Európsky priemysel platí za energie výrazne viac ako konkurencia

K posilňovaniu postavenia v globálnej konkurencii tieto plány z Bruselu pravdepodobne nepovedú. Dôvodov je viacero. Firmy v prvom rade poukazujú na problém energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti na poli cien energií. "Európsky priemysel platí za energie výrazne viac ako jeho konkurenti v USA a Ázii, čo je dôsledkom nefunkčného trhu s energiami a nerealistických dekarbonizačných cieľov," konštatuje Klub 500.

Za zdražovaním elektriny je podľa neho systém obchodovania s emisnými povolenkami, ktorý zvyšuje náklady na jej výrobu. Problémom je aj závislosť na dovoze drahého LNG namiesto dodávok plynu rúrami, čo evidentne energetickú bezpečnosť Únie znižuje.

Tá nedokázala zreformovať systém cenotvorby elektriny, ktorý aj v krajinách s lacnou výrobou energie núti podniky platiť vysoké burzové ceny. Klub 500 preto volá po reforme trhu s energiami, znížení vplyvu ETS [Emissions Trading System, Systém pre obchodovanie s emisiami, pozn. red.] na ceny a umožnení priameho nákupu lacnej elektriny pre priemyselné podniky.

Pretrvávajúcich problémov v energetike si je však Únia vedomá. Sú jednou z troch tém, ktorým bude venovaný štvrtkový samit lídrov členských štátov EÚ. Predseda Európskej rady António Costa v pozývacom liste zverejnil aj ďalšie dve priority na poli konkurencieschopnosti, v ktorých je podľa neho potrebné urobiť pokrok.

Konštatuje, že okrem investícií treba zjednodušiť pravidlá v EÚ. Dobrou správou je, že lídri sa majú konkrétne zaoberať akčnými plánmi pre automobilový, oceliarsky a kovospracujúci priemysel. No a na diskusiách o hospodárskych otázkach a konkurencieschopnosti nemá chýbať ani šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová.

Ako vznikajú nové regulácie?

Práve rastúcu administratívnu záťaž a regulácie vníma väčšina podnikov ako ďalšie polienko, ktoré im európske spoločenstvo hádže pod nohy. Okrem ESG reportingu [správy o vplyve podniku na oblasti environmentálne, sociálne a riadenia, pozn. red.] pribúdajú nové environmentálne normy, čo podľa Klubu 500 zvyšuje náklady firiem bez reálneho prínosu. "Mnohé nové regulácie vznikajú bez dostatočnej analýzy ich vplyvu na priemysel, pričom Komisia ignoruje negatívne dôsledky predchádzajúcich opatrení," dodáva.

Zamestnávatelia preto požadujú zásadné zníženie regulačného zaťaženia a zavedenie pravidla, že nové nariadenia musia byť podložené preukázateľnými pozitívnymi ekonomickými dosahmi. "EÚ musí podporovať priemysel, nie len regulovať," konštatuje predseda Klubu 500 a generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták s dôvetkom, že chýbajú priame investičné stimuly pre priemysel.

Štatistiky hovoria samy za seba. EÚ zaostáva za USA a Čínou v inováciách, pričom vysoké náklady a spomínané regulácie znižujú atraktivitu investovania v Európe. Jednou z mnohých príčin tohto stavu je pritom nedostatočná pozornosť zo strany EÚ voči zabezpečeniu kritických surovín pre strategické sektory.

A neborí sa s tým len automobilový priemysel. "Oceliarsky priemysel, ktorý je lídrom v recyklácii a v obehovom hospodárstve, je systematicky vylučovaný z podporných programov EÚ," upozorňuje Klub 500, ktorý požaduje zaradenie európskeho oceliarstva do strategických plánov EÚ a prijatie opatrení na zabezpečenie dodávok kľúčových surovín z vlastných zdrojov.

Dodáva, že Európa nemá kontrolu nad dodávateľským reťazcom surovín pre elektromobilitu, čo ju robí závislou najmä na Číne. Práve automobilový sektor sa už roky pasuje s nerealistickou politikou dekarbonizácie. "EÚ presadzuje elektromobilitu bez toho, aby zabezpečila infraštruktúru, dostupnosť surovín a dostatok zdrojov elektriny," hodnotia situáciu zamestnávatelia.

Upozorňujú aj na najnovší nápad zo strany Bruselu – povinné dekarbonizačné ciele pre firemné flotily. Keďže neexistujú technologicky a cenovo dostupné konkurencieschopné riešenia, politika je podľa Klubu 500 neudržateľná. A nápad, aby si koneční spotrebitelia tieto ojazdené elektroautá nakoniec kupovali, ani netreba komentovať.

Klub 500 preto požaduje technologicky neutrálny prístup k automobilovému priemyslu a realistické ciele pre dekarbonizáciu dopravy. "Podpora vozidiel s nulovými emisiami je založená na dotáciách a umelých stimuloch, čo vytvára fiktívny trh závislý na štátnej podpore," konštatuje.

Ak chce EÚ zostať globálnym ekonomickým hráčom, musí podľa združenia veľkých zamestnávateľov zásadne prehodnotiť svoju politiku. "Súčasné smerovanie EÚ k stále väčšej regulácii, vyšším nákladom a dotovaným trhom oslabuje priemysel a ohrozuje budúcu konkurencieschopnosť Európy," uzatvára.