Matovič nahral video spred chorvátskej vily, v ktorom tvrdí, že patrí Robertovi Ficovi. Napriek úvodnému vyhláseniu o vlastníctve nehnuteľnosti zo strany premiéra SR, Matovič vo videu neskôr sám tvrdí, že vila je v skutočnosti majetkom niekoho iného.

Predseda hnutia Slovensko má podľa vlastných slov „jednoznačné dôkazy o tom, že vila patrí Ficovi, len je napísaná na dvoch mladučkých koníkov“. Pod pojmom „koníkov“ mal na mysli termín „biele kone“, ktorým sú označované dosadené osoby, ktoré majú zakrývať skutočného vlastníka firmy či nehnuteľnosti alebo kryť inú nelegálnu činnosť.

Tento pojem zľudovel najmä v 90. rokoch, keď organizované zločinecké skupiny využívali takéto osoby najmä pri ekonomickej kriminalite, a neskôr ich vo väčšine prípadov vraždili pri zahladzovaní stôp o trestnej činnosti.

Údajná Ficova vila ma iných majiteľov

Podľa údajov z katastra vlastnia danú vilu Matej Gocník a Matúš Moravčík, no tí sú podľa Matoviča iba nastrčení vlastníci zo strany Fica. Matovič sa pri tomto tvrdení odvoláva na vyjadrenie tajomného muža z miestnej lokality, ktorého identitu odmietol zverejniť, no údajne poskytol nahratý rozhovor s týmto mužom vybraným médiám.

Daný rozhovor má preukazovať, že utajený muž videl Fica tráviť čas vo vile. Matovič ďalej vo videu zdôrazňuje, že táto vila predstavuje „nakradnuté majetky“, a preto jej vlastníci, ako aj Robert Fico, nemajú právo na súkromie. V ďalšom videu k tejto téme Matovič povedal, že ide o majetky kúpené z „nakradnutých 30 miliárd, ktoré Smer rozkradol“.

V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že Matovič nevie svoje tvrdenia o rozkrádaní, bielych koňoch či inej nezákonnej činnosti ničím podložiť, iba sa odvoláva na tvrdenia neznámeho muža o tom, že Fico vraj trávil istý čas v nájdenej vile.

V rozhovore s Braňom Závodským Igor Matovič svoje tvrdenia o Ficovom vlastníctve vily opiera o to, že od zverejnenia tejto informácie Robert Fico „nahral iba jedno video a odvtedy je ticho“, ako aj o tvrdenie, že Matovičov utajený svedok „si nepotrebuje vymýšľať“.

Okrem toho v rozhovore Matovič obvinil majiteľov vily, že „robili práčky pre Norberta Bödöra“, alebo že miestny muž, ktorý ho údajne napadol pri natáčaní v Chorvátsku, je „Brhelom najatý miestny kriminálnik“.

Ani tieto svoje tvrdenia nevedel Igor Matovič podložiť ničím iným, iba svojimi teoretickými prepojeniami a dojmami, pričom zdôraznil, že ho dotknuté osoby môžu aj „tisíckrát zažalovať, ale u neho je verejný záujem na prvom mieste“.

Žaloby by mali reálny základ pre úspech

Ak by sa však majitelia vily alebo iné dotknuté osoby v tejto kauze rozhodli Matoviča zažalovať pre neoprávnené zásahy do ich osobnostných práv, celkom určite by boli so žalobou úspešní. Igor Matovič totiž označuje bez jediného dôkazu majiteľov vily v Chorvátsku za „biele kone“ či „Bödörove práčky“, čo je vážne a verejné obvinenie z nelegálnej činnosti zo strany politika so širokým mediálnym dosahom.

V tomto smere možno pripomenúť nedávny rozsudok Mestského súdu Bratislava IV vo veci žaloby o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy zo strany Jána Čurillu proti Borisovi Kollárovi, v ktorom Čurilla vysúdil od Kollára odškodné vo výške 50-tisíc eur.

Ján Čurilla žaloval Borisa Kollára pre jeho vyjadrenia o „čurillovskej mafii“ z pozície vysokopostaveného politika a predsedu strany, ktorými zasiahol do jeho práv tým, že ho spájal so zločineckou skupinou.

Súd vo svojom odôvodnení rozsudku zdôraznil, že Boris Kollár vedel, že Ján Čurilla nebol odsúdený za takúto trestnú činnosť, keď ho spájal s „mafiou“, a od ústavných činiteľov sa podľa súdu očakávajú pravdivé informácie a rešpekt k jednotlivým osobám. Svoje výroky ústavní činitelia musia zakladať na skutkovom základe, ktorý je dôkladne preverený, inak ich nesmú zverejniť.

