Putin nebude 30 dní útočiť na energetické zariadenia. Žiada zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine

Donald Trump a Vladimir Putin spolu v utorok telefonovali viac než hodinu a pol v súvislosti s vojnou na Ukrajine a snahou oboch o jej rýchle ukončenie. Biely dom ani Kremeľ bezprostredne po jeho skončení neinformovali o obsahu rozhovoru, obe strany však podvečer potvrdili, že telefonát sa skončil.

Lídri svetových veľmocí podľa šéfa Bieleho domu telefonovali už začiatkom februára, tento rozhovor však vopred oznámili. Prezidenti sa skontaktovali aj minulý týždeň bližšie neurčeným spôsobom, pričom Trump Putina požiadal, aby otvoril koridor pre čerstvo obkľúčených ukrajinských vojakov v Kurskej oblasti.

Trump a Putin sa dohodli na rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine

Prezidenti sa dohodli na začatí rokovaní o ukončení vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. Biely dom oznámil, že cieľom je dosiahnuť „trvalý mier“ a rokovania sa začnú okamžite na Blízkom východe.

Prvým krokom má byť 30-dňové prímerie zamerané na zastavenie útokov na energetickú a infraštruktúrnu sieť, ako aj technické rokovania o námornom prímerí v Čiernom mori, neskôr aj o úplnom prímerí a napokon trvalom mieri. Trump dlhodobo tlačil na Putina, aby súhlasil s týmto americkým návrhom, ktorý už Ukrajina prijala ako súčasť širšieho mierového plánu.

Rusko a Spojené štáty vytvoria expertné skupiny pre urovnanie ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Lídri podľa neho pokračovali v podrobnej a úprimnej diskusii o konflikte.

Ruský prezident podľa Kremľa vzniesol niekoľko "vážnych" pripomienok, ktoré sa týkajú monitorovania zastavenia bojov pozdĺž celej frontovej línie. Stanovil aj požiadavky Ruska na zastavenie mobilizácie Ukrajincov a prezbrojenia ukrajinskej armády.

Putin takisto na stredu 19. marca avizoval výmenu zajatcov s Ukrajinou, a to po 175 z oboch strán. Moskva zároveň "ako gesto dobrej vôle" odovzdá Kyjevu 23 ťažko ranených ukrajinských vojakov.

Putin žiada zastavenie vojenskej pomoci pre Kyjev

Putin Trumpovi povedal, že je pripravený sa spoločne usilovať o trvalé riešenie situácie na Ukrajine. Zároveň však podotkol, že musí ísť o riešenie, ktoré bude "komplexné, udržateľné a dlhodobé" a ktoré bude zohľadňovať bezpečnostné záujmy Ruska a základné príčiny konfliktu.

Putin takisto stanovil úplné zastavenie zahraničnej vojenskej pomoci aj výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou ako podmienku ukončenia vojny. Označil to za kľúčové preto, aby sa konflikt neeskaloval a aby sa jeho riešenie presmerovalo do politického a diplomatického poľa.

Podľa ruskej štátnej agentúry TASS Putinov vyslanec pre medzinárodnú spoluprácu Kirill Dmitriev na platforme X vyhlásil: „Pod vedením prezidenta Putina a prezidenta Trumpa sa svet stal dnes oveľa bezpečnejším miestom! Historické! Epické!“

Zástupca personálnej šéfky Bieleho domu Dan Scavino na sieti X spresnil, že prezidenti začali svoj hovor približne o 15.00 h SEČ, a „zatiaľ prebieha dobre“. Korešpondent agentúry TASS zase oznámil, že Putin ukončil svoj predošlý program – stretnutie Ruskej únie priemyselníkov a podnikateľov – len desať minút pred začiatkom.

Trump: Proces k ukončeniu vojny beží naplno

Trump označil svoj telefonát so svojim ruským náprotivkom za veľmi dobrý a produktívny. Na svojej sociálnej sieti Truth Social oznámil, že urýchlene pracujú na dosiahnutí úplného prímeria a následného ukončenia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.

„Táto vojna by sa nikdy nezačala, keby som bol prezidentom!“ vyhlásil Trump. Dodal, že počas rozhovoru sa diskutovalo o viacerých aspektoch mierovej dohody, pričom zdôraznil obrovské straty na životoch medzi vojakmi na oboch stranách.

Podľa Trumpa si ukončenie vojny želá nielen Putin, ale aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Tento proces teraz beží naplno a dúfajme, že v záujme ľudstva túto svoju prácu dokončíme!“ napísal americký líder.

Zelenskyj podporuje dohodu o zastavení útokov na energetickú infraštruktúru

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina podporí návrh USA na zastavenie úderov na ruskú energetickú infraštruktúru. Očakáva, že bude rokovať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o jeho telefonáte s ruským lídrom Vladimirom Putinom.

„Myslím si, že bude správne, aby sme mali rozhovor s prezidentom Trumpom a aby sme presne vedeli, čo Rusi ponúkli Američanom alebo čo Američania ponúkli Rusom,“ uviedol Zelenskyj počas online brífingu.

Zelenskyj tiež vyslovil predpoklad, že podmienky, ktoré stanovil Putin pre prímerie s Kyjevom, majú za cieľ oslabiť Ukrajinu a sú zároveň dôkazom, že ruský prezident nie je pripravený ukončiť vojnu rozpútanú voči Ukrajine vo februári 2022.

"Celá jeho hra je zameraná na to, aby nás čo najviac oslabil," povedal Zelenskyj aj v reakcii na Putinovu požiadavku, že ukončeniu vojny musí predchádzať úplné zastavenie zahraničnej vojenskej pomoci a výmeny spravodajských informácií s Ukrajinou.

