Keď ho policajti konfrontujú s takýmito ľahkovážnymi varovaniami, Phoenix sa im vysmeje – a vzápätí ich roztrhá ako vlk. Desaťročia mieru spôsobili, že orgány činné v trestnom konaní neboli pripravené na skutočné násilie.

Niekedy práve filmy, od ktorých by ste to najmenej čakali, predpovedajú budúcnosť najlepšie. Blade Runner predstavoval korporáciami ovládanú a neónmi osvetlenú dystopiu. Film 2001: Vesmírna odysea sľuboval mesačné základne, ale nič z toho sa nestalo. Demolition Man, ktorý bol kedysi nadsadenou satirou, však pôsobí až desivo reálne.

Snímka sa odohráva v sterilnej, hyperregulovanej budúcnosti. Jej hrdinami sú bezohľadný policajt John Spartan (Sylvester Stallone) a Simon Phoenix (Wesley Snipes). Prvý z nich, zmrazený v kryogéne a oživený v roku 2032, nachádza spoločnosť, ktorá vymenila bezpečnosť za kontrolu. Phoenix zatiaľ využíva jej úplnú nepripravenosť na skutočné násilie.

Podobne ako San Angeles v Demolition Man, aj Európa si myslela, že vyriešila násilnú kriminalitu. Miera vrážd prudko poklesla – v Nemecku z 2,5 na 100-tisíc obyvateľov v roku 1995 na 0,8 v roku 2022, vo Francúzsku z 2,7 v roku 1993 na 1,6 v roku 2023, v Taliansku z 3,4 v roku 1991 na 0,5 v roku 2022 a v Spojenom kráľovstve z 1,9 v roku 2002 na 1,1 v roku 2021. Prečo sa teda zdá, že teraz je to horšie ako kedykoľvek predtým?

Pokles násilnej trestnej činnosti

Po prvé treba pochopiť, prečo násilná trestná činnosť klesla. Niektorí to pripisujú lepšiemu prístupu k potratom, pre ktorý sa vôbec nenarodila generácia rizikových mladých ľudí. Iní poukazujú na postupné vyraďovanie olova, ktoré sa kedysi hojne vyskytovalo v benzíne a bolo spojené s agresivitou.

To, čo by kedysi bolo klasifikované ako vražda, sa mení na „obyčajný“ útok. Najjednoduchšou odpoveďou však je, že mladých mužov, ktorí štatisticky páchajú väčšinu násilných trestných činov, je jednoducho menej. S poklesom pôrodnosti v Európe totiž klesali aj čísla násilných trestných činov.

Vysoká hladina testosterónu spôsobuje, že mladí muži sú náchylnejší riskovať, hľadať pozíciu v hierarchii dominancie a, samozrejme, prejavovať agresiu.

Záleží aj na vyhliadkach takého muža. Ten, kto nemá nič, nemá čo stratiť a môže získať všetko pomocou zločinu – keď je legálnych príležitostí málo, porušovanie zákona je len ďalším spôsobom, ako sa možno vyšplhať po rebríku.

Naopak, muž v strednom veku s rodinou riskuje oveľa viac – väzenie alebo zranenie neublíži len jemu, ale aj jeho blízkym. Zločin je teda hrou pre mladého muža, pretože riziko je nižšie a odmena vyzerá vyššia.

Okrem toho sa po povojnovom baby boome európska pôrodnosť prepadla. Vďaka menšiemu počtu mladých mužov, ktorí vstupovali do spoločnosti, sa zvýšili príležitosti na trhu práce, čo znížilo chudobu a s ňou aj motiváciu k páchaniu trestnej činnosti.

Zatiaľ čo mladá mužská populácia v Európe ako celok klesá, jedna podskupina – a to prisťahovalci (najmä z Blízkeho východu a Afriky) – zaznamenáva rast.

V Nemecku sú noví prisťahovalci zo Sýrie, Iraku a Afganistanu prevažne mladí muži. Zatiaľ čo priemerný vek rodených Nemcov je 47+, tieto skupiny sú väčšinou vo veku dvadsať až tridsať rokov, čo je hlavná demografická skupina páchateľov trestnej činnosti. Tento model sa opakuje v celej Európe.

