Daňové priznanie sa často oplatí podať, aj keď nemusíte. Preplatok nad päť eur vám štát vráti

Štyri skupiny ľudí by mali v období vysporiadania daní spozornieť. Patríte k nim, ak ste vlani neodpracovali celý rok a niekoľko mesiacov ste napríklad boli nezamestnaní. To isté sa vás môže týkať, ak ste nastúpili na materskú či rodičovskú dovolenku a v neposlednom rade by si to, či sa im oplatí obrátiť na daňový úrad, mali overiť pracujúci seniori a študenti.

V prípade, že máte svojich zamestnávateľov, mohli ste ich zhruba pred mesiacom požiadať o ročné zúčtovanie preddavkov na daň – to je totiž druhý spôsob, ako sa k preplatku, ak vám vychádza, dostanete. To je, samozrejme, možné len v prípade príjmov zo závislej činnosti.

Ak ste vlani nedosiahli príjmy vo výške 2 823,24 eura, povinnosť podávať priznanie podľa legislatívy nemáte. Mohli by ste sa však o pár eur pripraviť. Suma je polovicou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a mení sa každý rok.

Zákon stanovuje aj výnimky, keď je potrebné priznanie podávať aj pri príjmoch pod spomínanou hranicou. Buď ak je fyzická osoba v strate, alebo ju na to vyzval správca dane.

Príjmy nemusia byť automaticky zdaniteľné

Nezdaňujú sa príjmy, z ktorých sa vyberá daň takzvanou zrážkovou daňou. Môže sa pre ňu v konkrétnych prípadoch rozhodnúť daňovník. Dobrým príkladom sú autori. Ide totiž u nich o najjednoduchší spôsob, akým si vysporiadať svoje daňové povinnosti.

Zrážkovú daň totiž vypočíta objednávateľ diela, zároveň ju odvedie. Na účet autorovi následne posiela čistý príjem. Buď je vo výške 19 alebo 35 percent. Tá vyššia sa však použije len vtedy, ak sú príjmy vyplácané autorovi takzvaného nespolupracujúceho štátu, teda štátu, s ktorým nemá Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

Pri prvej sadzbe dane si pri 100-eurovom honorári reálne siahnete na 81 eur.

Ďalšie príjmy, ktoré nie sú zdaniteľné, sú napríklad tie získané darovaním, ak nesúvisí so závislou činnosťou alebo dedením, prípadne sú od dane z príjmov oslobodené. Príkladom sú príjmy z prenájmu, ktoré sú do výšky 500 eur od dane oslobodené.

Daňové priznanie k dani z príjmov nemusíte podávať ani vtedy, ak vaše príjmy pochádzajú od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a táto fyzická osoba požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo ste zamestnancom Únie alebo jej orgánov, a teda boli preukázateľne zdanené.

Dôležitá je výška nezdaniteľného základu dane na daňovníka

Ako sme už spomínali, tá sa každoročne mení. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2024 sumu 5 646,48 eura. Vysvetlené jednoducho, kto dosiahol tento základ dane, nezaplatí na daniach z príjmu nič. Musel to však zarobiť buď zo závislej činnosti alebo podnikania či inej samostatne zárobkovej činnosti.

Dôležité je pripomenúť, že pri vyšších príjmoch sa nárok na odpočítateľnú položku znižuje. Z tohto pohľadu majú teda istú výhodu tí, ktorých príjmy túto hranicu významne neprekročili. Naopak, bohatším sa taká štedrá daňová úľava nedostane.

Medzi úľavy, ktoré vám daň znížia, patria aj ďalšie bonusy – napríklad na dieťa alebo na zaplatené úroky z hypoték.

Štyri skupiny ľudí, ktorí by podanie daňového priznania mali zvážiť

Pracujúci seniori poberajúci renty

Dôchodcovia, ktorí boli minulý rok zamestnaní a boli im zrazené takzvané preddavky na daň, si o ich vrátenie môžu požiadať, ak ich príjmy nepresiahli 2 823,24 eura. Platia pre nich totiž špeciálne pravidlá na uplatnenie vyššie spomínanej nezdaniteľnej časti základu dane.

To, čo by ste mali vedieť, je, že na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka obvykle nemá nárok daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom (alebo ak mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia) starobného či predčasného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia vrátane 13. dôchodku.

Ak ste dôchodok od 1. januára 2024 poberali, na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na seba máte nárok iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2024 v úhrne nepresiahla sumu 5 646,48 eura.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 646,48 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Dôchodcovia však využívajú najmä ustanovenie zákona o dani z príjmov o minimálnej výške dane fyzickej osoby podľa paragrafu 46b. Daň z príjmov sa nevyrubí a neplatí v prípade, ak nedosiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka nie sú vyššie ako 2 823,24 eura.

Aj keď teda spravidla dôchodcovia nárok na nezdaniteľnú časť nemajú, preddavky zrazené počas roka im správca dane vráti, ak boli ich zárobky do tejto sumy. Upozorňujeme, že tento úkon nie je možné urobiť prostredníctvom vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň, o aké môžu zamestnávateľa požiadať klasickí zamestnanci.

