Neférové to nepochybne je. A pre Európu (vrátane Ukrajiny) aj deštruktívne. Po dvoch týždňoch pohoršovania sa nad týmto bezprecedentným krokom je tu však stále niekoľko nevyriešených a nikým nevysvetlených záhad.
Začnime hneď z kraja: a čo by na tých rokovaniach vlastne robili? V západnej Európe azda nie je líder, ktorý by pri téme vojny na Ukrajine veril aj niečomu inému, ako detským rozprávkam. Ukrajina napríklad víťazí ako dobro nad zlom, vojna sa začala bezdôvodne ako chlapčenská kratochvíľa frustrovaného Putlera, Ukrajina musí vstúpiť do NATO...
Tých fanatických ilúzií bolo veľa. Medzi tými najviac bizarnými spomeňme napríklad ešte donedávna šírené mýty našich denníkov o tom, že šéf Kremľa je už možno mŕtvy a zastupuje ho dvojník. Svojho času tieto múdrosti šírila britská tajná služba a naše poslušné osvietené médiá ich papagájovali ako vážnu hypotézu.
Napokon, dávalo to istú logiku, podľa množstva dobre informovaných zdrojov Putin za posledných päť rokov trpel asi desiatimi smrteľnými chorobami, každá mu dávala pár mesiacov života. Aj preto vraj chcel mať na pomníku vedľa Kataríny Veľkej nejakú tú úspešnú inváziu, vravela západná geopolitická analytika.
(To je jedna z tých vedľajších záhad. Ak by Vladimir Vladimirovič voňal odspodu fialky ešte pred inváziou, alebo krátko po nej, predsa by dnes, po troch rokoch, už musel byť – slovami Júliusa Satinského – dočista mŕtvy. Vari v tom Rijáde chceli podaromnici rokovať s vykopanou múmiou?).
Avšak, veľmi chceli byť „za stolom“ medzi dospelákmi. Čo by tam teda robili?
Kto by povedzme napoleonským komplexom (pokiaľ ide o veľkosť) zmietanému Emmanuelovi Macronovi podchvíľou vytiahol cumlík, aby tam dokázal čosi príčetné prehovoriť, azda okrem hysterických pazvukov o nevyhnutnosti porážky Ruska na bojisku?
Žeby Trump, ktorého má Manu za kolaboranta už len preto, lebo inicioval rokovania, na ktoré ho, blbec, ani nezavolal? Alebo azda mumifikovaný Putin, tá plešatá reinkarnácia Adolfa Hitlera?
Vzhľadom na ich mentálny vek by im spoza toho veľkého stola hádam netrčala ani ofina. Rokovania o takejto vážnej téme predsa nie sú nejaká exkurzia, aby sa tam vybrali ako na školský výlet.
V skutočnosti to nebolo tak, že by ich Trump nezavolal. Trump ich vlastne iba rešpektoval.
Európski „lídri“ predsa roky opakujú, že návrh na rokovania s Putinom sa nesmie ani len zašepkať. Ak by ste túto myšlienku nedajbože vyslovili nahlas, stávate sa kolaborantom a vlastizradcom, ktorý by mal byť vyradený zo západnej civilizácie.
A keďže na fronte sústavne prehrávajúci a zúfalý Putin roky žobral o mierové rokovania (tak nejak si to asi predstavovali), stanovili si štyri ultimatívne podmienky. Ruskí vojaci musia opustiť všetky ukrajinské územia vrátane Donbasu a Krymu. Rusko musí zaplatiť vojnové reparácie za všetky škody, ktoré počas agresie spôsobili. Rusko sa musí ospravedlniť za vojenskú agresiu.
A napokon: Putin sa musí so zubnou kefkou osobne prihlásiť v Haagu.
Až vtedy sa smie začať rokovať.
Toto európski „lídri“ tri roky do nemoty opakovali. Dodnes sa to naši statoční hrdinovia boja reflektovať.
Má azda niekto pocit, že Rusi všetky štyri podmienky splnili, aby sa tak európski lídri – berúc vážne sami seba – mohli rokovaní zúčastniť?
Vlaste, splnili Rusi z tých podmienok aspoň jednu?
Nie, európski lídri si sami zakázali sa na týchto rokovaniach zúčastniť. Tým, že ich Trump nevzal, vlastne iba uznal, že rešpektuje ich statočný, svedomitý a ultimatívny postoj, ktorým sa zakliali pod hrozbou najťažšieho trestu z rozprávok.
Ak ste dlhodobo počúvali výroky týchto „lídrov“, zrejme v tom máte jasno. Oni totiž skutočne verili, že by ich za tými opulentnými dverami v Rijáde zožral drak.