Prisťahovalectvo a kriminalita

Prisťahovalci majú v európskych štatistikách kriminality nadmerné zastúpenie. V Nemecku (2018) sa skupina, ktorá tvorí len dve percentá populácie, podieľala na 8,5 percenta trestných činov – vrátane 14,3 percenta vrážd a 12,2 percenta sexuálnych trestných činov. V Taliansku (2018) bolo až 34 percent väzňov cudzincov, a to napriek tomu, že tvorili len 8,2 percenta populácie, pričom najväčšie skupiny pochádzali z Maroka, Albánska, Rumunska, Tuniska a Nigérie. V Dánsku (2019) sa mladí dospelí z prostredia etnických menšín neúmerne podieľali na násilnej trestnej činnosti.

Napriek týmto štatistikám sa celková miera kriminality znížila – prečo sa to teda zdá horšie? Hoci mediálne presýtenie zvyšuje znepokojenie verejnosti, je normálne, že trestné činy cudzincov vyvolávajú silnejšie reakcie, najmä vtedy, ak sú spojené s terorizmom alebo sexuálnym násilím.

Mnohí sa oprávnene domnievajú, že ľudia, ktorým bol udelený azyl, by mali spoločnosti prospievať, a nie jej škodiť. Tieto trestné činy zároveň vyvolávajú hlbšie obavy z rýchlych demografických zmien a posilňujú obavy, že orgány činné v trestnom konaní strácajú kontrolu.

Problém presadzovania práva

Európske policajné zložky zároveň šedivejú. V Spojenom kráľovstve je v súčasnosti takmer polovica všetkých policajtov starších ako 40 rokov, pričom v roku 2007 ich bolo 39,1 percenta. V Nemecku, kde je na obzore vlna odchodu do dôchodku, polícia znížila požiadavky na fyzickú zdatnosť a jazykové znalosti, aby zvýšila nábor. Až 80 percent policajtov vo Švédsku tvrdí, že v teréne jednoducho nie je dostatok policajtov. Menej policajtov a starnúci policajný zbor prispievajú ku krehkému pocitu bezpečia.

Vek však nie je jediným faktorom. Mnohí mladí prisťahovalci pochádzajú z kultúr, v ktorých sa zločin potláča hrubou silou, a nie tým, že sa páchateľom dáva metaforická facka. V Európe často vedie k váhaniu mäkší prístup polície a strach z reakcie – či už ide o výtržnosti mládeže vo Francúzsku, alebo takzvané groomingové gangy v Spojenom kráľovstve. Zločinci sa cítia obzvlášť odvážne, keď klesá odhodlanie polície.

Európa sa podobne ako San Angeles z filmu Demolition Man tešila niekoľkým desaťročiam relatívneho bezpečia. Násilie však úplne nezmizlo – prispôsobilo sa. A keď prísne presadzovanie zákona nahradí bezbrehá byrokracia, stačí niekoľko Simonov Phoenixov, aby rozbili ilúziu bezpečnosti – odhaľujúc tak systém, ktorý zabudol, ako ukázať silu.

Zhrnutie

Po desaťročia sa Európa tešila klesajúcej kriminalite, ale pod povrchom sa objavujú trhliny. Starnutie populácie a úbytok mladých ľudí pomohli znížiť kriminalitu, jedna skupina je však výnimkou: mladí prisťahovalci mužského pohlavia. V krajinách ako Nemecko, Taliansko a Dánsko je v štatistikách násilných trestných činov nadmerné zastúpenie prisťahovalcov, čo vyvoláva strach verejnosti. Medzitým policajné sily starnú, nábor nie je úspešný a odstrašujúci účinok slabne. Strach z odporu potláča presadzovanie práva, čoho príkladom je pacifikované mesto San Angeles z filmu Demolition Man. Zločinnosť však nezmizla – prispôsobila sa. Keď byrokracia nahradí policajnú prácu, stačí niekoľko Simonov Phoenixov, aby rozbili ilúziu bezpečnosti.