Seniori si teda majú podať daňové priznanie. Okrem toho by sa mali pozrieť aj na vlani pripísané úroky na vkladových finančných produktoch, ktoré vlastnia a z ktorých im bola odpočítaná daň. Aj k tým sa totiž môžu dostať obdobným spôsobom.

Nezamestnaní

Ak ste vlani pracovali len časť roka, boli za vás za toto obdobie odvedené preddavky na daň. V prípade, že vaše príjmy neprekročili 2 823,24 eura, povinnosť podať daňové priznanie nemáte. Uplatniť si však viete nezdaniteľnú časť základu dane za celý rok aj vtedy, keď ste boli zvyšok roka v evidencii úradu práce či dobrovoľne nezamestnaný.

Keďže podaním daňového priznania si môžete dodatočne uplatniť celú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka aj za mesiace nezamestnanosti, vznikne daňový preplatok na zaplatených preddavkoch a ten vám správca vráti.

Napríklad zamestnancovi s hrubou mzdou 1 400 eur, ktorý pracoval len jeden mesiac, na preddavky na daň (aj s uplatnením odpočítateľnej položky a bez uplatnenia bonusu na deti) stiahol zamestnávateľ 140,95 eura. Následne bol jedenásť mesiacov nezamestnaný.

Ak požiada o ročné zúčtovanie alebo si podá daňové priznanie, preddavok vo výške 140,95 eur mu štát vráti.

Študenti s dohodou o brigádnickej práci

Ide o rovnaký princíp ako u zamestnancov. Ak študent pracoval a boli za neho odvádzané preddavky, môže si uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za celý rok. Ak pracoval aj v zahraničí a poberal príjem zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí, aj tento príjem sa zahrňuje do celkových zdaniteľných príjmov.

V tomto prípade nemôže študent požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a ak jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2024 presiahol sumu 2 823,24 eura, vzniká mu povinnosť podať daňové priznanie.

Od dane z príjmov sú okrem iných oslobodené aj dávky a príspevky z nemocenského, dôchodkového a sociálneho poistenia, ako napríklad sirotský dôchodok a invalidný dôchodok, štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia a
štipendiá poskytované žiakom podľa zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

Finančná správa približuje aj konkrétny príklad dokonca aj s návodom, ako si daňové priznanie vyplniť. Študentka Miriam mala v roku 2024 počas letných prázdnin príjem z dohody o brigádnickej práci študentov počas troch mesiacov od jedného zamestnávateľa v celkovej sume 975 eur.

U zamestnávateľa si v priebehu roka 2024 neuplatnila nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nepodpísala teda tlačivo Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu.

Tiež si táto študentka neuplatnila u zamestnávateľa takzvanú odvodovú úľavu z platenia poistného a odvodov. Celkové poistné a príspevky jej boli zrazené v sume 130,65 eura, z toho zdravotné poistenie činilo 39 eur a sociálne 91,65 eura. Zamestnávateľ jej zrazil preddavky na daň vo výške 160,43 eura.

Po skončení zdaňovacieho obdobia jej zamestnávateľ vydal vyplnené Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch,
o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa za zdaňovacie obdobie roka 2024. Úhrn jej zdaniteľných príjmov za rok 2024 je nižší ako 2 823,24 eur, preto študentka nie je povinná podať daňové priznanie.

Daňové priznanie však môže podať dobrovoľne, pričom z tohto priznania jej vyplynie nárok na vrátenie
zamestnávateľom zrazených preddavkov na daň v podobe preplatku na dani vo výške 160,43 eura.

Zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke

Tí, ktorí pracovali len časť roka a ten zvyšok strávili na materskej či rodičovskej dovolenke, si rovnako majú právo požiadať späť zrazené preddavky na daň, a to v daňovom priznaní (alebo v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň).

Dodatočne si uplatnia celú nezdaniteľnú časť základu dane za mesiace, počas ktorých zamestnanie pre starostlivosť o dieťa prerušili. Vyjde im tak preplatok na dani, ktorý im správca dane vráti.

Okrem nezdaniteľnej časti základu dane, ktorý vyjde daňovníkovi na seba, si však môže po splnení podmienok uplatniť aj nezdaniteľnú časť základu dane na manželku/manžela, ďalej nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky daňovníka na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie.

Kým niektoré úľavy je možné si uplatniť len raz ročne, v prípade daňového bonusu na deti sa to u zamestnancov dá aj na mesačnej báze. Najmä v prípade, že si ho daňovník takto pravidelne neuplatňuje, finančnú injekciu pravdepodobne pocíti až po podaní priznania, respektíve po ročnom zúčtovaní, ktoré by za neho urobil zamestnávateľ.

Jednou z najväčších výhod je, že pri uplatnení daňového bonusu na dieťa je možné využiť spočítavanie základov dane oboch oprávnených osôb, spravidla matky a otca. To sa však dá zrealizovať len podaním daňového priznania.

Ak nie sú splnené podmienky na daňový bonus, napríklad pre nízky základ dane zamestnanca, jeho zamestnávateľ bonus na mesačnej báze nebude môcť priznať a nezohľadní ani príjem druhej oprávnenej osoby v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň. Je preto výhodné podať daňové priznanie.