Republikáni späť v boji o prezidentské kreslo, Macron a Le Penová sa v regiónoch nepresadili

Na regionálne voľby sa vo francúzskych médiách upierala veľká pozornosť. Boli akousi skúškou či testom voličských nálad pred jarou 2022, keď si Francúzi budú voliť nového prezidenta aj parlament.

Cez víkend prebehlo už druhé kolo volieb, ktoré sa však nieslo v duchu toho prvého. Rekordne nízka účasť, len 33 percent, najnižšia za ostatných 20 rokov. Naplnili sa aj očakávania, že regionálnym lídrom sa darí obhájiť mandát a ich vyzývatelia pohoreli.

Pripomeňme, že francúzske regionálne voľby fungujú na pomernom systéme, v ktorom si voliči vyberajú stranícku kandidátnu listinu. Umožňujú postup do druhého kola aj viac ako dvom stranám. Víťazná strana získava prémiu, čo jej garantuje nadpolovičný počet kresiel v regionálnom parlamente. Ten potom volí šéfa regiónu a je ním spravidla líder straníckej kandidátky.

Macron a Le Penová len štatistami

Hlavnou správou volieb je, že vládnuce hnutie Republika v pohybe založené prezidentom Emmanuelom Macronom sa od vzniku nedokázalo etablovať v regiónoch a nevyhralo ani v jednom z nich. Marine Le Penová a jej Národné zhromaždenie zas neprekvapilo a jej jediný nádejný kandidát Thierry Mariani nevyhral v juhovýchodnom regióne na Azúrovom pobreží (Provence-Alpes-Côte d’Azur). Napriek tomu, že mu niektoré prieskumy predpovedali víťazstvo, uspel len v prvom kole a v druhom bol pokorený.

Marianiho porazil Renaud Muselier (získal 57 percent), ktorý mal podporu pravicovej strany Republikáni aj Macronovej strany. Pred druhým kolom mu tiež pomohlo, keď odstúpil socialistický kandidát Jean-Laurent Félizio a vyzval na podporu Marianiho. V konečnom dôsledku vznikol takzvaný republikánsky front (rozumej všetci proti Le Penovej), ktorý spojením síl dosiahol víťazstvo.

Republikáni späť na koni

Muselier je medzi sedmičkou súčasných alebo bývalých členov stredopravých Republikánov, ktorí vo voľbách uspeli. Neskrývali radosť z úspechu. Na prezidentské kreslo má zálusk odídenec zo strany Xavier Bertrand, ktorý získal dvojnásobný počet hlasov oproti Sébastienovi Chenuovi, kandidátovi Le Penovej. Celkovo sa pravicový tábor však zatiaľ nedohodol na jednotnom prezidentskom kandidátovi.

Podobne úspešní boli socialisti, ktorí si udržali päť regiónov, hoci na celoštátnej úrovni bojujú o politické prežitie. Zeleným a komunistom sa nepodarilo získať ani jeden región.

Pripomeňme, že až do príchodu Emmanuela Macrona, ktorý prekreslil politickú mapu, sa pri moci na celoštátnej aj regionálnej úrovni striedali Republikáni a Socialistická strana. V regiónoch si voličskú podporu uchovali, v parlamente (s výnimkou Republikánov v hornej komore) sa stali menšinou.

Čo z toho vyplýva

Rekordná neúčasť na voľbách a chabý výsledok Macronovej a Le Penovej strany ukazujú, že repete ich prezidentského duelu spred štyroch rokov nie je samozrejmosťou. Politická scéna je rozdrobená na množstvo strán a voliči nemali chuť ísť k urnám. Možné pestré volebné koalície (macronovci, pravica, socialisti) dokázali uspieť na regionálnej úrovni.

Nedá sa teda vylúčiť, že šancu na postup do druhého kola nemá aj tretí hráč. Neskrývané ambície ukazuje pravičiar Xavier Bertrand. Navyše stále platí, že sa všetky strany v druhom kole dokážu spojiť proti Le Penovej a bodovať. Najbližšie mesiace ukážu, či sa politický experiment menom Emmanuel Macron udrží pri moci, alebo sa po piatich rokoch prinavráti dominancia francúzskych tradičných strán. Dá sa počítať s tým, že Macron na výsledky volieb zareaguje tým, že sa viac pokúsi posunúť doprava. Aby sa pokúsil kandidovať za všetkých proti Le Penovej. Tá tvrdí, že kandiduje posledný raz.