Igor Matovič verejne označuje za zločincov alebo spolupáchateľov na zločinoch iné osoby, ktoré nie sú politikmi, a pritom tieto svoje tvrdenia nevie ničím podložiť. V prípadnej žalobe na ochranu osobnosti s poukazom na rozhodnutie súdu pri Kollárovi teda možno oprávnene očakávať podobné rozhodnutie súdov.

Ani vyjadrenia na adresu politikov nemôžu byť nepodložené

Aj v prípade obvinení iných politikov zo strany Matoviča platí, že politik síce musí zniesť väčší zásah do svojich práv a súkromia ako iné osoby, no ani politika nemožno bezbreho a verejne obviňovať z trestnej činnosti bez dôkazov.

Rozsiahla judikatúra ESĽP v tomto smere hovorí, že politik môže vo svojich negatívnych prejavoch a hodnotiacich úsudkoch voči inému politikovi zájsť ďalej v rámci politickej súťaže, no nesmie verejne šíriť nepodložené hanobiace výroky alebo výroky, ktorých jediným cieľom je uškodiť.

Šírenie nepodložených obvinení z trestnej činnosti nie je možné ani „pri vyššom záujme“, tak ako to tvrdí Igor Matovič, a už vôbec nie voči osobám, ku ktorým nemá dané tvrdenia podložené jediným dôkazom.

Trestnoprávna rovina Matovičových tvrdení

Okrem civilnej roviny možno nepodložené tvrdenia o kriminálnej činnosti zaradiť aj do trestnoprávnej roviny.

Trestného činu ohovárania sa dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.

Tvrdenia Matoviča o tom, že Fico vlastní vilu v Chorvátsku, že jej skutoční majitelia sú „biele kone alebo práčky“, sú nepravdivé údaje.

Vlastníctvo vily vysvetľoval Moravčík starší, ktorý poprel tvrdenia Igora Matoviča. Verejné označovanie z páchania trestnej činnosti zo strany politika typu Matoviča je rozhodne spôsobilé poškodiť ním označované osoby v očiach verejnosti už len tým, že ich označí za zločincov tak, ako to urobil Boris Kollár v prípade Čurillu.

Ani politik so svojou širšou slobodou prejavu nemôže zájsť do roviny ohovárania iba preto, aby si nahnal politické body, pričom nijako nevie svoje tvrdenia podložiť.

Zaujímavosťou pri majetkových pomeroch politikov pritom je, že pokiaľ ide o majetky Igora Matoviča, ten sa o tejto téme odmietol v rozhovore s Braňom Závodským baviť. Išlo konkrétne o otázku moderátora k téme investícií manželky Igora Matoviča vo finančnej skupine Arca a J&T Private Equity Group, pri ktorej Matovič už verejný záujem ohľadom majetkov politikov nevidel.

Matovič odmietol zverejniť detaily týchto transakcií s tým, že mu zákon túto povinnosť neukladá a urobí to až vtedy, keď moderátor Závodský urobí to isté.

Robert Kaliňák priznal utajenú vilu v Chorvátsku

Nepodložené tvrdenia prezentoval Igor Matovič aj pri odhalenej chorvátskej vile ministra obrany Roberta Kaliňáka. Matovič totiž tvrdí, že jej hodnota je cez dva milióny eur, pričom túto cenu údajne podľa vlastných slov získal zo záverov umelej inteligencie a tiež porovnávaním podobných nehnuteľností. Robert Kaliňák hovorí o cene nehnuteľnosti vo výške 296-tisíc eur.

Pri vile ministra obrany Matovič rovnako hovorí o kúpe z nakradnutých peňazí a obviňuje Kaliňáka z toho, že zneužil Vojenské spravodajstvo na odpočúvanie predstaviteľov hnutia Slovensko pri zisťovaní majetkových pomerov politikov v Chorvátsku, no už tradične bez dôkazu.

Robert Kaliňák čelí pri vysvetľovaní vily v Chorvátsku podozreniam z porušenia zákona, pretože ju dlhé roky neuvádzal v majetkovom priznaní. Jeho vysvetlenie tohto kroku ako právne vzdelanej osoby je pritom v rovnakej rovine absurdity ako Matovičove tvrdenia o nakradnutých vilách.

Kaliňákove dôvody utajenia vily sú mimo právnej reality

Minister obrany Robert Kaliňák priznal, že jeho manželka Zuzana kúpila v Chorvátsku pred šiestimi rokmi dva apartmány a túto skutočnosť neuviedol v majetkovom priznaní svojej manželky z dôvodu, že chcel chrániť súkromie rodiny.

