Nesmrtiace zvukové zbrane využívajú aj armáda či polícia demokratických štátov

Srbská polícia použila proti demonštrantom „sonickú zbraň“, tvrdia účastníci protestov v Belehrade. Vláda balkánskej krajiny obvinenie poprela, nevylúčila však možnosť, že má „prostriedky na zvládanie davu“ vo svojom arzenáli. 

Opozícia tvrdí, že ide o zakázané zariadenie, takéto prístroje však využívajú na kontrolu davu či armádne zásahy aj v demokratických štátoch.

Nápad vznikol na základe teroristického útoku   

Impulzom pre vývoj takzvaných „akustických zariadení dlhého dosahu“ (LRAD) bol teroristický útok na torpédoborec USS Cole, kotviaci 12. októbra 2000 v jemenskom prístave Aden, za ktorým stáli samovražední atentátnici z hnutia Al-Káida.

Posádka lode nechcela použiť smrtiacu silu bez predchádzajúceho varovania, nebola však schopná na rýchlo sa blížiaci čln naplnený viac ako 450 kilogramami výbušniny dostatočne hlasno „zakričať“.

Výsledkom teroristického činu bol otvor s rozmermi 12 x 18 metrov, 17 mŕtvych a 37 zranených námorníkov. Incident, pochopiteľne, neprežili ani dvaja útočníci z člnu.

Prvé LRAD zbrane prišli začiatkom storočia

Za prvé použitie akustických zbraní by sme mohli považovať biblický príbeh zrútenia múrov Jericha pri zatrúbení, či púšťanie hlasného rocku Manuelovi Noriegovi, ktorý sa uchýlil do azylu na vatikánske veľvyslanectvo, po americkej invázii do Panamy v roku 1989.

Skutočné LRAD zariadenia však vyvinula americká firma Genasys. Na trh prišli približne v roku 2003.

Súčasný rad produktov umožňuje doručiť zrozumiteľnú hlasovú správu až na vzdialenosť päť kilometrov. Zároveň dokáže generovať aj veľmi silné a nepríjemné pískanie, ktoré je základom „odpudzujúceho“ účinku takéhoto prístroja.

Prvé vojenské nasadenie technológie LRAD vykonali počas druhej vojny v Iraku. Zariadenia využívali na rozháňanie civilistov koncentrujúcich sa pri kontrolných bodoch, kde často vznikalo riziko samovražedného teroristického útoku.

Okrem toho dokázali hlasové pokyny z LRAD dosiahnuť aj posádky v uzatvorených autách so zapnutým rádiom. „Bolo to ako hlas Boží,“ povedal Mark Cancian, bývalý člen námornej pechoty, dnes poradca pre medzinárodnú bezpečnosť pre Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie, po demonštrácii schopností LRAD v Iraku v roku 2007.

Vysokofrekvenčná „mikrovlnka“

Cancian v Iraku videl v akcii aj systém na kontrolu davu založený na inej technológii. Aktívny systém odopierania (ADS) využíva rádiové vlny na vysokej frekvencii 95 GHz. Takéto žiarenie funguje ako obrovská mikrovlnka, dokáže však zohriať len tenkú vrstvu pokožky. Zasiahnutá osoba vníma bolesť z intenzívneho pocitu pálenia, zbraň však vo väčšine prípadov nespôsobuje popáleniny.

Špekuluje sa, že aj v Srbsku nepoužili na rozohnanie demonštrantov LRAD, ale práve ADS.

LRAD a ADS využívajú v armádnych zložkách USA okrem pozemných síl aj na lodiach, kde slúžia na nesmrtiace odohnanie malých člnov predstavujúcich riziko teroristického útoku. Tragédia torpédoborca USS Cole by sa tak už nemala zopakovať.

ADS umiestnili aj v Afganistane, nikdy ho však operačne nenasadili.   

Cieľom sú futbaloví chuligáni aj ilegálni migranti

Počas Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2012 v Poľsku mala polícia tejto krajiny k dispozícii systémy LRAD. Určené boli na potenciálne zvládanie davu vybudených fanúšikov.

Účinok „sonickej zbrane“. Zdroj: Youtube

V rovnakom roku mali akustické metódy proti davom pripravené na použitie aj počas olympijských hier vo Veľkej Británii.

V USA využívali LRAD zariadenia v New Yorku počas protestov hnutia Black Lives Matter v roku 2014. Niektorí protestujúci sa sťažovali, že pociťovali migrény až päť rokov po zásahu.

Firma Genasys v roku 2020 oznámila, že v USA využívajú LRAD prístroje mestá Portland, San José, Colorado Springs, Phoenix, Columbus, Charleston či Fort Lauderdale.

Zariadenia na kontrolu davov prostredníctvom zvukových signálov si zakúpili federálna polícia Austrálie aj miestne policajné zložky v štátoch Victoria, Queensland, Južná Austrália a Západná Austrália.

