Trh má za sebou jeden z najhorších dní pre štátne dlhopisy, tvrdí analytik. Čo vystrašilo investorov

Tento odklon od striedmosti a fiškálnej zodpovednosti smerom k zadlžovaniu povedie podľa neho k výraznému nárastu objemu štátneho dlhu, čo je možné dosiahnuť práve vydávaním nových dlhopisov. Druhou cestou je požiadať o peniaze centrálne banky.

Celý tento posun vo vnímaní zvyšovania výdavkov prostredníctvom nových dlhov tak podľa analytika znamená prelomenie Maastrichtských fiškálnych pravidiel, ktoré sa stali zrazu z ničoho nič irelevantnými. "Razantný nárast zadlženia v Európe znamená, že na finančné trhy budú vrhnuté stovky miliárd nových dlhopisov a vyššia ponuka logicky znamená nižšiu cenu," vysvetľuje.

Investori si za to, aby absorbovali nové balíky štátnych dlhov, samozrejme, nechajú platiť viac. A ceny dlhopisov na túto úvahu okamžite zareagovali. Počas prvého marcového týždňa stratili štátne dlhopisy v celej Európe niekoľko percent, čo malo výrazný negatívny vplyv najmä na dlhopisové fondy. "Napríklad cena desaťročného slovenského štátneho dlhopisu klesla v prvom marcovom týždni o 3,3 percenta," vyčísľuje Šajánek.

Dodáva, že súčasná radikálna zmena paradigmy v ekonomike i v politike prišla bez varovania a najmä prelomenie Maastrichtských fiškálnych kritérií radikálne zmenilo vnímanie trhov investormi. "Bohužiaľ, odniesli si to konzervatívne dlhopisy," hovorí s dôvetkom, že ich aktuálny výnos je však oveľa atraktívnejší, je na dvojnásobku miery inflácie a vysoko nad základnými sadzbami centrálnych bánk.

Súčasná volatilita by sa mohla rýchlo vyrovnať a dlhopisy by straty vedeli vykompenzovať svojimi rýchlejšími budúcimi výnosmi. Situácia však vplýva aj na iné sektory finančného sveta. Dosah by mohli pocítiť úrokové sadzby hypoték, ako aj ziskovosť firiem. "Nevytlačia štátne dlhopisy svojimi vyššími výnosmi z portfólií korporátne dlhopisy?" pýta sa Šajánek.

Naznačuje, že vyššie vládne výdavky môžu zvyšovať aj infláciu. "Zásadné je tiež vnímať, že situácia sa mení zo dňa na deň. V rámci zodpovedného investovania je kľúčové držať sa dobre diverzifikovanej dlhodobej stratégie a nepodliehať panike z negatívnych správ," radí na záver.

Kde sa s dlhom nachádza Slovensko?

Zadlžovanie ostro sleduje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. "Výška verejného dlhu už piaty rok prekračuje všetkých päť sankčných pásiem dlhovej brzdy. Tie sa pre tento rok hýbu v rozmedzí od 43 do 53 percent HDP," píše na sociálnej sieti.

Vysvetľuje, že fungovanie dlhovej brzdy je výrazne ovplyvnené volebným cyklom a stabilitou vlád. Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa tie najprísnejšie sankcie neuplatňujú dva roky po vyslovení dôvery novej vláde v parlamente a schválení programového vyhlásenia vlády. Aktuálne to znamená dva roky od 21. novembra 2023.

Aktuálne teda platia len menej prísne sankcie, pričom jednou z nich je zmrazenie platov členov vlády. Je nevyhnutné pripomenúť, že realita je iná. Súčasný kabinet si totiž príjmy predsa len zvýšil, a to pomocou paušálnych náhrad členov vlády. Ako každý rok idú naďalej hore aj platy poslancov.

Povinnosťou kabinetu je pravidelné predkladať na rokovanie parlamentu návrh opatrení na zníženie dlhu, čo obvykle robieva v novembri či decembri. Udiať by sa tak malo aj tento rok. "Táto situácia sa zmení 22. novembra, keď sa skončí dvojročná výnimka na prísnejšie sankcie," upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Znamená to, že dôjde k aktivácii ďalších sankcií, medzi ktoré patria zmrazenie rezervy vlády a predsedu vlády, povinnosť predložiť vyrovnaný či prebytkový rozpočet s nerastúcimi výdavkami a hlasovanie o dôvere kabinetu. "Pokiaľ ide o povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet, tu platí, že ak vláda predloží rozpočet v riadnom termíne (do 15. októbra) a Národná rada ho schváli už pred 22. novembrom, nebude sankcia o vyrovnanom rozpočte tento rok uplatnená," dodávajú analytici.

Zodpovednosti za správu financií sa nevyhnú ani obce či vyššie územné celky. Tie sú od spomínaného dátumu povinné schváliť na rok 2026 vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet s nerastúcimi výdavkami.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť opakovane konštatovala, že k plneniu sankcií vyplývajúcich zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti dochádza len formálne. Opakovane pripomína potrebu zmodernizovať pravidlá dlhovej brzdy. "Najprísnejšou sankciou, ktorá sa od 22. novembra začne uplatňovať, je hlasovanie o dôvere vláde,“ uzatvára s dôvetkom, že stať by sa tak malo čo najskôr po 21. novembri.

V prípade, ak by dovtedy bolo schválené nové programové vyhlásenie, teda ak by vznikla nová vláda a získala dôveru, začala by sa na jej pôsobenie opäť vzťahovať dvojročná výnimka a prísne sankcie sa nebudú uplatňovať.