Jednokoľajka v Podunajsku už vlakom nestačí. Meškania má znížiť vyššia kapacita trate

O nevyhnutnosti zdvojkoľajnenia aspoň necelej polovice stokilometrovej trate po Dunajskú Stredu a jej zelektrifikovania v celej dĺžke do Komárna sa hovorí roky. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) už skôr pripravili podklady pre vyhlásenie verejnej súťaže na výber zhotoviteľa projektovej dokumentácie posúdenia vplyvov na životné prostredie (proces EIA) a jej ďalších stupňov, ale zatiaľ ju nevypísali.

Prípravu investície mohlo urýchliť zaradenie trate v Podunajsku medzi prioritné strategické projekty v rámci zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície, ktorý schválil parlament vlani v júni.

Ministerstvo dopravy a železničiari by chceli, aby bol plánovaný projekt zvýšenia kapacity a elektrifikácie trate na Žitnom ostrove tiež strategickou investíciou. „Ministerstvo dopravy v spolupráci so ŽSR má záujem takýto návrh predložiť. Rozhodnutie však musí prijať vláda,“ potvrdila pre Štandard hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková.

O rozsahu investície pravdepodobne za stovky miliónov eur a možnostiach jej financovania z eurozdrojov, zo štátneho rozpočtu alebo formou verejno-súkromného partnerstva (PPP) nie je nateraz rozhodnuté. „V tejto chvíli je to ešte otvorená otázka. Naším záujmom je vybrať takú možnosť, ktorá umožní čo najrýchlejšiu realizáciu tohto zámeru,“ dodala rezortná hovorkyňa. Možný termín realizácie investície je otázny, jej príprava je totiž iba na začiatku.

Odporúčania štúdie, najvyťaženejšie úseky

ŽSR zabezpečili v rokoch 2019 a 2020 spracovanie štúdie uskutočniteľnosti pre zvýšenie priepustnosti trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno. Tá odporučila variant, ktorý okrem kapacity rieši aj rozvoj infraštruktúry, so zdvojkoľajnením v úsekoch Bratislava-Nové Mesto – Dunajská Streda (41 kilometrov) a Veľký Meder – Zlatná na Ostrove (19 kilometrov). Zároveň má byť elektrifikovaná celá trať a zvýšená rýchlosť do 160 kilometrov za hodinu.

Pribudnúť by mala aj nová jednokoľajná elektrifikovaná trať Kvetoslavov (vrátane terminálu integrovanej osobnej prepravy) – Šamorín a tiež nová spojka Komárno – Komárom. Uvažuje sa aj s náhradou úrovňových priecestí za mimoúrovňové alebo s ich zrušením bez náhrady.

Vlakový dopravca Leo Express jazdí na trati Bratislava – Komárno od konca roka 2023. Foto: Martin Baumann/TASR

Na časti trate Bratislava-Nové Mesto – Dunajská Streda je najvyťaženejší úsek Kvetoslavov – Nové Košariská, kde je stupeň obsadenia vztiahnutý na 24 hodín na úrovni 81 percent. Na zvyšnej trase Dunajská Streda – Komárno je najvyťaženejší úsek Komárno – Zlatná na Ostrove s obsadením na úrovni 62 percent.

Vyťaženosť týchto úsekov podľa železničiarov neznamená automaticky, že tam jazdí najviac vlakov. Keďže je to jednokoľajná trať, kde môže byť medzi dvomi stanicami vždy iba jeden vlak, je dôležitá aj dĺžka trate medzi nimi. „V rannej a poobedňajšej dopravnej špičke, kedy jazdí najviac vlakov osobnej dopravy (zhruba od 5:00 do 10:00 a od 13:00 do 18:00) je situácia ťažká,“ potvrdili už vlani železnice s tým, že vtedy sú uvedené úseky trate využité na úrovni 95 percent.

Potrebná druhá koľaj, vlaky by toľko nemeškali

Dopravcovia by zvýšenie kapacity na trati medzi Bratislavou a Komárnom privítali. Zlepšili by sa miestami neúnosné podmienky pre osobnú a nákladnú dopravu, vlaky by toľko nemeškali. Osobnú dopravu na trati prevádzkuje od konca roka 2023 Leo Express Slovensko, dcéra rovnomennej českej spoločnosti.