„Zvukové delá“ používajú aj proti ilegálnym imigrantom. Správy o takomto využití prichádzajú z Grécka, ale aj z Veľkej Británie. Zariadenia nainštalované na dvoch lodiach britskej pohraničnej stráže sú tie isté, ktoré používali počas olympiády.

Extrémne hlasný reproduktor

Zjednodušene povedané, LRAD funguje ako veľmi hlasný reproduktor vyžarujúci zvuk len v úzkom „lúči“, ktorý je možné nasmerovať na požadované miesto. Použitá technológia je však oveľa sofistikovanejšia.

Využíva princíp prenosu zvuku pomocou ultrazvuku. Ide o kmitanie na frekvenciách vyšších, ako sú tie, ktoré človek ešte dokáže počuť (viac ako 20-tisíc Hz). Intenzita ultrazvuku sa mení pomalším tempom, ktoré už spadá do rozsahu počuteľného zvuku (medzi 20 Hz až 20-tisíc Hz). Takýto proces sa nazýva modulácia.

Ak použijú veľmi vysokú intenzitu ultrazvuku, dosahujúcu úroveň 100 až 110 decibelov, vzduch, nosné médium cez ktoré sa ultrazvuk šíri, sa začne správať nelineárne. „Výchylka“ molekúl vzduchu nebude korešpondovať intenzite zvuku.

V takejto situácii dochádza k „demodulácii“, teda signál s nižšou frekvenciou, ktorý je „nesený“ ultrazvukom, sa stane počuteľným.

Výhodou ultrazvuku je, že sa dá oveľa jednoduchšie „zaostriť“ do tenkého lúča, a teda preniesť v dostatočnej intenzite na veľkú vzdialenosť. Na ešte užší „lúč“ sa dá použiť technológia „fázovaného poľa“, ktorú využívajú napríklad pri radaroch.

Vysoká hladina zvuku škodí

Zvuk je kmitanie konkrétneho média, vo väčšine prípadov vzduchu. Jeho intenzitu vyjadrujeme najčastejšie v takzvaných „decibeloch“, čo je pomer výkonu konkrétneho zvuku k výkonu zvuku na prahu počuteľnosti.

Ide o logaritmickú jednotku, nárast o desiatku znamená v skutočnosti desaťnásobný vzostup akustického výkonu. Výkon zvuku osobného auta zo vzdialenosti 10 metrov, teda s hladinou zvuku 60 dB, miliónkrát presahuje prah počuteľnosti.

Z hľadiska ochrany zdravia je prvou kritickou hodnotou hladina intenzity zvuku 90 decibelov, vtedy môže dôjsť k poškodeniu sluchu pri dlhodobej expozícii. Pri 120 decibeloch, kde sa začína prah bolesti, už však môže sluchový aparát poškodiť aj krátkodobé vystavenie zvuku takejto intenzity.

Prístroje typu LRAD dokážu vyprodukovať zvuk blížiaci sa intenzitou až k 160 decibelom. To zodpovedá výstrelu pušky v tesnej blízkosti ucha.     

Dá sa proti LRAD ochrániť?

Výrobcovia LRAD prístrojov deklarujú, že ich použitie je bezpečné a pre zasiahnuté osoby nepredstavujú riziko. Manuál jedného takéhoto zariadenia však hneď na začiatku tvrdí: „LRAD-450XL je schopný produkovať hladiny akustického tlaku, ktoré majú potenciál spôsobiť dočasné alebo trvalé poškodenie sluchu, ak sa nepoužíva správne.“

Zaujímavým počinom sa ukazuje video Benna Jordana, ktorý na praktických ukážkach predviedol spôsoby ochrany proti akustickým metódam kontroly davu.

Okrem teórie objasňujúcej princípy, na ktorých LRAD zariadenia pracujú, uviedol informáciu o jednotlivých režimoch takýchto prístrojov. Základný spôsob fungovania je „alarm“, kde počuteľný zvuk v rozsahu 2 200 Hz až 3 200 Hz pripomína „pípanie“ elektronického budíka.

Dá sa proti LRAD zariadeniam chrániť? Zdroj: Youtube

Oveľa nebezpečnejší mód je ten, ktorý využíva frekvencie v rozsahu 19-tisíc až 20-tisíc Hz. Takéto kmitočty sú už mimo počuteľného rozsahu väčšiny dospelých ľudí, ktorí tak nie sú schopní vnímať, že primárnou príčinou ich nepohodlia je príliš hlasný zvuk.

Jordan testoval slúchadlá s aktívnym potlačením hluku, ktoré neboli veľmi účinné, aj špeciálnu akustickú tlmiacu penu, ktorá tiež nefungovala. Najúčinnejšou obranou sa ukázal hárok tvrdšieho papiera. Jeho výhodou bolo aj to, že nepríjemný zvuk odrážal späť na obsluhu LRAD prístroja.

Jeden zo spôsobov ochrán, obyčajný pasívny tlmič hluku, vo videu nevyskúšali.