Preskočiť na obsah
Ondřej Štindl

Autor

Ondřej Štindl

Publikované: 
NázoryNázor

Je dostatočným cieľom politiky priviesť „libtardov“ k slzám? Navyše bez hlbšieho zámeru

„Zmĺkni, drobček (Be quiet, small man),“ odporučil nedávno Elon Musk poľskému ministrovi zahraničia Radoslawovi Sikorskému, ktorý na sieti X napísal, že Európa by mala pre Ukrajinu hľadať náhradu za Muskovo internetové pripojenie Starlink.

S „výchovnou fackou“ sa hneď ponáhľal aj minister zahraničných vecí USA Marco Rubio, keď použil teraz už obligátnu americkú výzvu: „Poďakuj!“ Pochopiteľne to vyvolalo emotívne a dotknuté reakcie.

Podobne ako v prípade iných vyjadrení Donalda Trumpa a členov jeho administratívy je tiež možné sa pýtať, či zmyslom tých slov bolo ešte niečo iné ako šokovať predtým nezvyčajnou mierou nezdvorilosti.

Od Trumpovho nástupu do funkcie sa to opakuje znova: zaznie niečo tak či onak škandalózne a ľudia, ktorí Trumpovo víťazstvo vítali, to označia za ďalší krok v uskutočňovaní akejsi dlhodobej stratégie, z ktorej naplnenia nakoniec budú profitovať všetci. Opačná strana v tom potom zase nachádza potvrdenie hanebnosti zámerov amerického prezidenta.

Hľadanie tohto hlbšieho strategického zmyslu však môže vyžadovať, povedzme, veľmi vysokú mieru dobrej vôle. Slová prezidenta a ľudí z jeho okolia majú nejaký účinok už teraz.

Opakované reči o Kanade ako o „budúcom päťdesiatom prvom štáte USA“ a jej premiérovi Trudeauovi ako o jeho guvernérovi napomohli tomu, že jeho liberáli (tá najviac „woke“ vládna strana západného sveta) chytili v prieskumoch druhý dych. Strana, ktorú na konci minulého roku všetci odpisovali, má teraz pre Trumpove reči zase šancu na volebné víťazstvo. Stojí za tým nejaká stratégia?

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.