Je dostatočným cieľom politiky priviesť „libtardov“ k slzám? Navyše bez hlbšieho zámeru

S „výchovnou fackou“ sa hneď ponáhľal aj minister zahraničných vecí USA Marco Rubio, keď použil teraz už obligátnu americkú výzvu: „Poďakuj!“ Pochopiteľne to vyvolalo emotívne a dotknuté reakcie.

Podobne ako v prípade iných vyjadrení Donalda Trumpa a členov jeho administratívy je tiež možné sa pýtať, či zmyslom tých slov bolo ešte niečo iné ako šokovať predtým nezvyčajnou mierou nezdvorilosti.

Od Trumpovho nástupu do funkcie sa to opakuje znova: zaznie niečo tak či onak škandalózne a ľudia, ktorí Trumpovo víťazstvo vítali, to označia za ďalší krok v uskutočňovaní akejsi dlhodobej stratégie, z ktorej naplnenia nakoniec budú profitovať všetci. Opačná strana v tom potom zase nachádza potvrdenie hanebnosti zámerov amerického prezidenta.

Hľadanie tohto hlbšieho strategického zmyslu však môže vyžadovať, povedzme, veľmi vysokú mieru dobrej vôle. Slová prezidenta a ľudí z jeho okolia majú nejaký účinok už teraz.

Opakované reči o Kanade ako o „budúcom päťdesiatom prvom štáte USA“ a jej premiérovi Trudeauovi ako o jeho guvernérovi napomohli tomu, že jeho liberáli (tá najviac „woke“ vládna strana západného sveta) chytili v prieskumoch druhý dych. Strana, ktorú na konci minulého roku všetci odpisovali, má teraz pre Trumpove reči zase šancu na volebné víťazstvo. Stojí za tým nejaká stratégia?

Ľudia z okolia amerického prezidenta často dávajú najavo, koho v európskych krajinách vnímajú ako žiaduceho politického partnera. Elon Musk pred nemeckými voľbami na svojej sieti veľmi intenzívne propagoval AfD, ale na jej volebný výsledok to však nemalo žiadny vplyv.

V Británii si zase obľúbil stranu Reform UK Nigela Faragea. Ale je otázka, či taký „štempeľ“ od Trumpa a jeho okolia nebude – prinajmenšom v niektorých krajinách – znamenať pre obľúbencov Bieleho domu skôr príťaž ako pomoc.

Keď viceprezident Vance v súvislosti s mierovými plánmi pre Ukrajinu odsúdil možnosť, že by bezpečnosť napadnutej krajiny garantovali vojaci nejakej „náhodnej krajiny, ktorá už štyridsať rokov nebojovala“, a Briti a Francúzi to (celkom pochopiteľne) vztiahli na seba, vzplanul pobúreným hnevom aj inak pravici veľmi naklonený denník Daily Mail.

V týchto dňoch všeobecného zneistenia je asi múdre nepúšťať sa do nejakých zásadných predpovedí. Ale rovnako: môže sa stať, že pre strany európskej novej pravice (možno predovšetkým pre tie západoeurópske) bude nejaká asociácia s Trumpovými republikánmi skôr príťažou.

Je otázka, či to v kalkuláciách Bieleho domu a jeho okolia hrá nejakú rolu a či vôbec nejaké také kalkulácie prebiehajú. Súčasťou Trumpovej MAGA koalície je aj on-line pravica, ľudia formovaní prostredím, v ktorom rozčúliť tých druhých, priviesť „libtardov“ k slzám, je dostatočným cieľom samo osebe. Nejaký hlbší zámer nie je potrebný. A každá cena, aká sa bude musieť zaplatiť za dosiahnutie tohto cieľa, sa ľuďom, ktorí majú určitým spôsobom formovanú myseľ, môže zdať prijateľná.

Svoj dopamínový rauš potrebujú hneď teraz, čo príde potom, bude až… potom. Druhé víťazstvo Donalda Trumpa je prielom, ktorý svojím významom presahuje jeden volebný cyklus. Stále nezodpovedanou otázkou však je, v akom zmysle a akým smerom.

Niektorí konzervatívni autori vnímajú Trumpa nielen ako ničiteľa (sveta amerických elít, ich inštitúcií a medzinárodného poriadku), ale aj ako staviteľa či obnoviteľa, ktorého zvolenie umožní okrem iného návrat k spoločnosti založenej na úcte k rodine, viere a národu či komunite.

Ekonóm a komentátor Noah Smith v polemike s touto predstavou napísal: „Hnutie MAGA je vec internetu. Je to ďalšia vertikálna on-line komunita – partia vykorenených, atomizovaných indivíduí, nepevne prepojených na veľké vzdialenosti pomyselnými putami ideológie a identity. Nemá nič spoločné s rodinou, komunitou alebo koreňmi na nejakom mieste. Je to digitálny spotrebný tovar. Je to fandom [označuje komunitu fanúšikov, ktorí sa spoločne zaujímajú o určitú oblasť, pozn. red.].“

Iste sa v tom dá vidieť prílišná generalizácia. Ale časť Trumpovej koalície taká je a svoje vzorce myslenia šíri dosť úspešne.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.