„Zdvojkoľajnenie najmä zvýši kapacitu trate, čo by umožnilo ďalšie zefektívnenie cestovného poriadku a zníženie meškaní. V súčasnosti je trať jednokoľajná, čo znamená, že sa meškanie prenáša i na ostatné spoje, pretože vlaky sa musia križovať vo vybraných staniciach,“ uviedol pre Štandard hovorca Leo Express Emil Sedlařík. Väčšia kapacita podľa neho umožní pridať viac spojov a zlepší možnosti i pre nákladných dopravcov.

Cestujúci na hlavnej stanici v Bratislave. Foto: zsr.sk

Výluky a obmedzenia pokračujú

Na trati sú pre práce často výluky a obmedzenia, výnimkou nie sú ani nehody. Počas takmer celého marca na bratislavskom úseku Nové Mesto – Podunajské Biskupice za vlaky jazdia autobusy od 8:40 do 17:20.

„Výluky spôsobujú meškania vlakov maximálne do 15 minút. Snažíme sa prijímať opatrenia tak, aby mal výlukový režim čo najmenší dopad na cestujúcich. Počas marcovej výluky sme napríklad zaistili, že náhradná autobusová doprava zastavuje v Bratislave pri klientskom centre, aby mali cestujúci lepší prestup na MHD,“ priblížil Sedlařík. Vlaky v Podunajsku vlani meškali v priemere tri minúty na spoj.

Cesta vlakom z bratislavskej hlavnej stanice do Dunajskej Stredy podľa cestovného poriadku trvá, ak nemešká, trochu viac ako hodinu, do Komárna vyše dvoch hodín.

Náhradná autobusová doprava počas výluky. Foto: Martin Benko/Štandard

Pri nehodách sa cestujúci vo vlakoch nezranili

Zmena cestovného poriadku od začiatku marca po dohode s ministerstvom dopravy sa týka štyroch osobných vlakov v úseku Bratislava hlavná stanica – Kvetoslavov. Cestujúci podľa dopravcu zmenu takmer nepocítili, lebo vlaky REX, ktoré idú päť minút za zrušenými osobnými vlakmi, po novom zastavujú vo všetkých staniciach a na zastávkach až do Kvetoslavova ako ich náhrada. 

V roku 2024 bolo na trati Bratislava – Komárno niekoľko nehôd. Najčastejšie išlo o strety vlakov s motorovými vozidlami na priecestiach a s osobami v koľajisku, pri ktorých nebol nikto z cestujúcich vo vlaku ani posádky zranený.

Leo Express v Podunajsku vlani prepravil takmer 2,3 milióna cestujúcich a v tomto roku očakáva, že ich bude približne 2,6 až 2,8 milióna. V prvom mesiaci tohto roka počet cestujúcich medziročne vzrástol o 94-tisíc skoro na 230-tisíc.

Výkony a najmä náklady výrazne vzrástli

Ministerstvo dopravy si na trati Bratislava – Komárno v tomto roku objednalo od Leo Express výkony v objeme takmer 1,6 milióna vlakových kilometrov za vyše 17 miliónov eur. V prepočte na kilometer to vychádza skoro 11 eur. V minulom roku objednaných tiež zhruba 1,6 milióna kilometrov stálo 16,4 milióna eur, čiže vyše desať eur na kilometer.

Objednané výkony vlakov v Podunajsku za uplynulých dvanásť rokov vzrástli o 400-tisíc kilometrov a ročná úhrada dokonca o desať miliónov eur. Vlaky na trati prevádzkoval od marca 2012 do decembra 2020 český dopravca RegioJet.

V prvom neúplnom roku 2012 si od neho rezort dopravy objednal skoro 950-tisíc kilometrov za 5,5 milióna eur. Od roku 2013 do roku 2020 to bolo približne 1,2 milióna kilometrov ročne, pričom úhrada sa v tomto období zvyšovala zo siedmich miliónov eur až na 11,4 milióna eur. Náklady na kilometer vzrástli z bezmála šesť eur na takmer desať eur.

Po odchode RegioJetu z trate koncom roka 2020 vlaky do príchodu nového dopravcu Leo Express dočasne tri roky prevádzkovala Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) spolu s rakúskym partnerom Österreichische Bundesbahnen (ÖBB).

Nákladný terminál Metrans v Dunajskej Strede. Foto: terminaldunajskastreda.sk

O zvýšenie priepustnosti sa snažia vyše pätnásť rokov

Na podmienky pre železničnú nákladnú dopravu na Žitnom ostrove z dôvodu jednokoľajnej trate upozornil aj generálny riaditeľ skupiny Metrans a spoločnosti Metrans/Danubia/ v Dunajskej Strede Peter Kiss. Druhá koľaj by podľa neho situáciu zlepšila, umožnila by zvýšiť objem prepravy a tiež ju zrýchliť.

