Kde nie je záujem o autá, vyrobíme záujem o tanky. Ako sa skončí Rheinmetallmánia

Ten graf ste už isto videli. Akcie nemeckého výrobcu bojovej techniky a munície Rheinmetall narástli za posledný mesiac o 50 percent, za rok o 200 percent a za päť rokov skoro o 2 100 percent.

Vývoj cien akcií spoločnosti Rheinmetall od roku 2020.

Len o niečo menej divoké rasty nájdete pri akciách všetkých európskych zbrojárov, od koncernu SAAB cez Thales až po Leonardo. Európske štáty boli fackou prebudené z ležérneho driemania, počas ktorého zverili obranu Európy do rúk armády USA, a púšťajú sa do zbrojenia.

Politikom v rýchlom podpisovaní nových kontraktov pomáha aj ekonomická situácia v Európe. Oprášili Keynesove knihy, podľa ktorých je takáto nákupná horúčka ukážkovou podporou slabého agregátneho dopytu – kde nie je záujem o autá, vyrobíme záujem o tanky. A skutočne. Už čítame titulky o tom, že Rheinmetall – ktorý v polovici marca predbehol v trhovej kapitalizácií Volkswagen – by mohol prevziať niektoré otáľajúce fabriky tohto automobilového kráľa.

Trocha prehliadame, že Keynesovu knihu sme otvorili rovno v strede a vynechali tú časť, kde píše o potrebe robiť si rezervu v dobrých časoch. Našou „rezervou“ je schopnosť zvyšovať zadlženie. Tá však raz narazí na limit. Ohlásenie nemeckého zámeru vytvoriť investičný fond na infraštruktúru, zelené technológie a zbrane okamžite poslalo výnosy z európskych dlhopisov skokovo hore.

K otázke finančných zdrojov a ku schopnosti Európy financovať novoobjavené potreby obrany sa vrátim v niektorom z budúcich textov. Tu sa chcem pozastaviť nad produkčnými schopnosťami. Cena akcií reflektuje mnoho nových objednávok, ktoré padli z modrého neba, no pre investora by mala byť objednávka druhotná – prvotná je schopnosť spoločnosti zvýšiť svoje zárobky. To sa stane vtedy, keď spoločnosť dokáže naplniť objednávku tak, aby na nej bola zisková.

Ostaňme pri nemeckom príklade. Rheinmetall od leta 2024 získal objednávky na muníciu v hodnote takmer deväť miliárd eur, nákladné vozidlá za 3,5 miliardy, logistické vozidlá za vyše 300 miliónov, digitalizáciu vojenských vozidiel za viac ako 700 miliónov eur. A tak ďalej. Momentálne ide o objednávky celkovo za 55 miliárd eur.

Lenže Rheinmetall nie je Lockheed. Nemá 120-tisíc zamestnancovi a tržby 70 miliárd dolárov. Napriek boomu z posledných dvoch rokov má len okolo 25-tisíc zamestnancov a za minulý rok rekordné tržby ani nie 10 miliárd eur.

S výnimkou munície prebieha väčšina výroby manufaktúrnym spôsobom – ak vôbec. Napríklad húfnica PZH 2000 mala až do roku 2024 úplne zastavenú výrobu. Zvýšenie produkcie si bude vyžadovať nie lineárny, ale skokový posun v produkčných schopnostiach. Firma bude musieť zvýšiť kapacity na veľmi špecializované úkony v oblasti zlievania a obrábania kovov, elektrotechniky či optiky. Budú potrebné nielen nové stroje, ale aj noví zamestnanci. A všetko to musí namixovať tak, aby mu na konci ostala aj nejaká marža.

Nemci v posledných dvoch rokoch ukázali, že dokážu zabrať. Na začiatku roka 2023 sa v celej EÚ produkovalo zhruba 230-tisíc kusov delostreleckej munície veľkého kalibru. Tento rok by len samotný Rheinmetall mal vyrobiť 700-tisíc kusov. Bojové vozidlo Lynx sa už vyrába nielen v Nemecku, ale od roku 2023 aj v Maďarsku a od 2024 aj na Ukrajine.

Nízko visiace ovocie v podobe znovuotvorenia spiacich tovární a liniek je už do veľkej miery v Európe obraté. Nejaké sa nájde ešte v zahraničí, veď aj Rheinmetall v posledných rokoch nakupoval podniky a vytváral partnerstvá nielen v Európe, ale napríklad aj v Južnej Afrike, či dokonca v Indii, no takáto zahraničná „výpomoc“ bude skôr okrajovou záležitosťou.

Rheinmetall naviac nie je jediný zbrojár v Európe. S objednávkou v jednej ruke a s peniazmi v druhej sa po Európe v honbe za novou kapacitou rozbehnú aj Francúzi, Švédi, Taliani a aj Česi či Slováci. Niektorí budú úspešnejší, niektorí menej. Ceny akcií tých menej úspešných potom zrejme rýchlo spľasnú pod ťarchou neschopnosti naplniť produkčné očakávania.

Zdroj: ZPDZ