Scholz a Macron sľúbili pokračovať vo vojenskej podpore Ukrajiny

Dohoda o 30-dňovom zastavení vzájomných útokov na energetickú infraštruktúru v Rusku a na Ukrajine, ktorú v utorok dosiahli prezidenti USA a Ruska Donald Trump a Vladimir Putin je len prvým krokom k trvalému mieru. V reakcii na jeden z výsledkov ostro sledovaného telefonátu to v Berlíne uviedli francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz.

Ďalším krokom podľa Scholza a Macrona "musí byť úplné prímerie na Ukrajine", pričom by malo nastať čo najrýchlejšie. Macron poznamenal, že so Scholzom sa v tomto bode absolútne zhodli. Vo funkcii končiaci nemecký kancelár okrem toho zdôraznil, že mierová zmluva nemôže byť dohodnutá a uzavretá bez účasti Ukrajiny. "Bez konzultácie s Ukrajinou nemôže byť prijaté žiadne rozhodnutie o Ukrajine," vyhlásil Scholz.

Lídri Francúzska a Nemecka tiež prisľúbili pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. Scholz uviedol, že považuje za "dôležité, aby (aj) Washington pokračoval vo vojenskej podpore Ukrajiny". Putin pritom v telefonáte s Trumpom opäť vyzval na úplné zastavenie vojenskej podpory Západu pre Ukrajinu a jej armádu.

"Obaja sme sa zhodli, že Ukrajina sa na nás môže spoľahnúť, že Ukrajina sa môže spoľahnúť na Európu a že my (Kyjev) nesklameme," povedal nemecký kancelár Olaf Scholz. Macron odkázal: "Budeme naďalej podporovať ukrajinskú armádu, ktorá kladie odpor ruskej agresii."

Spolupráca po dosiahnutí mieru

Ako uviedla BBC, Trump s Putinom hovorili vo všeobecnosti aj o situácii na Blízkom východe, ktorý Biely dom označil za "región možnej spolupráce s cieľom predísť budúcim konfliktom". Podľa Bieleho domu sa zhodli na tom, že Irán by sa nemal nikdy dostať do pozície, ktorá by mu umožnila zničiť Izrael.

Taktiež diskutovali o potrebe zastaviť šírenie strategických zbraní. Prisľúbili spolupracovať s ďalšími stranami, aby sa zabezpečilo jej čo najširšie uplatňovanie.

"Lídri zhodne konštatovali, že budúcnosť s lepšími bilaterálnymi vzťahmi medzi Spojenými štátmi a Ruskom prinesie obrovské pozitíva. Zahŕňa to rozsiahle hospodárske dohody a geopolitickú stabilitu po dosiahnutí mieru," uviedol Biely domu.

Trump aj Putin zároveň vyjadrili záujem o normalizáciu bilaterálnych vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskom vzhľadom na "ich jedinečnú zodpovednosť pri zaistení bezpečnosti a stability vo svete". Zhodli sa, že budúcnosť, v ktorej sa vzťahy ich krajín zlepšia, prinesie "obrovský osoh", píše sa vo vyhlásení Kremľa.

V závere vyhlásenia Kremľa sa nachádza zmienka aj o tom, že Trump podporil Putinovu myšlienku zorganizovať hokejové zápasy v USA a Rusku medzi ruskými a americkými hráčmi pôsobiacimi v severoamerickej NHL a ruskej KHL. Vyhlásenie Bieleho domu sa o tejto téme nezmieňuje.

Trump predtým avizoval rokovania o elektrárni i územiach

Utorkový telefonát sa mal podľa očakávaní médií venovať územným ústupkom či správe okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne. „Budeme hovoriť o elektrárňach. To je veľká otázka. Myslím si však, že o mnohých z nich už obe strany – Ukrajina aj Rusko – veľmi intenzívne diskutovali,“ povedal Trump v pondelok na palube lietadla Air Force One.

Predstavitelia americkej administratívy pre portál Semafor tvrdili, že Trump má v pláne de facto uznať anexiu Krymského polostrova zo strany Moskvy ako jeden z ústupkov.

Šéf Bieleho domu sa podľa agentúry AP pokúsi presvedčiť svoj náprotivok, aby pristúpil na americko-ukrajinský návrh 30-dňového prímeria.

Ruská strana chce uvoľniť sankčný režim

Rovnako pálčivou témou pre Kremeľ sú aj sankcie, ktorých cieľom malo byť oslabovanie ruskej ekonomiky. Hoci tvrdo zasiahli aj Európsku úniu (a možno polemizovať o tom, či viac ako Rusko), očakáva sa, že Putin bude tlačiť na ich zrušenie či uvoľnenie.

Zhruba hodinu pred začiatkom telefonátu sa prihovoril predstaviteľom ruského podnikateľského sektora a varoval ich, aby neočakávali úplné obnovenie voľného obchodu. „Naši konkurenti nás vždy budú chcieť oslabiť a zadržať,“ povedal Putin. „Aj keď jedna strana urobí gesto a ponúkne zrušenie alebo zmiernenie niečoho, okamžite sa nájde iný spôsob, ako nám spôsobiť problémy.“

Západným spoločnostiam, ktoré odišli z Ruska, nebude umožnené vrátiť sa za malé sumy peňazí alebo do segmentov, ktoré miestne podniky úspešne zaplnili, dodal s tým, že vláda bude tieto pokusy sledovať.

(sab, tasr, reuters)