„O aspoň čiastkové riešenia, ktoré by prispeli k zvýšeniu priepustnosti tejto najvyťaženejšej jednokoľajnej trate na Slovensku, sa naša spoločnosť snaží už viac ako 15 rokov,“ uviedol pre Štandard Kiss. Podľa neho odvtedy ŽSR zmodernizovali infraštruktúru v stanici Dolný Štál, čo je veľmi málo oproti tomu, čo trať potrebuje pre zabezpečovanie kvalitných služieb v osobnej a nákladnej doprave.

„Plánov, technických riešení a fundovaných návrhov je veľmi veľa. Ich schválenie a realizácia však veľmi viazne,“ podotkol s tým, že riaditelia železníc sa často menia a riešenie problémov na trati sa neposunulo.

Terminál v Dunajskej Strede. Foto: terminaldunajskastreda.sk

Navýšená osobná doprava bez ohľadu na nákladnú

Bez akejkoľvek analýzy dopadov na prevádzku podľa Kissa bola na trati enormne navýšená osobná doprava. „To všetko bez akéhokoľvek technického zásahu do trate a bez ohľadu na potreby nákladnej dopravy. Ani táto železničná trať na takýto nápor železničnej dopravy pripravená nie je, dochádza k meškaniu vlakov osobnej dopravy,“ vysvetlil šéf Metransu. Nákladná doprava na trati pritom nemá počas denných zmien takmer žiadnu možnosť fungovať.

Kiss tvrdí, že takéto rozhodovanie „od stola“ má za následok iba chaos, nekonečné prevádzkové problémy, nervozitu cestujúcich a dopravných zamestnancov. O dodávkach v intermodálnej preprave v režime „just in time“ nemožno ani hovoriť.

„Pritom by stačilo urobiť to jednoducho ako vo vyspelých krajinách – pripraviť infraštruktúru a následne zahustiť osobnú dopravu na trati a nie opačne,“ poznamenal.

Terminál je napojený na kompletnú sieť skupiny

Nákladný terminál v Dunajskej Strede, kde Metrans funguje 25 rokov, má dostatok kapacít. Preloží mesačne 50-tisíc kontajnerov, denne spracuje minimálne desať vlakov na vstupe aj výstupe. „Potenciál je väčší, kľudne aj o 30 percent,“ odhadol Kiss.

Spoločnosť investovala do ďalšej prekladacej techniky, portálového žeriavu, postavila nových viac ako päť hektárov plochy. Chce stavať ďalšie administratívne priestory a zvýšiť súčasný počet viac ako 650 zamestnancov.

Cez terminál v Dunajskej Strede sa vozí rôzny tovar – napríklad potraviny, autá, časti veľkých investičných celkov či súčiastky pre výrobu. „Terminál je napojený na kompletnú sieť Metransu, teda na dvadsať vlastných terminálov, na prístavy Hamburg, Bremerhaven, Rotterdam, Wilhelmshaven, Koper, Terst, Rijeka až po Istanbul alebo Pireus,“ vymenoval Kiss.

Mapa siete terminálov Metrans v Európe s napojením na námorné prístavy. Zdroj: terminaldunajskastreda.sk

Priecestia s opakovanými nehodami

Na trati Bratislava – Komárno vznikajú opakovane nehody na viacerých priecestiach. Podľa železníc ide o priechody medzi stanicami Bratislava-Nové Mesto – Podunajské Biskupice (Ivanská cesta), Nové Košariská – Kvetoslavov (Miloslavov a Kvetoslavov), Kvetoslavov – Lehnice (Veľká Paka), Zemianska Oľča – Veľký Meder (Bodzianske) a vo Veľkom Mederi.

Všetky tieto priecestia sú zabezpečené svetelnými priecestnými zabezpečovacími zariadeniami, ktoré boli v čase vzniku nehôd riadne v činnosti a dávali riadnu svetelnú a zvukovú výstrahu.

Železničné priecestie, ilustračná snímka. Foto: Ľubomír Chochula/Štandard

Na celej trati na Žitnom ostrove je viac ako polstovka priecestí. Z toho je 25 pasívnych, 18 aktívnych, zabezpečených priecestným zabezpečovacím zariadením svetelným, a desať aktívnych, kde je zabezpečovacie zariadenie doplnené závorami.