Kaliňák obhajuje vilu v Chorvátsku, progresívci ho zatiaľ z funkcie odvolávať nechcú

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) v nedeľnej relácii V politike na TA3 zopakoval, že vilu v Chorvátsku nepriznal pre obavy, že by to zneužila Veronika Remišová, ktorá je predsedníčkou parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Zároveň však zdôraznil, že ak sa preukáže pochybenie, zaplatí pokutu. Podpredsedníčka Progresívneho Slovenska (PS) Zora Jaurová považuje tento prístup za problematický a očakáva, že výbor Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií sa bude prípadom zaoberať.

Podľa dostupných údajov leží vila v exkluzívnej oblasti s výhľadom na Pagský záliv, pričom neďaleko má rozsiahle pozemky aj spolumajiteľ skupiny Penta Jaroslav Haščák. Kaliňák v relácii priznal, že sa s ním pozná, ale z dôvodu pracovnej vyťaženosti nemajú častý kontakt. Jaurová označila Kaliňákové vysvetlenie za svojvôľu.

Na slová ministra obrany zareagovala aj Veronika Remišová, ktorá tvrdí, že sa nikdy nevyjadrovala a ani neinformovala o rodinných príslušníkoch opozičných či koaličných poslancov. „Robert Kaliňák vlastníctvo nehnuteľnosti zverejnil sám, akurát zabudol povedať, že ho zatajil v majetkovom priznaní,“ povedala Remišová.

Minister zároveň podľa nej priznal, že úmyselne porušil ústavný zákon. „Keď hovoríme, že Kaliňák by mal podať demisiu, tak je to nie preto, lebo vlastní vilu v Chorvátsku, ale preto, lebo vedome a zámerne, podľa jeho vlastných slov, porušil ústavný zákon,“ doplnila. Je presvedčená, že vilu zatajil preto, aby sa ľudia nedozvedeli, v akej spoločnosti sa v Chorvátsku pohybuje. Potvrdila tiež, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií sa uskutoční, a ak sa ho podarí otvoriť, záležitosť s konaním ministra obrany sa prerokuje.

Hnutie Slovensko Igora Matoviča chce preto Kaliňáka odvolať z funkcie ministra obrany. Zatiaľ však neuspelo s požiadavkou na zvolanie mimoriadnej schôdze, keďže nemá dostatočný počet 30 podpisov poslancov. Šéf hnutia Igor Matovič na nedeľňajšej tlačovej konferencii konkretizoval, že hnutie Slovensko má spolu so SaS zatiaľ 27 podpisov. Jaurová ozrejmila, že PS tento krok zatiaľ neplánuje podporiť a čaká na stanovisko výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

S migaľovcami rokujú o MIRRI

Čo sa týka vzťahov v koalícii a v snahe zabezpečiť podporu 79 poslancov v parlamente, Kaliňák potvrdil, že s trojicou okolo Samuela Migaľa vedú intenzívne rokovania o možnom obsadení ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Minister obrany je optimistický, no debaty ešte nie sú ukončené. „Nehovoríme s nimi o funkciách, ale skôr o programe a hodnotách, ako by dokázali zabezpečiť ľuďom to, čo im sľúbili pred voľbami,“ doplnil podpredseda Smeru.

Slovensko v NATO a ochrana vzdušného priestoru

V politickej diskusii sa Kaliňák venoval aj otázke obrany a bezpečnosti. Zdôraznil, že Slovensko nie je zahraničnopoliticky izolované a ako dôkaz uviedol podpis strategickej dohody o zbrojnom priemysle s Poľskom.

Opakovane vyjadril presvedčenie, že NATO zostáva hlavnou obranou platformou a odmietol akékoľvek úvahy o jeho oslabení. Kritiku Trumpovej administratívy voči spojencom vidí ako tlak na zvýšenie výdavkov na obranu, nie ako hrozbu rozpadu aliancie.

„Predstava, že len tak vypneme z NATO Spojené štáty, je smiešna. Ich postoj je jasný – my vás odmietame chrániť, pokiaľ to budeme platiť,“ poznamenal.

Kaliňák tiež priblížil, že Slovensko plánuje od roku 2026 plnohodnotne chrániť svoj vzdušný priestor, ktorý momentálne strážia naši susedia. Na prelome marca a apríla by mali doraziť ďalšie dve stíhačky F-16, čím sa ich počet zvýši na päť. Minister zároveň zopakoval, že Slovensko sa nezúčastní na diskusiách „koalície ochotných“, ktorá je podľa jeho slov len o tom, či, ako a kedy vyslať vojakov na Ukrajinu.

Progresívci príjmu Pellegriniho pozvanie

O obrannej politike sa chce rozprávať aj prezident Peter Pellegrini, ktorý plánuje usporiadať okrúhly stôl lídrov politických strán. Jaurová v relácii potvrdila, že Progresívne Slovensko sa na tomto rokovaní zúčastní. PS pritom nebolo prítomné na februárovom okrúhlom stole o zahraničnej politike, ktoré tiež iniciovala slovenská hlava štátu. V prípade obrany však považuje širší politický konsenzus za nevyhnutný.

Témou diskusie by mala byť dlhodobá koncepcia obrany Slovenska. Prezident chce do nej zapojiť aj ďalšie strany, hoci opozícia je skeptická, či vláda bude ochotná akceptovať širší politický konsenzus. 

(mm, gko, tasr)