Putin je predsa z princípu nedôveryhodný. Čokoľvek s ním vyrokujete, neplatí. Tak na čo s niekým takým rokovať, keď ho radšej môžeme nechať do nemoty zaberať ukrajinské územie a zabíjať Ukrajincov? A máme z toho ešte aj jeden pohodlný bonus: nebudeme si predsa ubližovať rokovaniami s diktátorom, ktorými by sa predsa špinila iba morálne menejcenná zberba.
Napriek tomu je táto skupinka dezolátnych „chcimírov“ dnes nešťastná, že sa na rokovaniach o miery nemohla zúčastniť.
Mimochodom, takto pred pol rokom európski lídri vo Švajčiarsku zorganizovali mierovú konferenciu, ktorá mala ukončiť rusko-ukrajinskú vojnu. Bez účasti Ruska. Trval na tom Zelenskyj. Niektorí sa zhodli na tom, ako obvykle, že mier je na dosah, stačí už iba maličkosť: v tom čase bezvládne zničená ukrajinská armáda mala vojensky poraziť Rusko s násobnou prevahou na bojisku.
Zelenskyj pôvodne chcel na samite presadiť požiadavku stiahnutia ruských vojsk, reparácii a trestov za vojnový zločin. Dlho vlastne žiadal iba bezpodmienečnú kapituláciu Ruska. Nič menej. Veď Ukrajina predsa tú vojnu tak jednoznačne vyhrala.
A statoční európski novinári hrdinsky bojujúci na informačnom fronte, v papučiach za počítačom s kadenciou kalašnikova naďalej udierali do klávesnice pamflety o zbabelcoch, ktorí si dovoľujú hovoriť o mieri a rokovaniach s Ruskom.
Medzitým Rusko dobylo ďalšie územia, pozabíjalo ďalšie tisíce ukrajinských vojakov a zruinovalo ich energetickú infraštruktúru. Dnes sa Zelenskyj hnevá na Putina, že ho na rokovanie nepozval.
Aby nedošlo k omylu: neúčasť Európy a Ukrajiny je pre Úniu naozaj vážny problém. Lenže ešte väčším problémom je, keď Trump v Únii nenájde nikoho, kto by na tých rokovaniach nebol na smiech. Pre Európu je tak asi naozaj lepšie, že tam z toho psychiatrického oddelenia s výšivkou „zjednotený kolektívny Západ“ nikoho nevzal.
Napriek tomu sa statoční európski „lídri“, tri roky hrdinsky bojujúci na ukrajinskom fronte pod vlajkou „umierajte za nás, ale bez nás“, dušujú, že Trump „rozbíja jednotu“. Hádam by chceli, aby ich Trump prestal rešpektovať a nebral by vážne všetky tie hrdinské postoje a nekompromisné podmienky, ktorými sa tieto stojany na správnej strane dejín roky zaklínali do bezvedomia sebaukájajúc nad obrazom vlastnej vznešenosti?
Ešte horšie je na tom Zelenskyj. Zákaz rokovaní s Ruskom presadil na Ukrajine ako zákon. Kto by ho porušil, stáva sa zločincom, ktorý sa dopustil trestného činu vlastizrady. Okrem iného to napríklad znamená, že ak by ten zákon porušil prezident krajiny, prišiel by o ústavnú funkciu.
Logicky by tak Zelenskyj nemal na rokovaniach čo robiť. Už prekročením prahu rokovacej miestnosti, v momente, ako si sadne za onen stôl, ipso factum prestáva byť ukrajinským prezidentom a stáva sa „len“ jedným z ukrajinských občanov (na dôvažok trestne stíhaným).
Mal by na rokovaniach nulovú váhu. Ako ktokoľvek z tých 30 miliónov preživších, ktorý by zastupoval výlučne vlastný názor, nie však celú krajinu.
Keď už by mal Trump vziať na rokovanie obyčajného ukrajinského občana, tak to už nech tam radšej vezme bývalého Zelenského dvorného trolla Arestovyča, ešte donedávna hviezdu našich progresívnych denníkov. Ten aspoň medzičasom pochopil, kde je sever. A zrejme aj východ (západ mu kamsi zmizol).
Vlastne, možno sa Trump predsa len dopustil strategickej chyby. Nie je žiadnym tajomstvom, že by na poste ukrajinského prezidenta radšej uvítal niekoho iného - napríklad zástupcu ukrajinského ľudu - a toho súčasného bremena by sa rád zbavil.
Možno ho tam predsa len mal zobrať...