Danko ide proti prúdu. Chce oslabiť váhu krúžkov vo voľbách

Zo 150. miesta sa dostal na tretiu pozíciu Rudolf Huliak. Preferenčný hlas mu odovzdalo necelých 59-tisíc voličov. Martina Šimkovičová poskočila z pôvodného dvanásteho miesta na štvrtú priečku. Filip Kuffa sa posunul z dvadsiateho na siedme miesto. Peter Kotlár dostal niečo vyše 13-tisíc preferenčných hlasov, čo bolo 7,93 percenta. Zakotvil na konečnom deviatom mieste. Zo 140. pozície sa prepracoval na desiate miesto Pavel Ľupták. Tiež mal takmer osem percent preferenčných hlasov.

Danko by sa teda problému s nestraníkmi v prvej desiatke kandidátnej listiny nezbavil ani vtedy, keby aj v posledných voľbách platilo sedempercentné kvórum pri krúžkoch.

Šéf SNS chce už len straníkov

Preferenčné hlasy fungujú po celý čas demokratických volieb od pádu totalitného režimu v roku 1989. Vplyv krúžkov prešiel zmenami. Do roku 2002 bolo potrebné získať aspoň desať percent krúžkov, od roku 2006 už len tri percentá.

Preferenčné hlasy majú veľkú obľubu medzi stúpencami koalície aj opozície. V posledných voľbách toto právo využilo napríklad vyše 85 percent voličov Smeru, v prípade SNS to bolo až 89 a takmer 75 percent voličov PS.

Predseda SNS chce mať napriek tomu pod väčším dohľadom nových poslancov. Povedal, že by si mali ctiť stranu, za ktorú sa dostali do parlamentu. „Pretože tieto hlúposti okolo prekrúžkovaní a všetok tento chaos oslabuje systém politických strán,“ vyhlásil pred časom na tlačovej besede. Podľa neho do budúca už bude kandidátna listina zložená len z členov SNS.

Šéf Hlasu nehovorí o dobrej ceste

V koalícii nateraz nie je jasná podpora návrhu SNS. „Nemyslím si, že je to dobrá cesta,“ reagoval predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Poznamenal, že v rezorte vnútra majú rozpracovanú komplexnejšiu reformu volebných pravidiel. Okrem iného spomenul, že ak sa štátu nebude ekonomicky dariť, tak by sa to malo podľa Šutaja Eštoka prejaviť aj vo výške štátnych príspevkov pre politické strany.

Minister obrany Robert Kaliňák označil Dankov nápad „za zaujímavý“. Odporučil, aby sa o ňom otvorila diskusia. Upozornil, že v Smere „nie je sranda“ sa prekrúžkovať. Kandidát na poslanca za Smer totiž potrebuje viac preferenčných hlasov ako kandidát strany, ktorá mala nižší volebný zisk.

Opozícia vidí protismer

V opozičných radoch Danko zrejme neuspeje. „Určite to v SaS nenájde podporu. SaS navrhovala ísť opačným smerom, teda zvýšiť váhu preferenčných hlasov,“ povedal Štandardu poslanec SaS Ondrej Dostál. Podľa neho sa oslabí vôľa voličov a vplyv politickej strany na zloženie parlamentu bude silnejší. Nevidí ani vecné dôvody, prečo zámer SNS podporiť. „Andrej Danko chce týmto návrhom riešiť iba svoje osobné traumy z výsledkov volieb tým, že zmení volebné pravidlá,“ podotkol poslanec.

Kresťanskí demokrati odkázali, že ich cieľom je skôr hlas ľudí v regiónoch posilňovať, a nie oslabovať. Podpredseda KDH Viliam Karas vníma návrh SNS ako posilnenie straníckych štruktúr na úkor preferencií voličov.

„Nebránime sa o tejto téme diskutovať, ale nemyslíme si, že to vyrieši problematiku absencie štandardných a demokratických strán na slovenskej politickej scéne. Skôr naopak,“ uviedol pre Štandard Karas. Doplnil, že KDH bude konštruktívne a racionálne navrhovať posilnenie kompetencií a zástupcov regiónov v riadení štátu, teda decentralizáciu moci z Bratislavy na regióny.