Vo svojom vysvetľovaní tohto kroku Kaliňák odkazuje na to, že „jeho príjmy plne pokrývajú hodnotu tejto nehnuteľnosti“ a preto je podľa jeho slov zrejmé, že si ju mohol dovoliť. Už v tomto vyjadrení možno badať náznak toho, že v skutočnosti financoval kúpu vily Kaliňák, hoci je oficiálne napísaná na jeho manželku.

Okrem skutočnosti, že Kaliňák je dostatočne finančne zabezpečený na kúpu podobnej vily, a tak ju vlastne nemusí priznávať, minister obrany utajenie nehnuteľnosti zdôvodnil aj tým, že „Veronika Remišová ako predsedníčka výboru pre nezlučiteľnosť funkcií zneužije všetky informácie o nehnuteľnosti, obzvlášť tie v utajenej časti majetkového priznania, lebo stále platí, že informácie o rodine a deťoch práve z dôvodu ochrany súkromia majú byť podľa zákona nezverejňované“.

Hoci ide, podobne ako v prípade Matoviča, o absolútnu fabuláciu založenú na dojmoch, Kaliňák dodáva, že „rozhodnutie takto postupovať v majetkovom priznaní bolo teda absolútne správne a v zmysle Ústavy SR som chránil vyšší záujem, pretože je nepochybné, že moje majetkové pomery, ktoré sú všetkým dobre známe, postačujú na kúpu domu“, a na svojom postupe by nič nemenil.

Robert Kaliňák sa odvoláva na akýsi „vyšší ústavný záujem“ bez toho, aby špecifikoval, čo tým vlastne myslí, pretože Ústava SR nepriznáva politikovi možnosť tajiť majetky v prípade, ak sa sám subjektívne rozhodne, že je jeho rodina v ohrození, alebo ak si samostatne vyhodnotí, že niekto iný bude nezákonne zverejňovať jeho údaje.

Porušenie ústavného zákona

Ani vysvetlenie, že Kaliňák si kúpu nehnuteľnosti môže dovoliť, a preto ju netreba priznávať v majetkovom priznaní, nie je podložené žiadnou právnou normou, ako by sa to v prípade právne vzdelaného človeka, akým minister obrany rozhodne je, očakávalo.

Práve naopak, utajovaním vily v Chorvátsku Robert Kaliňák celkom určite porušil ustanovenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. V zmysle tohto zákona je totiž verejný funkcionár povinný podať písomné oznámenie a uviesť svoje majetkové pomery, ale aj majetkové pomery manželky a neplnoletých detí.

Majetkovými pomermi sa pritom rozumie nielen vlastníctvo nehnuteľnosti, ale aj užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve inej osoby. Kaliňák sa teda nemôže vyhovárať ani na to, že vila mu oficiálne nepatrí, keďže ju s rodinou, aj podľa vlastných vyjadrení, užíva.

Za nedodržanie ustanovení ústavného zákona hrozí ministrovi obrany pokuta vo výške trojnásobku jeho mesačného platu, pričom Kaliňák už avizoval, že je ochotný ju v prípade viny zaplatiť.

V Kaliňákovom prípade je skutočne zarážajúce, že ako advokát poskytol verejnosti vysvetlenie utajenia nehnuteľnosti svojej manželky v podobe odkazov na neexistujúce články Ústavy SR s tým, že ak ide o súkromie rodiny, je to v poriadku.

Bolo by právne absurdné, ak by túto argumentáciu používal každý občan pri majetkovom priznaní, v ktorom by svoj majetok skrýval s rovnakým odôvodnením ako minister obrany. Teda, že mu niekto niekde niečím hrozí, a preto radšej nebude nič priznávať. S dovetkom, že veď je zamestnaný, tak je zrejmé, že si nehnuteľnosť mohol dovoliť.

Igor Matovič ako bývalý predseda vlády a minister financií a Robert Kaliňák, rovnako zastupujúci vysoké politické funkcie, predviedli verejnosti svojím vystupovaním mimoriadne nízky rešpekt k právnemu poriadku.

Kým jeden verejne a bez dôkazov obviňuje každého z rozkrádania a členstva v mafii, druhý vysvetľuje, že zákon netreba dodržiavať, ak je človek bohatý. Robiť to však môžu iba preto, lebo za toto konanie doposiaľ neprišiel žiaden zákonný postih.

Pri tomto nezákonnom konaní vysokopostavených politikov je mimoriadne opovrhnutiahodné, že svoje konania obhajujú akýmsi nejasným vyšším záujmom, ktorý je však vždy iba v ich prospech.