaní štátnej moci. Stanovenie jasných hraníc na používanie nových policajných nástrojov – od dronov po umelú inteligenciu – bude mať zásadný význam. Takéto predpisy by v ideálnom prípade rešpektovali ľudskú dôstojnosť a chránili právo na súkromie, čo sú oblasti, v ktorých by regulačné schopnosti Európy mohli byť – možno jedinečne – výhodné. 

Ak si dvadsiate storočie predstavovalo raj ako slnečné plážové letovisko, raj nového tisícročia by mohol byť realistickejší: viac sa podobá zanedbanej berlínskej štvrti bez najnovších inteligentných mestských vymožeností, v ktorej polícia stále rešpektuje právo obyvateľov na súkromie.

Zhrnutie

V roku 1983 Ceaușescov režim prinútil Rumunov, aby zaregistrovali svoje písacie stroje na tajnej polícii s cieľom identifikovať nesúhlasné hlasy. Dnes túto kontrolu posilňujú technológie – od všadeprítomných monitorovacích kamier a policajných dronov v Londýne až po inteligentné mestá poháňané sieťami 5G a umelou inteligenciou. Dokonca aj demokratické štáty zápasia s pokušením rozsiahleho dohľadu.

Hoci môže technologický pokrok narušiť krehkú rovnováhu medzi bezpečnosťou a súkromím, európske predpisy by mohli vydláždiť cestu k digitálnej utópii, v ktorej by policajné zložky občanov chránili, a nie špehovali.